Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoKR-74-2018.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoKR/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, IČO: 47 166 142, správca úpadcu: Medina Tours s.r.o. „v konkurze", Hlavná 918/2, 924 02 Galanta, (predtým: Pluhová 1, 831 03 Bratislava), IČO: 35 766 085, proti žalovanému: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. XX, XXX XX X. R. J. X., zast.: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 7Cbi/3/2015-115 zo dňa 26.04.2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.04.2018, vydaný v konaní pod č.k. 7Cbi/3/2015-115, potvrdzuje.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 26.04.2018, ktorým žalobu zamietol. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou dňa 21.01.2015 sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti na žalovaného ako kupujúceho za kúpnu cenu 198.200,- Eur, je neúčinným právnym úkonom voči účastníkom konkurzného konania v konaní vedenom na majetok úpadcu. Žalovaného žiadal zaviazať povinnosťou vrátiť predmetné nehnuteľnosti späť do konkurznej podstaty, alebo uhradiť plnenie peňažnej náhrady v sume 198.200,- Eur ako hodnotu plnenia prijatú z neúčinného právneho úkonu. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že úpadca na svojej webovej stránke dňa 17.08.2013 uverejnil oznámenie, že ku dňu 17.08.2013 o 21.00 hod. vyhlasuje platobnú neschopnosť a zároveň podľa zák. č. 281/2001 Z.z. ukončuje svoju činnosť. V čase, kedy bol vyhlásený úpadok, bol vlastníkom nehnuteľností: a) bytu č. 2 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu č. XXXX, vchod Y. XX, ako aj prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku, tak ako je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. X. H.; b) nebytového priestoru 12-40 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súp. č. XXXXX, vchod: Y. XX/d a k tomu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, tak ako je zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. H.; c) spoluvlastnícky podiel vo výške 5917/2550054 k pozemkom, tak ako
sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. H., je úpadca. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013 boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného za kúpnu cenu 198.200,- Eur. Podľa čl. VII ods. 7.2. predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu na účet úpadcu dňa 21.08.2013. Žalovaný však kúpnu cenu nezaplatil. Dňa 22.08.2013 došlo medzi úpadcom a spoločnosťou Hechter Slovakia, spol. s r.o., Nitra, IČO: 34 109 722, k uzavretiu Dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie vzájomných nárokov vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy o leteckej preprave č. SK2/2013 v znení jej dodatkov, uzavretej medzi Hechter Slovakia, spol. s r.o. a úpadcom dňa 17.01.2013. Hechter Slovakia, spol. s r.o. si voči úpadcovi uplatnil nárok na úhradu sumy 208.829,53 Eur ako uskutočnené platby za lety, ktoré neboli napriek platbe zrušené. Úhradu sumy 6.275,93 Eur ako neuhradené daňové doklady za zrealizované lety a preplatky / nedoplatky pri vyúčtovaní jednotlivých letov, ako aj úhradu sumy 55 tis. Eur, ktorá predstavovala nárok Hechter Slovakia, spol. s r.o. za porušenie povinností vyplývajúcich z predmetnej Rámcovej zmluvy. Celková výška pohľadávky predstavovala sumu 270.105,46 Eur a tento nárok bol uplatnený výzvou na jej úhradu zo dňa 19.08.2013. Súčasťou textu Dohody o urovnaní v bode 1.1.2. bola aj dohoda podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ObčZ“), podľa ktorej úpadca postúpil pohľadávku úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti vo výške 198.200,- Eur voči žalovanému na spoločnosť Hechter Slovakia, spol. s r.o. a táto spoločnosť s postúpením vyslovila súhlas. Úpadca a Hechter Slovakia, spol. s r.o. následne v Dohode o urovnaní prehlásili v bode 1.1.3., že uskutočnením postúpenia, t.j. podpisom dohody, považuje všetky práva a nároky vyplývajúce z Rámcovej zmluvy za definitívne urovnané v celom rozsahu. Postúpenie pohľadávky bolo dňa 22.08.2013 písomne oznámené žalovanému oproti jeho podpisu. Žalovaný predal nehnuteľnosti jednému z konateľov a spoločníkovi Hechter Slovakia, spol. s r.o.: JUDr. Antonovi Školoutovi, Nitra, nar. XX.XX.XXXX, a to kúpnou zmluvou, ktorá bola povolená vkladom V-31593/13 zo dňa 08.01.2014. V čase vyhotovenia žaloby žalobcu, t.j. ku dňu 12.01.2015, boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností podľa písm. A žaloby: A.. H. P., J.., H., nar. XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy podľa V-9960/14, ako aj P. F., H., nar. XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy podľa V-9960/14 zo dňa 20.05.2014, a to každá z nich v 1/2. Žalovaný predal nehnuteľnosti uvedené v písm. b/ a c/ žaloby jednému z konateľov a zároveň spoločníkovi Hechter Slovakia, spol. s r.o. JUDr. Antonovi Školoutovi, Nitra podľa zápisu V-31593/13 zo dňa 08.01.2014. V dobe vyhotovenia žaloby, t.j. ku dňu 12.01.2015, bola už vlastníkom predmetných nehnuteľností H.. B. F., nar. XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy podľa V-31860/14 zo dňa 19.12.2014 v podiele 1/1. Žalobca ďalej uviedol, že zistil, že v čase prevodu predmetných nehnuteľností mal úpadca viacerých veriteľov. Žalovaný sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.01.2018 vyjadril k žalobe a uviedol, že sa neukrátila pohľadávka žiadneho z veriteľov. Má za to, že žalobca nepredložil žiadne prihlášky, ktorými by preukázal zákonný predpoklad odporovateľnosti, a to že Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013 by bola ukrátená pohľadávka konkrétneho veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu, pričom musí ísť o pohľadávku existujúcu v dobe uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dátumu 20.08.2013. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj na základe ust. § 41a ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 580, § 585 ods. 1, 2, 3, § 587 ObčZ, ako aj na základe ust. § 269 zák. č. 513/1991 Zb. ObchZ, ako aj na základe ust. § 364 ObchZ s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 44 ods. 1, § 47 ods. 4, § 57 ods. 1, 3, § 58 ods. 1, 3, § 59 ods. 1, 2, 3, ako aj na základe ust. § 86 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) v kontexte ust. § 1 ods. 1 vyhl. MS SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia, ako aj na základe ust. § 60 ods. 1, 2, 3, s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. e/, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, v kontexte ust. § 135a zák. č. 513/1991 Zb. ObchZ dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že Zmluvou o prevode vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, v kontexte ust. § 255 a ust. § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I podal odvolanie žalobca dňa 18.06.2018 doručením do podateľne, tak ako vyplýva z č.l. 127. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi doručený dňa 01.06.2018, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 125 spisu. Odvolanie je podané riadne a včas. Žalobca prostredníctvom advokáta odôvodňuje odvolanie v kontexte ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. V odvolaní uvádza, že sa nestotožňuje s tým, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k zvýhodneniu veriteľa Hechter Slovakia, spol. s r.o. oproti ostatným veriteľom úpadcu. Rozsudok považuje za vecne nesprávny, ide o nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne
vyhodnotenie tvrdení a právnych argumentov zo strany súdu prvej inštancie. Poukazuje na výsluch svedka A.. D. F., ako konateľky žalobcu v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, pričom ona uviedla, že k uzavretiu zmlúv došlo po vyhlásení úpadku žalobcu za účelom „odškodnenia“ Hechter Slovakia, spol. s r.o. Výslovne uviedla, že došlo k uzavretiu zmlúv, ktorými sa v konečnom dôsledku uspokojil veriteľ Hechter Slovakia, spol. s r.o. a žalovaný bol iba nastrčenou osobou, pričom jeho úlohou bolo minimalizovať riziko úspešného odporovania ukracujúcich úkonov žalobcu, žalovaného a spoločnosti Hechter Slovakia, spol. s r.o. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil hodnotu majetku úpadcu, likviditu majetku a nesprávne uviedol celkovú sumu prihlásených pohľadávok. Podľa stavu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu je táto suma vo výške 2.217.871,10 Eur, čo niekoľko násobne prevyšuje sumu zapísaného majetku. V súčasnej dobe je tento zapísaný majetok (vo forme pohľadávok) nespeňažiteľný. Vyhodnotenie, že prevedením nehnuteľností v sume 198.200,- Eur nedošlo k zvýhodneniu veriteľa, považuje za nesprávny záver súdu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013, ktorú uzatvoril žalovaný a úpadca, je len jednou z viacerých právnych úkonov, ktorých účelom bolo po úpadku úpadcu uspokojiť pohľadávky Hechter Slovakia, spol. s r.o. Žalobca sa pritom v konaní 5Cbi/3/2015 domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej zo Zmluvy o prevode, zo dňa 20.08.2013, ktorá je súčasťou Dohody o urovnaní zo dňa 22.08.2013 podľa bodu 1.1.2., ako aj neúčinnosti urovnania všetkých práv a nárokov medzi úpadcom a Hechter Slovakia, spol. s r.o. podľa bodu 1.1.3. Dohody o urovnaní. Žalovaný podľa názoru odvolateľa potvrdil, že mal záujem o kúpu nehnuteľností, na čo mu bol ponúknutý kontrakt ,že spoločnosť Hechter Slovakia, spol. s r.o. má v ponuke byt na predaj. Má za to, že v celom kontexte neobstoja tvrdenia žalovaného, ani jeho právneho zástupcu, že Zmluvou došlo k riadnemu prevodu nehnuteľnosti a že ich účelom bolo iba nadobudnúť nehnuteľnosť a uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. Odvolateľ má za to, že v konaní sa preukázal úmysel žalobcu zvýhodniť veriteľa Hechter Slovakia, spol. s r.o. Navrhuje, aby odvolací súd vo všetkých výrokoch zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 26.04.2018 a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, ktorý sa podaním doručeným dňa 25.07.2018 vyjadril k odvolaniu, tak ako vyplýva z listín založených na č.l. 150-160 spisu. Vo vyjadrení právny zástupca žalovaného uvádza, že nie je možné argumentovať v tomto konaní údajným zvýhodnením subjektu Hechter Slovakia, spol. s r.o., ktorý nie je účastníkom tohto konania. Žalobu považuje za čiastočne zmätočnú, pričom argumenty a tvrdenia žalobcu podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nesmerujú k obsahu žaloby, kde žalobca napáda len jediný právny úkon - Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013. Vo vzťahu k iným zmluvám, dohodám, právny zástupca žalovaného uvádza, že spoločnosť Hechter Slovakia, spol. s r.o. nie je účastníkom tohto konania. K úkonu, a to posúdeniu neúčinnosti už uvedenej zmluvy zo dňa 20.08.2013 vykonal súd prvej inštancie podrobné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil, správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil najmä tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na judikatúru posúdenia tejto oblasti podľa rozhodnutí NS SR, či s poukazom na rozhodovaciu prax, napr. Krajského súdu v Žiline. Z predmetných judikátnych rozhodnutí vyplýva, že je potrebné preukázať ukrátenie veriteľov v súvislosti s konkrétnym napadnutým právnym úkonom, ako aj je potrebné preukázať naplnenie niektorej zo skutkových podstát podľa ZKR. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Poukazuje na dôkazy, ktoré právny zástupca žalovaného na rozdiel od žalobcu do spisu zakladal, a to účtovné závierky, súvahy úpadcu a zároveň na obranu, že prevedený majetok sa prevodom z úpadcu na žalovaného len konvertoval na iné aktívum, a to na pohľadávku titulom zaplatenia kúpnej ceny v sume 198.000,- Eur. Považuje preto rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a odvolanie za zmätočné, zjavne sú v ňom zmiešané argumenty z iných žalôb a podaní žalobcu, navyše sa advokát podpísal za Poštovú banku, a.s., ktorá nie je účastníkom konania. Žiada, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.04.2018 potvrdil ako vecne správny. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania.
5. Prípisom súdu prvej inštancie zo dňa 30.07.2018 bolo doručené žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.07.2018, ku ktorému sa žalobca nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Cbi/3/2015, konštatuje, že v konaní postupoval súd prvej inštancie vecne správne. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a to z dôvodu, že nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu z dôvodu uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom, tak ako vyplýva z vydaného rozsudku, že nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty odporovateľného (ukracujúceho) právneho úkonu a taktiež nebolo preukázané, že žalovaný by bol veriteľom úpadcu alebo v spriaznenosti k osobe úpadcu, najmä s poukazom na vymedzenie ust. § 60 ZKR. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v zhode so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že z platnej judikatúry, ktorá sa pri posudzovaní otázky odporovateľnosti právneho úkonu vyvinula, vyplýva, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti musí preukázať naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti, tak ako je upravené (sú upravené) v ZKR. Ak je žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu, predpokladá sa, že má podklady, účtovnú evidenciu a ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými by mohol preukázať dôkaznú povinnosť v sporovom konaní. Odvolací súd v zhode so závermi, ktoré vyplývajú z rozsudku Krajského súdu v Žiline v konaní 13CoKR/34/2016, ktorou argumentoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, poukazuje na záver, s ktorým sa stotožňuje v tomto konaní, že iba samotné predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Odvolací súd s poukazom na obsah odvolania zistil, že žalobca sa aj v iných konaniach domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov, avšak tieto argumenty, tvrdenia a spôsob obrany nemôže byť v jeho prospech, najmä ak je súd viazaný predmetom žaloby, ktorou je vyslovenie neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu, a to uzavretej Zmluvy o prevode bytového a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013. Odvolací súd zároveň má za preukázané, že nebolo náležite žalobcom preukázané, že by došlo k bezodplatnému prevodu majetku. Bezodplatnosť prevodu nemožno odvodzovať od započítania pohľadávok. Zároveň odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie zistil, že v konaní nebola preukázaná ani neobvyklosť kúpnej ceny, ktorá by smerovala k záveru, že ide o plnenie bez primeraného protiplnenia. Žalobcom namietaný spôsob vysporiadania dohodnutej kúpnej ceny nie je možné podriadiť pod neprimerané protiplnenie. Odvolací súd poukazuje v tejto časti aj na skutočnosť, že v účtovníctve úpadcu sa majetok transformoval na pohľadávku titulom zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny. Aj v tomto kontexte nemožno preto postupovať inak, než postupoval v konaní súd prvej inštancie. Obrana žalobcu, aj v súvislosti s obsahom odvolania, kedy poukazoval na rad úkonov vykonaných pri prevode predmetných nehnuteľností, uzavretím následných dohôd a vyhlásení a prehlásení o zápočte a urovnaní záväzkov, nemožno posudzovať v súvislosti s predmetom jeho žaloby. Odvolací súd opätovne uvádza, že predmetom žaloby je vyslovenie neúčinnosti uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 20.08.2013. Dokazovanie, vyhodnotenie dôkazov, je preto nutné viesť a smerovať k predmetu žaloby. Iný postup súdu by bol v rozpore s predmetom žaloby a nie je možné preto prihliadať k obrane žalobcu, že je potrebné v konaní posudzovať celý rad vykonaných úkonov uzavretia následnej dohody o urovnaní. Tomuto záveru korešponduje aj obsah podaného odvolania žalobcu, kde poukazuje, že v iných konaniach, napr. v konaní pod č.k. 5Cbi/3/2015 vedenom Okresným súdom Bratislava I sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzavretej dňa 20.08.2013, medzi úpadcom a žalovaným, a to v celkovej sume 198.200,- Eur, ktorá je súčasťou Dohody o urovnaní zo dňa 22.08.2013, podľa bodu 1.1.2., ako aj neúčinnosti právneho úkonu urovnania všetkých práv a nárokov medzi úpadcom a spoločnosťou Hechter Slovakia, spol. s r.o., ktorá je súčasťou Dohody o urovnaní zo dňa 22.08.2013 podľa bodu 1.1.3., ako aj samotnej Dohody o urovnaní zo dňa 22.08.2013. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno tvrdených skutočností v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod č.k. 7Cbi/3/2015. Súd nemohol vykonávať dokazovanie v inom smere, než je predmet samotnej žaloby. V kontexte týchto záverov, preto nemožno prihliadnuť k výpovedi svedka A.. D. F., na ktorú žiada odvolateľ prihliadnuť v odvolacom konaní. Výpoveď svedkyne v procese dokazovania nepreukázala naplnenie podmienok a predpokladov pre vyhovenie žaloby aj s poukazom na vyššie uvedené. V konaní neboli zistené žiadne pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku zo dňa 26.04.2018.
8. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto nemožno prihliadnuť k obsahu odvolania žalobcu a odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny.
9. Na tomto skutkovom základe preto odvolací súd, potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.04.2018 v celom rozsahu.
10. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSPm súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalobca, v dôsledku čoho súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu. O výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle ust. § X62 ods. 2 CSP.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej namietajúcej časti podľa § 387 CSP potvrdil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).