Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Csp-70-2019.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Subarea
38Csp/70/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu : Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 81623 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: O. X., K.. XX.X.XXXX, I. O. Z. W. XXXX, XXX XX Z. W., o zaplatenie 65,11 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice I n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia Slovenskej pošte, a.s..
odôvodnenie:
1. Dňa 17.4.2019 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba voči žalovanému o zaplatenie sumy 65,11 EUR z dôvodu omeškania s platením poistného. Dňa 24.5.2019 žalobca uhradil súdny poplatok vo výške 16,50 EUR. 2. Súd vykonal preverenie pobytu žalovaného prostredníctvom Prezídia Policajného Zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, Odboru analýzy rizík a koordinácie, oddelenia koordinácie spracovania údajov, V. ktorým zistil, že právo na pobyt žalovaného je naďalej zachované, ale platnosť dokladu o povolení na pobyt uplynula dňa 7.3.2016. 3. Žaloba s prílohami a procesným poučením boli žalovanému doručované prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného Zboru I. ktorým bolo zistené, že na uvedenej adrese je prevádzkovaná ubytovňa, kde bolo zistené od prevádzkovateľa ubytovne, že menovaný sa tam už nenachádza, nie je ubytovaný a pravdepodobne sa vrátil do Y., odkiaľ pochádza.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 4. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky,, súd konanie bezodkladne zastaví. 6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splanené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. 7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 52 ods. 1 občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
P r á v n y záver :
10. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán, sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Poistná Zmluva, , na ktorú sa žalobca v žalobe odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t .j spotrebiteľ má trvalý pobyt pravdepodobne v Y., pričom na mieste svojho predchádzajúceho trvalého pobytu v Slovenskej republike sa už nezdržiava, čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. V konaní vyšlo najavo, že žalovaný má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o spor s medzinárodným prvkom. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
11. V súvislosti s citovaným článkom Ústavy SR, je na posúdenie právomoci súdu v prejednávanej veci potrebné vychádzať z ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). 12. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 13. Podľa čl. 18 ods. 1, 2 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka
- na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 14. Podľa článku 26 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc. 15. Podľa čl. 27 nariadenia, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu, na základe čl. 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 16. Podľa čl. 28 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaný na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si ju nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 17. Z obsahu podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľ. Taktiež má súd za preukázané, že žalovaný je občanom Y. a pravdepodobne tam má aj trvalý pobyt, a právomoc tunajšieho súdu nemôže byť založená na žiadnom z ustanovení Nariadenia. Vzhľadom k tomu, že nedostatok právomoci súdu na konanie je takým nedostatkom, podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie podľa § 9 ods. 1 CSP zastavil. 18. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Z hľadiska právomoci súdov Slovenskej republiky je podstatnou skutočnosťou to, že žalovaný nemal v čase podania žaloby na tunajšom súde bydlisko v Slovenskej republike, a v prejednávanej veci vystupuje ako spotrebiteľ, a teda nárok voči nemu možno v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia uplatniť len na súde členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko.
19. Keďže žalovaný v čase začatia konania preukázateľne nemal bydlisko na území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc všeobecných súdov Slovenskej republiky. Konanie, ktorého predmetom je vrátenie plnenia poskytnutého na základe poistnej zmluvy, v zásade spadá do právomoci všeobecných súdov, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné predmetnú vec prejednať pred súdom Slovenskej republiky. 20. Z uvedeného dôvodu súd na daný prípad aplikoval § 9 CSP, na základe čoho toto súdne konanie zastavil bez postúpenia veci inému príslušnému orgánu. 21. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je spotrebiteľ na strane žalovanej, druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale ( nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, prípadne kde pracuje. Preto nie je možné obsah pojmu bydlisko v zmysle CSP stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, resp. pobyt občana Európske únie, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom trvale sa tu zdržiavať. V priebehu konania bolo z predložených listín, šetrením v registroch pobytu, šetrením polície zistené, že žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale je štátnym príslušníkom Y. Na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike sa už nezdržiava a nie je mu možné doručiť zásielky. Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauer v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle čl. 4 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 18, ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. 22. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde je namieste aplikovať nariadenie, má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Keďže nie je možné doručiť žalobu žalovanému do vlastných rúk, a preto sa nemôže zúčastniť konania, nemôže sa žalovaný účinne brániť a z toho dôvodu si súd nemôže založiť právomoc. 23. Vzhľadom na to, že žalovaný sa nezdržiava na území SR a jedná sa o spotrebiteľský spor, súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc Slovenského súdu. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd podľa § 161 CSP konanie zastavil.
S ú d n y poplatok :
24. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Podľa ods. 4 vyššie uvedeného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 25. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
26. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 16,50 EUR za návrh na začatie konania o zaplatenie 65,11 EUR s prísl. a návrh vzal späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci, súd rozhodol, že súdny poplatok vo výške 16,50 EUR vráti žalobcovi do 30 dní odo dňa doručenia tohto právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému t.j. Slovenskej pošte, a.s., ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
T r o v y konania:
27. Podľa § 256 ods 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 28. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania podľa § 256 CSP, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok prejednať, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu nepriznal žiadnej strane.
Poučenie:
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa §365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.