Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v spore žalobkyne: Opov Real, s.r.o., so sídlom v Kremnických Baniach 29, IČO: 50 563 483, zastúpenej SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. -90 zo dňa 23. novembra 2023 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáha, aby súd určil, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-A.-A..XX z 18. novembra 2015 medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom trvá. Súčasne žiadala aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívania špecifikovaných pozemkov (nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., C., G. a F. N. o celkovej výmere 921 ha 65 a 93 m2) žalobkyňou a povinnosť znášať výkon užívacieho práva žalobkyne vo vzťahu k týmto pozemkom za podmienok uvedených v nájomnej zmluve č. XXXXX/XXXX-A.-A..XX z 18. novembra 2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoju žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný ako prenajímateľ a Roľnícke družstvo G. ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvou predmetom ktorej bolo prenechanie špecifikovaných pozemkov do užívania nájomcu za odplatu na dobu určitú do 31. októbra 2025. Pôvodný nájomca týchto pozemkov Roľnícke družstvo G. a žalobkyňa uzavreli 30. novembra 2021 zmluvu o postúpení práv a povinností. Táto skutočnosť bola žalovanému ako prenajímateľovi oznámená listom z 30. decembra 2021, a to aj spolu so skutočnosťou, že medzi Roľníckym družstvom G. (pôvodným nájomcom) a žalobkyňou (novým nájomcom) zároveň došlo aj k predaju podniku na základe zmluvy o predaji podniku z 31. decembra 2021. Žalovaný listom doručeným reštrukturalizačnému správcovi pôvodného nájomcu dňa 11. apríla 2023 odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že pôvodný nájomca bez súhlasu žalovaného, a teda v rozpore s nájomnou zmluvou postúpil práva z nájomnej zmluvy na nového nájomcu; nájomný vzťah sa tak mal skončiť po termíne zberu úrody, t. j. 31. októbra 2023. Žalobkyňa sa s týmto dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby nájmu nestotožňuje a má za to, že vôbec nebol daný a zároveň zastáva názor, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pretože má obavu, či špecifikované pozemky, ktoré momentálne užíva, žalovaný po deklarovanom skončení nájmu 31. októbra 2023 neprenajme tretím osobám, čím zasiahne do jej užívacieho práva a spôsobí jej škodu. Táto škoda jednak môže nastať na pestovaných plodinách žalobkyne, pokiaľ tretie osoby budú chcieť užívať špecifikované pozemky svojím vlastným spôsobom, a takisto môže spočívať v tom, že žalobkyňa, ktorá na svoju poľnohospodársku činnosť čerpá podporu vo forme dotácií z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, musí pre jej ďalšie čerpanie zdokladovať zmluvný

vzťah k týmto pozemkom a v dôsledku uvedeného nedôvodného odstúpenia od predmetnej nájomnej zmluvy jej toto čerpanie bude znemožnené.

1.2. Súd sa oboznámil s listinnými, a to (i) nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-A.-A..XX z 18. novembra 2015 uzavretou medzi žalovaným ako prenajímateľom a Roľníckym družstvom G. ako nájomcom na dobu určitú do 31. októbra 2025 spolu s jej prílohou špecifikujúcou jednotlivé pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území C., C., G. a F. N. v súhrnnej výmere 921 ha 65 a 93 m2, ktoré tvoria predmet nájmu; (ii) zmluvou o postúpení práv a povinností zmluvnej strany nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej 30. decembra 2021 medzi pôvodným nájomcom Roľníckym družstvom G. a žalobkyňou ako novým nájomcom a nadobúdateľom týchto práv a povinností; (iii) oznámením pôvodného nájomcu Roľníckeho družstva G. z 30. decembra 2021 adresovaným žalovanému o postúpení práv a povinností nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy na nového nájomcu - žalobkyňu; (iv) žiadosťou žalobkyne z 30. decembra 2021 adresovanej žalovanému o poskytnutie súčinnosti pri uzatvorení dodatku k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým dôjde k zmene v osobe nájomcu a upravia sa práva a povinnosti z tejto nájomnej zmluvy v prospech žalobkyne, a odpoveďou žalovaného z 25. marca 2022, ktorým žiadosti žalobkyne nevyhovel z dôvodu, že nájomca ako zmluvná strana nie je oprávnená postupovať práva a povinnosti z nájomnej zmluvy tretím osobám, a preto takáto zmluva o postúpení práv a povinností nemá voči prenajímateľovi žiadne právne účinky;(v) výpisom z bankového účtu žalobkyne osvedčujúcim úhradu nájomného žalovanému dvomi platbami z 28. januára 2022 v súhrnnej výške 9 033,98 € (t. j. 2 x 4 516,99 €) a úhradu ďalších splátok podľa reštrukturalizačného plánu; (vi) oznámením Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 8. júna 2021 a jeho osvedčením z 2. augusta 2022 o zmene registrácie prevádzkovateľa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe s jeho prílohou, ktorým akceptoval žalobkyňu ako nástupcu Roľníckeho družstva G.; (vii) oznámením Poľnohospodárskej platobnej agentúry z 11. októbra 2022 adresovaným žalobkyni o uznaní prevodu záväzku medzi prevodcom Roľníckym družstvom G. a žalobkyňou ako novým nadobúdateľom na základe ich zmluvy o prevode záväzku z 15. mája 2022; (viii) odstúpením žalovaného od predmetnej nájomnej zmluvy, doručeným reštrukturalizačnému správcovi pôvodného nájomcu 11. apríla 2023, podľa ktorého sa nájomný vzťah zrušuje ku dňu zberu úrody 31. októbra 2023.

1.3. Na svoje rozhodnutie uplatnil ustanovenia , , z ktorých súd prvej inštancie vyvodil záver, že nemal osvedčenú žalobkyňou tvrdenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami - nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-A.-A..XX z 18. novembra 2015, pretože táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. októbra 2025 len medzi žalovaným ako prenajímateľom a Roľníckym družstvom G. ako jediným nájomcom. Poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ktorá nepripúšťa oprávnenie nájomcu previesť práva nájmu na tretiu osobu bez súhlasu prenajímateľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V bode 9. napadnutého uznesenia sa podrobne venoval inštitútu nájmu nehnuteľnosti, zdôrazňujúc, že iba prenajímateľ môže dispozične určiť, komu chce zveriť užívanie svojej veci do nájmu. Ide totiž o prejav jeho právnej moci nad vecou (predmetom nájmu), ktorá na nájomcu (detentora) neprechádza, a to bez ohľadu na to, či nájomca nájomné už zaplatil. Žalobkyňa nielenže vôbec netvrdila, že by žalovaný ako prenajímateľ udelil súhlas s „prevodom práva nájmu“ z pôvodného nájomcu Roľníckeho družstva G. v jej prospech (v dôsledku čoho potom ani nemôže uniesť bremeno osvedčenia takéhoto skutkového tvrdenia), ale súdu ani nebola predložená žiadna listina či iný relevantný dôkaz, ktorý by čo i len nepriamo existencii takéhoto súhlasného prejavu vôle prenajímateľa nasvedčoval a dostatočne hodnoverne ju spravdepodobňoval. 1.4. Pokiaľ nájomný vzťah medzi žalovaným a Roľníckym družstvom G. vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej v písomnej forme, potom zmenu tohto právneho vzťahu možno platne a účinne uskutočniť takisto len v písomnej forme (porov. ). Z predloženej zmluvy o postúpení práv a povinností nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej 30. decembra 2021 medzi Roľníckym družstvom G. a žalobkyňou je zrejmé, že jej účastníkom nebol žalovaný ako prenajímateľ špecifikovaných nehnuteľností, z čoho teda vyplýva, že týmto právnym úkonom prenajímateľ svoj súhlas so zmenou v osobe nájomcu v tomto nájomnom vzťahu písomne nedal. Záver o neexistencii takéhoto súhlasu prenajímateľa potvrdzujú aj ďalšie žalobkyňou predložené listiny, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobkyňa si je vedomá, že takýto súhlas žalovaného ako prenajímateľa daný nebol, a preto ho vyzýva na potrebnú mieru „okamžitej súčinnosti pri podpísaní dodatku k [predmetnej] nájomnej zmluve“. Žalobkyni sa nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že by na ňu bolo platne a účinne prevedené právo nájmu z predmetnej nájomnej. Obdobný záver o neosvedčení hmotnoprávneho postavenia nájomcu vyplýva aj vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenému prevodu práv a povinností z predmetnej nájomnej

zmluvy v dôsledku uzavretej zmluvy o predaji podniku medzi Roľníckym družstvom G. a ňou samotnou. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť, že pri predaji podniku na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj podniku vzťahuje, a to vrátane práva z nájomných zmlúv, v dôsledku čoho potom nadobúdateľ (kupujúci) vstupuje do právneho postavenia pôvodného nájomcu (predávajúceho). V danom prípade ale zmluva o predaji podniku súdu predložená nebola, a preto jej existenciu a z nej vyplývajúce právne následky nemožno považovať za osvedčené, keďže dôkazy o tom chýbajú.

1.5. Keďže navrhovateľka (žalobkyňa) neosvedčila existenciu svojho subjektívneho práva (práva nájmu), ktorému žiada priznať predbežnú súdnu ochranu, neboli tak splnené všetky kumulatívne zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol ( in fine ). Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.

1.6. O nároku na náhradu trov celého konania vrátane konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (porov. ). 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa; žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, nariadil navrhované neodkladné opatrenie a priznal jej náhradu trov konania, alternatívne žiadala aby odvolací súd napadnuté unesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovanému bolo oznámené, že došlo k predaju podniku z pôvodného nájomcu na nového nájomcu, a to na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 31.12.2021 a predmetná zmluva o predaji podniku bola žalovanému aj zaslaná. Uvedené potvrdzuje list žalobcu označený ako „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri uzatvorení Dodatku ku zmluve.“. 2.1. Žalobkyňa sa aj naďalej s dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy nestotožňuje a je toho názoru, že dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy nie je vôbec daný. Konajúci súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný sa na jednej strane správa ako keby nebol viazaný zmluvou o postúpení práv z nájomnej zmluvy, keď od nájomnej zmluvy odstúpil, avšak nájomné, ktoré v dôsledku tohto postúpenia uhrádza žalovanému žalobkyňa, si žalovaný ponechal a tieto akceptoval, rovnako tak aj splátky podľa reštrukturalizačného plánu, ktoré žalovanému uhrádza žalobca. 2.2. Podľa čl. VI bod 10 nájomnej zmluvy: „Nájomca nie je oprávnený pozemky, ktoré má v prenájme od Slovenského pozemkového fondu akýmkoľvek právnym spôsobom odstúpiť do užívania inému subjektu

- nájomcovi, bez súhlasu fondu“. V predmetnej veci došlo k zmluvnému prevodu práv z pôvodného nájomcu na nového nájomcu. Teda k žiadnemu odstúpeniu užívania nedošlo. Žalobkyňa trvá na tom, že terminológia použitá v nájomnej zmluve spôsobom „odstúpiť do užívania inému subjektu“ je nepresná, vecne nesprávna a zároveň je aj zmätočná. Predaj podniku tak, ako aj postúpenie práv z nájomnej zmluvy je zmluvný prevod práv z pôvodného nájomcu na nového nájomcu, ktorý podľa názoru žalobkyne nájomná zmluva dovoľuje, pretože jednak nájomná zmluva umožňuje zmluvný prevod týchto práv v podobe zmluvy o predaji podniku, v dôsledku ktorého dôjde k zmene nájomcu a zároveň ust. čl. VII ods. 2 písm. c) v spojení s ust. čl. VI bod 10 nájomnej zmluvy nezakazuje pôvodnému nájomcovi uskutočniť zmluvný prevod týchto práv, nakoľko predmetné ustanovenie nájomnej zmluvy hovorí o odstúpení užívania, nie o prevode týchto práv. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne psíomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia domáha aby súd uložil žalovanému ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívania špecifikovaných pozemkov (nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., C., G. a F. N. o celkovej výmere 921 ha 65 a 93 m2) žalobkyňou a povinnosť znášať výkon užívacieho práva žalobkyne vo vzťahu k týmto pozemkom za podmienok uvedených v nájomnej zmluve č. XXXXX/XXXX-A.-A..XX z 18. novembra 2015. 6. Súd sa pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia zamerá len na existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku

uplatňovaného v súdnom konaní, ktorým je preukázanie, alebo aspoň osvedčenie ohrozeného práva, a z neho plynúci právny vzťah medzi stranami sporu. Ak medzi stranami nie je vzťah ktorý je upravený právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia.

7. Súd prvej inštancie vychádzajúc z týchto téz správne postupoval, ak sa primárne upriamil na osvedčenie hmotnoprávneho postavenia žalobkyne ako nájomcu. Správne na základe predložených dôkazov (pozri odsek 1.3. až 1.5.) vyvodil aj záver, že nemal osvedčenú žalobkyňou tvrdenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami - nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX- A.-A..XX z 18. novembra 2015, pretože táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. októbra 2025 len medzi žalovaným ako prenajímateľom a Roľníckym družstvom G. ako jediným nájomcom. 7.1. Ak žalobkyňa svoje hmotnoprávne postavenie nájomcu vyvodzovala zo zmluvy o postúpení práv a povinností správne sa súd prvej inštancie nasmeroval keď skúmal, či ide o platný a účinný prevod práva nájmu na tretiu osobu, a teda zmenu v osobe nájomcu v tomto existujúcom nájomnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu. Správne poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ktorá nepripúšťa oprávnenie nájomcu previesť práva nájmu na tretiu osobu bez súhlasu prenajímateľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a v odsekoch 9. až 9.4. napadnutého uznesenia sa dôkladne venoval inštitútu nájmu nehnuteľnosti, zdôrazňujúc, že nájomnou zmluvou, ako jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov (porov. ), sa zakladá medzi prenajímateľom a nájomcom záväzkový právny vzťah, ktorý v zmysle nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Posúdiac listinné dôkazy (pozri odsek 1.2.) správne uzavrel, že žalobkyni sa nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že by na ňu bolo platne a účinne prevedené právo nájmu z predmetnej nájomnej zmluvy a že by sa tak stala novým nájomcom v rámci tohto existujúceho zmluvného záväzkového právneho vzťahu bez zmeny jeho obsahu, pretože zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by došlo k zmene v obsahu tohto záväzku so súhlasom prenajímateľa (žalovaného), ktorému ako jedinému subjektu výlučne svedčí právna moc nad predmetom nájmu.

8. Zákaz disponovania s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať, uloženia povinnosti ktorej sa žalobkyňa bez osvedčenia užívacieho práva voči vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) domáha je zásahom nielen do vlastníckeho práva, ale aj do iných ústavne zaručených práv žalovaného. Podľa SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto zaručené právo sa musí rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa , a z tohto dôvodu je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nariadením neodkladného opatrenia nedochádza zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Keďže do štádia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo hodnoverným spôsobom preukázané užívacie právo žalobkyne, nemožno ani v teoretickej rovine uvažovať o tak závažnom zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, akým je povinnosť znášať výkon užívacieho práva žalobkyne bez osvedčenia právneho vzťahu. 9. Žalobkyňa nielen v odvolaní, ale už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodí, že “ došlo k predaju podniku a to na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 31.12.2021 ktorá bola žalovanému aj zaslaná. Údajne uvedené potvrdzuje list žalobkyne označený ako „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri uzatvorení Dodatku ku zmluve.“ Z obsahu spisu (č.l. 35) vyplýva, že Žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri uzatvorení Dodatku ku zmluve v časti „Prílohy odkazuje o.i. na : - Zmluvu o postúpení práv a povinnosti zo dňa 31.12. 2022 (rukou dátum opravený na 2021); - Zmluvu o prevode podniku zo dňa 31.01. 2022; ktorá však netvorí súčasť spisu. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval v odseku 11. napadnutého uznesenia, že zmluva o predaji podniku súdu predložená nebola, a preto jej existenciu a z nej vyplývajúce právne následky nemožno považovať za osvedčené, keďže dôkazy o tom chýbajú. Tento stav zotrval aj v odvolacom konaní. Na absencii dôkazu o predaji podniku treba odoprieť aj ostatné výhrady žalovanej odvolávajúce sa na právne dôsledky zo zmluvy o predaji podniku plynúce. 10. Bez možnosti privodiť na vec iné právne posúdenie je argumentácia žalobkyne, že nájomné, ktoré v dôsledku postúpenia uhrádza žalovanému si žalovaný ponechal, keďže úhrada, ako aj ponechanie si úhrady nie sú spôsobilé založiť nájomný vzťah. Žalobkyňa trvá na tom, že terminológia použitá v čl. VII ods. 2 písm. o) nájomnej zmluve spôsobom „odstúpiť do užívania inému subjektu“ je nepresná, vecne nesprávna a zároveň je aj zmätočná, s argumentáciou ktorou možno súhlasiť, ale zvolený terminus technicus z hľadiska posúdenia splnenia podmienok vedúcich k nariadeniu neodkladného opatrenia nie je spôsobilý privodiť na vec iný náhľad.

11. v ust. výslovne neukladá žalobkyni povinnosť preukázať dôkazy vo vzťahu k vlastným tvrdeniam, avšak táto povinnosť vyplýva z aplikácie a C.sp. v rámci všeobecných náležitostí žaloby. Pokiaľ sa žalobkyňa nariadením neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho údajne porušeného užívacieho práva, bolo jej povinnosťou existenciu tohto práva, a z neho plynúci právny vzťahu medzi stranami osvedčiť. Bez osvedčenia týchto základných skutočností nemôže súd poskytnúť žalobkyni ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, pretože by prekračoval rozsah svojej právomoci. 12. Ak teda v danom prípade medzi účastníkmi nie je relevantným spôsobom preukázaný vzťah ktorý je upravený právom, chýba základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia, a teda ak súd prvej inštancie neposkytol žalobkyni ochranu v podobe nariadeného neodkladného opatrenia, postupoval vecne správne čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého uznesenia podľa a . 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).