Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/130/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému U. D., nar. XX.XX.XXXX na Q., B., toho času prechodne bytom v I. nad I., J. cesta XXXX/XX, okres I. nad I., štátnemu občanovi Q., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. októbra 2018 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 22. októbra 2019 takto

rozhodol:

Podľa , sa v napadnutom rozsudku z r u š u j e výrok o uloženom treste vyhostenia.

Ostatné výroky týmto zostávajú nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. októbra 2018 pod sp. zn. bol obžalovaný U. D., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 20.03.2018 v čase okolo 21.00 hodine sa vo verejne prístupných priestoroch baru v polyfunkčnom dome Nostalgia na Sládkovičovej ulici v Bánovciach nad Bebravou vyhrážal poškodenej A. G. tým spôsobom, že ak mu nenaleje, tak jej podreže hrtan, pričom jej vulgárne nadával a následne rozbil niekoľko sklených pohárov, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to bol obžalovaný U. D. odsúdený podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 41 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 odsek 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 2 (dva) roky.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktorý ho však do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu ani sám ani prostredníctvom zvoleného obhajcu nijako neodôvodnil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prostredníctvom zvoleného obhajcu spresnil, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry právom konečného návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne rozhodnúť o postúpenie veci príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupok.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že je nevinný a že sa v celom rozsahu stotožňuje s návrhom svojho obhajcu, ktorý predniesol právom konečného návrhu.

Podľa odseku 1 ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa odseku 1 alebo nezruší rozsudok podľa odseku 3 , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa odseku 1 .

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý rozsudok v intenciách odseku 1 , pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia odseku 12 a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168 odseku 1 aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že poprel, že by sa poškodenej akokoľvek vyhrážal, je usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku nielen svedeckou výpoveďou poškodenej A. G., ale tiež výpoveďou priameho svedka A. L. a podporne aj zabezpečenými relevantnými listinnými dôkazmi. Preto odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodné a akceptovateľné. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení prvostupňového súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako to vyjadril prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom odvolací súd v tomto smere v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako jednočinný súbeh prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona. Obžalovaný svojim konaním súčasne naplnil všetky zákonné formálne znaky oboch stíhaných a žalovaných predmetných prečinov. Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase nepríčetným, či konal v zníženej príčetnosti. Naplnené boli aj objekty útokov oboch prečinov a splnená bola aj ich subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu žalovaného skutku nepochybne vyplýva aj naplnenie objektívnych stránok oboch predmetných prečinov. Napokon u oboch bol naplnený aj potrebný materiálny korektív, u ktorého zákon vyžaduje jeho kumulatívne naplnenie spolu s formálnymi znakmi oboch predmetných prečinov. Tu odvolací súd vzhľadom na snahu obžalovaného v rámci konečného návrhu jeho obhajcu o to, aby žalovaný skutok bol posudzovaný len ako priestupok uvádza, že vzhľadom na skutkové okolnosti (verbálny útok, zvýraznený fyzickým prejavom obžalovaného pod vplyvom požitia alkoholických nápojov) aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, nebolo možné vysloviť záver o tom, že stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného nedosiahlo stupeň nepatrnosti. Práve naopak. Preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením žalovaného skutku prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku aj s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k takýmto právnym záverom náležite odôvodneným v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že vyjmúc jedného spáchaného priestupku v cestnej premávke na území Slovenskej republiky, obžalovaný viedol riadny život. Prvostupňový súd preto správne obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, na druhej strane tiež správne poukázal na to, že obžalovanému priťažovalo spáchanie dvoch trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, čím u obžalovaného vznikol vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a súd prvého stupňa potom správne obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, t. j. podľa zbiehajúcej sa najprísnejšej skutkovej podstaty trestného činu, t. j. podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona. Súdom prvého stupňa uložený výchovný trest odňatia slobody, t. j. nespojený s jeho bezprostredným výkonom, v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (0 rok až 3 roky), s určením primeranej skúšobnej doby v strede zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) na 3 roky, je trestom primeraným a zákonným, a to i z hľadiska očakávaného účelu trestu podľa § 34 Tr. zákona, t. j. dosiahnutia individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku. Takto uložený trest obžalovanému je dostatočným na zabránenie ďalšej protiprávnej činnosti obžalovanému, dostatočnou výstrahou pre potencionálnych páchateľov trestných činov a uložený trest v napadnutom rozsudku vyjadruje aj primerané morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Pokiaľ ide o uložený trest vyhostenia obžalovanému súdom prvého stupňa, odvolací súd zistil, že obžalovaný je cudzím štátnym príslušníkom, príslušníkom Ukrajinskej republiky, avšak s dlhodobým povolením pobytu na území Slovenskej republiky, kde vyvíja podnikateľskú činnosť v stavebníctve, pričom neexistujú poznatky o tom, že by sa obžalovaný až na posudzovanú trestnú činnosť dopúšťal iného protiprávneho konania v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a že by jeho prítomnosťou bola Slovenská republika, resp. boli občania Slovenskej republiky bezprostredne v ohrození. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval uložený trest vyhostenia súdom prvého stupňa za nevyhnutný a opodstatnený, keďže nezistil také skutočnosti, že by jeho uloženie vyžadovala do budúcna bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem, tak ako to predpokladá ustanovenie § 65 Tr.zák. Preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Tr. zákona zrušil výrok o uloženom treste vyhostenia obžalovanému s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tým zostávajú nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.