Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-227-2023.pdf
PDF · 112.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/227/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Hvozdnica C. 257, prechodné bydlisko Hvozdnica C. 348, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Bytča, dieťa matky D. E., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Hvozdnica C. 257, prechodné bydlisko Hvozdnica C. 348, občianky Slovenskej republiky a otca F. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko Hvozdnica C. 348, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina dňa 31. 1. 2024, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú
r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa (výroky I. až III. tohto rozsudku):
I. Súd maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky D. E., nar. XX. X. XXXX. II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec F. B., nar. X. X. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 200 EUR od 1. 11. 2023 mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Súd, na základe dohody rodičov, n e u p r a v u j e styk otca F. B. s maloletým A. B..
VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 26. 10. 2023, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 27. 10. 2023 sa matka domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným v sume 200 EUR mesačne od 1. 7. 2023. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť.
2. V písomnom návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia. Nebývajú v spoločnej domácnosti od júna 2023. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pre nezhody. V čase
podania návrhu bola na materskej dovolenke a začala pracovať COOP jednota – Logistické centrum, a.s., Horný Hričov.
3. Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 12. 12. 2023. Potvrdil, že sa v júni 2023 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V čase, keď súhlasil s výživným 200 EUR mesačne pre maloleté dieťa, pracoval v Rakúsku. Nesúhlasil s výškou výživného spätne od 1. 7. 2023. Poukázal na to, že matka poberá rodičovský príspevok, prídavky na dieťa a uplatňuje si aj daňový bonus. Aj matka je povinná podieľať sa na výchove a výžive maloletého dieťaťa.
4. Otec sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Predvolaný bol riadne a včas. Kolízna opatrovníčka bola na pojednávanie predvolaná riadne a včas, na pojednávanie sa nedostavila. Neúčasť ospravedlnila a požiadala, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti.
5. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie uskutoční v neprítomnosti otca a kolíznej opatrovníčky, keďže predmetom konania bol návrh na schválenie písomnej rodičovskej dohody.
6. Matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla skutočnosti, uvedené v písomnom návrhu a v zápisnici z informatívneho stretnutia s rodičmi, zo dňa 20. 12. 2023. Stará sa o maloleté dieťa sama. Pri výchove jej pomáha matka. Poberá rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a je zamestnaná v pracovnom pomere, s čistým mesačným príjmom 1 100 až 1 200 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je nemajetná. Jej zdravotný stav aj maloletého dieťaťa je dobrý. Výdavky pre maloleté dieťa sú priemerne mesačne 300 EUR. Otec maloletého dieťaťa ku dňu pojednávania nedoplatok na výživnom uhradil v celom rozsahu a platí bežné výživné 200 EUR mesačne. Otec dieťaťa pracuje v zahraničí, keď je na Slovensku, s dieťaťom sa stretáva. Na styku otca s maloletým dieťaťom sa vedia ako rodičia dohodnúť. Navrhla predloženú rodičovskú dohodu schváliť a výrok o dlžnom výživnom vypustiť.
7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Z údajov o narodení maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že otcom maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX je F. B., nar. X. X. XXXX a matka D. E., nar. XX. X. XXXX.
Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI vyplýva, že otec bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti DAS Slovakia, s.r.o., so sídlom v Dolnom Hričove od 7. 8. 2023 do 13. 10. 2023.
Zo výpisu zo ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA SR mal súd preukázané, že otcovi maloletého dieťaťa vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 13. 10. 2023.
Zo správy bývalého zamestnávateľa otca - DAS Slovakia, s.r.o., so sídlom v Dolnom Hričove, mal súd preukázané, že jeho priemerná čistá mzda bola cca 602 EUR.
Zo správ ÚPSVaR Žilina, pracovisko Bytča mal súd preukázané, že matka poberá rodičovský príspevok od augusta 2023 v sume 473,30 EUR a prídavok na dieťa 60 EUR.
Zo správ ÚPSVaR Žilina, pracovisko Bytča vyplýva, že otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25. 7. 2023 do 6. 8. 2023.
Súd sa oboznámil s výpismi účtu otca, ktorými otec preukázal svoj príjem v zahraničí - sumy od 135, 65 EUR (júl 2023) až do 2 511,54 EUR (december 2022).
Zo správy od zamestnávateľa matky – COOP Jednota – Logistické centrum, a.s., so sídlom v Hornom Hričove mal súd preukázané, , že jej čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie jún 2023 až október 2023 je 1 288,88 Eur mesačne.
Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine mal súd preukázané, že matka býva s maloletým dieťaťom v 2 – izbovom nájomnom byte. Poberá rodičovský príspevok a je súčasne zamestnaná. Otec býva s rodičmi v 3 – izbovom nájomnom byte. Podniká ako živnostník v zahraničí. Osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa vykonáva matka. Otec s návrhom matky súhlasil. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.
Otec vo vyhlásení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch zo dňa 6. 12. 2023 písomne uviedol, že je nemajetný. Býva s rodičmi v nájomnom byte. Na bývanie prispieva 100 EUR mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Zo záznamu z informatívneho stretnutia s rodičmi zo dňa 20. 12. 2023, spísaného na okresnom súde Žilina a predloženej písomnej rodičovskej dohody vyplýva, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu tak, že maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 EUR mesačne od 1. 11. 2023 a zaviazal sa uhradiť nedoplatok na výživnom v sume 200 EUR za obdobie od 1. 11. 2023 do 31. 12. 2023, a to do 31. 1. 2024. Rodičia sa dohodli na tom, že nebudú mať upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Otec uviedol, že pracuje v zahraničí. Keď je na Slovensku, chce byť s maloletým synom čo najviac. Matka sa zamestnala, so starostlivosťou o maloleté dieťa jej pomáha jej matka. Matka uviedla, že poberá prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a jej čistý mesačný príjem je 1 288,88 EUR. Otec dosahuje príjem v roku 2023 cca 2 000 až 2 500 EUR netto. Matka uviedla celkové výdavky pre maloleté dieťa cca 300 EUR mesačne, na bývanie vynaloží cca 234 EUR, otec prispieva rodičom na bývanie 100 EUR mesačne a svoje výdavky vyčíslil na sumu cca 1 200 Eur (bez výživného pre maloleté dieťa).
Súd pri určovaní výživného pre maloleté dieťa z príjmov, výdavkov rodičov a výdavkov pre maloleté dieťa vychádzal, keď posudzoval, či predložená písomná rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. Zobral do úvahy, že rodičia sú nemajetní a inú vyživovaciu povinnosť nemajú a ich zdravotný stav je dobrý..
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku – zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
10. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, osobitne o tom, komu bude zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, výška výživného povinného otca a úprava styku otca s maloletým dieťaťom.
Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní je ochrana verejného záujmu, práv garantovaných zákonom a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovať v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa a v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého konania.
V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.
Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením. Pokiaľ nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
V konkrétnom prípade sa rodičia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodli.
Judikatúra súdov vrátane Ústavného súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy je to skutočne nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému účelu.
Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
O výkone rodičovských práv a povinností uzavreli rodičovskú dohodu, preto súd na pojednávaní, po zistení pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, zameral dokazovanie najmä na skutočnosť, či je uzavretá rodičovská dohody v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Predmetom rodičovskej dohody, ktorú súd posudzoval, bolo zverenie maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku, výška výživného a nedoplatok na výživnom.
Na úprave styku otca s maloletým dieťaťom sa rodičia dohodli, avšak táto úprava nemôže byť podľa názoru súdu predmetom rodičovskej dohody. Predmetom rodičovskej dohody, ktorú súd schváli, boli len výroky I. až III. tohto rozsudku.
V tejto súvislosti súd poukazuje na doktrinálny výklad tejto otázky: odborná publikácia - Bekova edícia, komentované zákony, G. H., Zákon o rodine – komentár z roku 2011, s. číslo 133:
„Zákon pri dohode o úprave stretávania, na rozdiel od rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, neumožňuje explicitne súdu rozhodnúť, či dohodu rodičov o styku s dieťaťom schváli alebo neschváli. Z výslovného znenia vyplýva, že ak sa rodičia na styku dohodnú, stane sa takáto dohoda súčasťou rozhodnutia.“
Súd sa s takýmto výkladom ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine a ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine o schvaľovaní rodičovských dohôd stotožnil a vzťahuje sa aj na situáciu, keď súd upravuje práva a povinnosti rodičov formou rodičovskej dohody, ktorí spolu nežijú (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenia §24, §25 a 26 sa používajú primerane.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka sa aktuálne stará sama o maloleté dieťa. S výchovou jej pomáha matka. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Otec sa s dieťaťom stretáva, keď je na Slovensku. Matka maloletého dieťaťa poberá prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a je zamestnaná s príjmom cca 1 200 EUR. Je nemajetná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky pre maloleté dieťa (okrem podielu na výdavkoch na bývanie) vyčíslila matka na sumu cca 300 EUR mesačne, s čím sa súd stotožnil. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podniká v zahraničí. Súd vychádzal pri posudzovaní dohodnutej výšky výživného pre maloleté dieťa z príjmu, ktorý sám uviedol v decembri 2023 v sume 2 000 až 2 500 EUR mesačne a z výdavkov, ktoré uviedol na informatívnom stretnutí rodičov na Okresnom súde Žilina dňa 20. 12. 2023. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o zverení, výške výživného, zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa ako aj o výške výživného a nedoplatku na výživnom.
Súd prihliadol na to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a vecnými plneniami (zabezpečovaním bývania a uspokojovaním všetkých potrieb dieťaťa.
13. Súd rodičovskú dohodu schválil, pretože je v záujme maloletého dieťaťa. Jeho zverením do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia.
Maloleté dieťa je útleho veku, prirodzene citovo a svojimi, najmä biologickými potrebami, naviazané na matku.
Otec bude rozvíjať vzťah s maloletým dieťaťom najmä prostredníctvom styku s maloletým synom.
Otec pracuje v zahraničí a keď sa vráti na Slovensko, s maloletým dieťaťom sa stretáva. Nebolo potrebné výslovne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, na tom sa rodičia vedia dohodnúť.
Dohodnuté výživné zodpovedá zákonným kritériám - schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
V čase schvaľovania rodičovskej dohody súdom na pojednávaní matka uviedla, že otec už nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 11. 2023 do 31. 12. 2023 už uhradil v celom rozsahu. Preto súd tento výrok rodičovskej dohody vypustil.
Obidvaja rodičia majú vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnaké práva a povinnosti, preto každý z rodičov zastupuje a spravuje jeho majetok.
14. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak – generálne ustanovenie CMP.
Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.
V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.
Účastníci ani nežiadali nahradiť trovy konania.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 52 CMP.
15. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).
Predbežná vykonateľnosť výroku o výživnom vyplýva priamo zo zákona.
Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená do CMP s prihliadnutím na funkcie vyživovacej povinnosti, smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch.
16. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.
Proti výroku o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).