Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26S-44-2018.pdf
PDF · 136.3 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v právnej veci žalobcu: Milan Štritz Mplus, Šafárikova 2817/3, Topoľčany, IČO: 11 769 491, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Valaský, Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2018/5324, O-459/2018 zo dňa 13.09.2018, na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5324, O-459/2018 zo dňa 13.09.2018 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 148/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2611 zo dňa 25.06.2818 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:
2. Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj len ako „prvostupňový správny orgán“) vykonal dňa 06.07.2017 na pracovisku kontrolovaného subjektu P.O. Hviezdoslava, Topoľčany, rekonštrukcia výmenníkovej stanice inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“).
2.1. O výsledku inšpekcie Inšpektorát práce Nitra spísal protokol č: INA-39-58-2.4/P-A24, 28-17 z 18.10.2017, ktorého obsah bol prerokovaný so žalobcom a po vyjadrení žalobcu k nemu Inšpektorát práce Nitra vypracoval jeho dodatok č. 1 s č: INA-39-58-2.4/P-A24, 28-17 zo dňa 08.11.2017.
2.2. Na základe zistených porušení právnych predpisov, konštatovaných v protokole (v znení dodatku č. 1), prvostupňový správny orgán začal podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, pričom oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty adresované žalobcovi bolo po uplynutí úložnej lehoty ako neprevzatá zásielka poštou prvostupňovému orgánu vrátené dňa 29.05.2018.
2.3. Inšpektorát práce Nitra podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej aj len „zákon o inšpekcii práce“) a § 46 správneho poriadku rozhodol vo veci rozhodnutím č. 140/18/ práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2611 zo dňa 25.06.2018, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o nelegálnom zamestnávaní uložil pokutu vo výške 5.000,- eur (päťtisíc eur) za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní (zákaz nelegálneho zamestnávania) tým, že žalobca ako podnikateľ
- porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 06.07.2017 o 9:52 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. A. XXX/XXX, K. a X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, ktoré pre fyzickú osobu - podnikateľa vykonávali búracie práce so zbíjačkou na pracovisku P.O. Hviezdoslava, Topoľčany, rekonštrukcia výmenníkovej stanice, a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce).
2.4. Prvostupňový správny orgán v relevantných častiach odôvodnenia rozhodnutia uviedol nasledovné skutkové a právne závery:
2.5. Dňa 06.07.2017 zo 9:52 hod. bol na pracovisku účastníka konania inšpektorom práce spísaný zoznam kontrolovaných osôb, ktoré v čase inšpekcie práce na pracovisku vykonávali závislú prácu. Na pracovisku vykonávali búracie práce so zbíjačkou P. F. a X. F., pričom záznam kontrolovaných osôb obsahuje identifikačné údaje i vykonávanú prácu. Tento zoznam vlastnoručne podpísali menované fyzické osoby. V rovnaký deň bola spísaná zápisnica o podaní informácie s menovanými osobami, pričom P. F. uviedol, že pracuje od uvedeného dňa od 8:30 hod. a vykonával búracie práce so zbíjačkou. Uviedol tiež, že prácu vykonával pre Milana Štritza - podnikateľa, s ktorým sa na tejto práci dohodol, on ho priviezol na aute a povedal mu, čo má robiť. Pracovnú zmluvu nepodpisoval a ani žiadnu dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Zhodné informácie do zápisnice uviedol aj X. F..
2.6. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že účastník konania realizoval na uvedenom pracovisku predmet svojho podnikania, pričom fyzické osoby P. F. a X. F. mu vykonávaním búracích prác vypomáhali pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Menovaný vykonávali prácu vo vzťahu nadriadenosti účastníka konania, búracie práce vykonávali osobne, prácu vykonávali podľa pokynov účastníka konania a v jeho mene, a napokon práca bola vykonávaná v pracovnom čase, ktorý určil účastník konania, nakoľko ich na pracovisko sám priviezol. Uvedené vyplýva zo zápisníc spísaných s P. F. a X. F..
2.7. Prvostupňový správny orgán nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a pri svojom rozhodovaní vychádzal za administratívneho spisu, ktorý obsahuje: protokol NA-39-58-2.4/P-A24, 28-17 zo dňa 18.10.2017, Dodatok č. 1 zo dňa 08.11.2017 k protokolu č. NA-39-58-2.4/P-A24, 28-17 zo dňa 18.10.2017, Odpoveď na protokol - vyjadrenie zo dňa 24.10.2017, Zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 06.07.2017, Výpis zo Živnostenského registra č. 406-3770- fotokópia, Výpis z registra Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2017, Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 06.07.2017 spísaná s P. F., nar. XX.XX.XXXX, Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 06.07.2017 spísaná s X. F., nar. XX.XX.XXXX, Oznámenie o začatí inšpekcie práce - Výzva na predloženie dokladov, potrebných na výkon inšpekcie práce zo dňa 11.07.2017 a doručenka, Výzva na prerokovanie protokolu zo dňa 24.07.2017 a doručenka, Odpoveď na oznámenie o začatí inšpekcie práce zo dňa 19.07.2017. Nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval správny orgán 1. stupňa za nutné, pretože povaha veci to nevyžadovala, nakoľko bola objasnená pri výkone inšpekcie práce.
2.8. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, tak pri jej stanovení je povinný správny orgán vychádzať z kritérií ustanovených v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Správny orgán zohľadnil, že v danej veci išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb (čo výšku pokuty zvyšuje), ako aj to, že ide o prvé zistenie nelegálneho zamestnávateľa, čo bolo posúdené v prospech nižšej pokuty. Po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii práce považoval výšku uloženej pokuty za primeranú, pričom ju uložil vo výške 5000 eur, čiže vo výške najnižšej zákonom stanovenej, ktorú v danom prípade považoval za dostatočnú.
3. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 04.07.2018. Žalobca proti nemu podal dňa 18.07.2018 (jeho odoslaním na poštovú prepravu) odvolanie.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Žalovaný o odvolaní ako odvolací orgán rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/5324, O-459/2018 zo dňa 13.09.2018, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
4.1. Žalovaný rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:
4.2. Odvolací správny orgán po zhrnutí priebehu prvostupňového správneho konania označil za zrejmé, že fyzické osoby p. P. F. a X. F. vykonávali osobne a pre účastníka konania búracie práce so zbíjačkou na pracovisku P. O. Hviezdoslava, Topoľčany, rekonštrukcia výmenníkovej stanice, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúceho pracovnoprávny vzťah medzi zmluvnými stranami. Uvedené konštatovanie vychádza z viacerých dokladov, z ktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaných na kontrolovanom pracovisku (uvedené preukazuje zoznam kontrolovaných osôb), ale aj skutočnosť, že menované fyzické osoby vykonávali pre účastníka konania závislú prácu (uvedené preukazujú zápisnice spísané s menovanými fyzickými osobami). S poukazom na obsah výpovedí P. F. a X. F. skonštatoval, že znaky závislej práce tak, ako ich definuje dikcia § 1 ods. 2 Zákonníka práce, sú v prejednávanom prípade naplnené, keďže ako je zrejmé zo spomenutých zápisníc, práca, ktorú menované fyzické osoby pre účastníka konania dňa 06.07.2017 o 9:52 hod. vykonávali, bola činnosťou realizovanou osobne zamestnancami pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a vo vzťahu podriadenosti k nemu. Skutočnosť, že menované fyzické osoby vykonávali pre účastníka konania závislú prácu pritom predpokladá založenie pracovnoprávneho vzťahu v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce (teda uzatvorenie písomnej pracovnej zmluvy v zmysle § 42 ods. 1 Zákonníka práce alebo niektorej z dohôd podľa 9. časti Zákonníka práce, ktoré pod sankciou neplatnosti musia byť v písomnej forme), čo však účastník konanie v čase výkonu inšpekcie práce (06.07.2017 o 9:52 hod.) nepreukázal, pričom aj samotné vyššie menované fyzické osoby zhodne uviedli, že zatiaľ nič nepodpisovali, a zároveň uviedli aj to, že sa na tejto práci dohodli s podnikateľom Milanom Štritzom, ktorý ich priviezol na aute a povedal im čo majú robiť, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania tak, ako to v napadnutom rozhodnutí skonštatoval aj prvostupňový orgán. Národný inšpektorát práce vychádzajúc z týchto listinných dôkazov taktiež zastával názor, že porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o NP a NZ vykazuje znaky dostatočnej skutkovej i právnej podloženosti. Inšpektorát práce v procese rozhodovania vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď účastníkovi konania vytkol a následne ho sankcionoval za nelegálne zamestnávanie p. P. F. a X. F., ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.07.2017 o 9:52 hod. (teda pri výkone inšpekcie práce) využíval ich závislú prácu bez toho, aby s nimi mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, či niektorý z typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
4.3. K námietkam účastníka konania, že uvedené osoby odviezol k Spoločenskému centru Východ, čo je asi 500 m od výmenníkovej stanice kde ich vysadil, pričom účastník konania odišiel za svojou prácou a neskôr aj mimo Topoľčian, a že s uvedenými osobami nič ohľadom vykonávania práce pre neho nedohadoval, o ničom spolu nehovorili, odvolací orgán uviedol, že tomuto tvrdeniu odporujú vyjadrenia p. P. F. a X. F., ktoré sú uvedené v zápisniciach o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré boli spísané dňa 06.07.2017 s menovanými osobami, kde na otázku: Kto je vašim zamestnávateľom, resp. pre koho vykonávate prácu? obaja menovaní odpovedali: „S podnikateľom Milanom Štritzom som sa dohodol na tejto práci, on ma sem priviezol na aute a povedal mi čo mám robiť.“ Na ďalšiu otázku: „Akú máte dohodnutú mzdu, resp. odmenu za vykonanú prácu?“ obaja menovaní odpovedali, že si odpracovávajú u účastníka konania dlžobu a môžu si zo stavby zobrať železo čo rozbijú v betóne. Nie je teda možné akceptovať vyjadrenie účastníka konania v odvolaní. Navyše odvolací orgán dodal, že sám účastník konania v odvolaní uvádza, že menované osoby pozná z videnia, a tiež odvolací orgán dodal, že obaja vyššie menovaní potvrdili, že ich doviezol práve účastník konania, a preto považoval odvolací orgán aj ostatné tvrdenia menovaných osôb uvedených v zápisnici za pravdivé.
4.4. K čestným prehláseniam E. B. a P. J. priloženým k odvolaniu odvolací orgánu uviedol, že ich berie na vedomie, avšak ich považuje za irelevantné, nakoľko v zmysle § 39 správneho poriadku môže čestné vyhlásenie urobiť iba účastník konania, ktorým menované osoby nie sú.
4.5. Odvolací správny orgán napokon skonštatoval, že na základe poskytnutých dokladov, hodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že postih účastníka konania za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je dôvodný, vecne správne vyvodený. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ktorý tak ako je koncipovaný, vyjadruje úplné vyriešenie veci v zmysle požiadaviek aplikačnej praxe súdov.
4.6. Vo vzťahu k výške napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uloženej pokuty odvolací orgán zdôraznil, že v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je inšpektorát práce podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 povinný uložiť pokutu v rozmedzí od 2000 euro do 20 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur. Účastníkovi konania pritom bola v danom prípade uložená pokuta v minimálnej zákonom predpísanej výške.
4.7. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
5. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 19.09.2018, ktorým dňom nadobudlo právoplatnosť.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
6. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 19.11.2018 domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.
7. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach:
7.1. Žalovanému vytýkal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie prejednávanej veci.
7.2. Poukázal na obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý porušenia žiadneho právneho predpisu. Poukázal na svoje postavenie podnikateľa - fyzickej osoby, ktorý svoje podnikanie vykonáva od roku 1992, pričom nikdy v minulosti nemal žiadneho zamestnanca, čo platí aj v súčasnosti. Ďalej v odvolaní uviedol, že dňa 06.07.2017 v Topoľčanoch nastupoval do svojho osobného motorového vozidla, keď k nemu prišli dvaja muži rómskej národnosti, s ktorými sa poznal z videnia, a spýtali sa ho, či nevie o nejakej práci pre nich, prípadne o nejakom odpadovom železe, ktoré by mohli odniesť do zberu. Žalobca mal namierené do časti Topoľčian zvanej „Východ“, pričom mal vedomosť, že sa tam na výmenníkovej stanici vykonávajú stavebné práce. Odviezol ich teda k Spoločenskému centru Východ, čo je cca 500 m od výmenníkovej stanice, kde ich vysadil zo svojho auta a odišiel za svojou prácou a neskôr dokonca aj mimo Topoľčian. Týmto sa jeho „vzťah“ s týmito dvomi ľuďmi skončil, nič s nimi ohľadom vykonávania práce pre seba nedohadoval, o ničom s nimi spolu nehovorili. Dodatočne sa žalobca dozvedel od E. B. a P. J., že na stavbu skutočne títo dvaja Rómovia aj prišli, chceli tam pracovať, no títo nemali o nich záujem, pretože nevyzerali ako zdatní robotníci, ale boli vo veľmi zúboženom stave a určite by nič nevládali robiť. K odvolaniu žalobca priložil aj čestné prehlásenia E. B. a P. J. o tom, že títo dvaja Rómovia, P. F. a X. F., nevykonávali na výmenníkovej stanici v Topoľčanoch pre žalobcu žiadnu závislú prácu fyzických osôb, ktorá by bola v rozpore so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol, aby žalovaný v rámci autoremedúry svoje rozhodnutie č. k. 148/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2611 zo dňa 25.06.2018 doručené mu dňa 03.07.2018, ako nezákonné a neopodstatnené zrušil.
7.3. Napriek uvedenému žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V tejto súvislosti žalobca namieta zákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí, keďže ich považuje za nezákonné a za nezákonné tiež označil vedenie prvostupňového i odvolacieho správneho konania.
8. K žalobe sa vyjadril žalovaný. Vo veci samej navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:
8.1. Žalovaný má za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. V ďalšom žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval zhrnutie skutkových zistení zhodne, ako sú uvedené v odôvodneniach prvostupňového správneho orgánu a v rozhodnutí žalovaného o odvolaní. Zdôraznil, že má za to, že pri výkone inšpekcie práce P. F. a X. F. odpovedali zhodne, priamo, bez ovplyvnenia iných fyzických osôb. Preto považuje žalovaný zápisnice za relevantný dôkaz toho, že tieto osoby vykonávali prácu pre žalobcu, ktorý im povedal, čo majú robiť, pričom predmetnú prácu pre neho vykonávali z dôvodu, že si u neho odpracovali dlh. Žalovaný navyše poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca v odvolaní uviedol, že menované osoby pozná z videnia, pričom obaja menovaní potvrdili, že ich doviezol práve žalobca, čo podľa žalovaného potvrdzuje pravdivosť aj ostatných tvrdení menovaných.
8.2. Za hlavný dôvod, pre ktorý nemožno akceptovať čestné prehlásenia predložené žalobcom, žalovaný považuje skutočnosť, že tieto boli predložené až v odvolacom konaní a odporujú vyjadreniam poskytnutým priamo pri výkone inšpekcie práce. Okrem toho má žalovaný dôvodný predpoklad, že tieto čestné prehlásenia sú ovplyvnené záujmom žalobcu.
9. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu P. F. a X. F. označili jeho ako osobu, pre ktorú vykonávali stavebné práce na predmetnej výmenníkovej stanici, keďže s touto stavbou, prípadne stavebníkom, nie je v žiadnom vzťahu. Žalobca zistil, že stavebníkom v predmetnej stavby spoločnosť R. J. Transport.SK, s. r. o. Panenská 24, 811 03 Bratislava. Na adrese topoľčianskej prevádzky uvedenej spoločnosti zistil, že obaja menovaní boli v inkriminovanom čase zamestnancami tejto spoločnosti, pričom v prílohe svoje repliky súdu predložil i registračné listy do Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu muselo dôjsť k nedorozumeniu a menovaní boli zamestnancami úplne iného subjektu.
10. Na repliku žalobcu žalovaný reagoval svojou duplikou, v ktorej okrem už skôr uvedeného ešte uviedol, že súčasťou administratívneho spisu sú aj výpisy z registra Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva že P. F. a X. F. boli prihlásení od 06.07.2017 na dohodu o vykonaní práce pod spoločnosťou R. J. Transport SK, s. r. o., Panenská 24, 811 03 Bratislava. Žalovaný preto nepovažuje tieto zistenia za nové. Tieto tvrdenia považuje žalovaný za účelové vzhľadom na zistenia získané v čase výkonu inšpekcie práce. Žalobcom predložené registračné listy sú s časom o 11:58 hod. dňa 06.07.2017, teda po vykonanej kontrole. V zápisnici však P. F. a X. F. o 10:30 hod. toho istého dňa jednoznačne ako zamestnávateľa označili žalobcu. Žalovaný nespochybňuje, že menovaný mohli mať uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou R. J. Transport SK, s. r. o., Panenská 24, 811 03 Bratislava. Žalovaný však nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že uvedené fyzické osoby vykonávali prácu pre túto spoločnosť, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že v čase výkonu inšpekcie práce vykonávali prácu pre žalobcu.
IV. Zhrnutie priebehu konania
11. Žalobca v žalobe požiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní, čo malo bez ďalšieho za následok povinnosť predsedu senátu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP).
11.1. Z uvedených dôvodov bol vo veci nariadený termín pojednávania na 17.10.2019. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť pred pojednávaním ospravedlnil s tým, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Správny súd preto prejednal vec na pojednávaní dňa 17.10.2019 bez prítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní zdôraznil, že odmietnutie vykonania dokazovania čestnými prehláseniami J. a B. spôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tieto dôkazy by priebeh skutkového deja ustáleného správnym orgánom postavili do iného svetla. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 22.10.2019, na ktorom bol rozsudok verejne vyhlásený za prítomnosti advokáta žalobcu.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
12. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konajúc v senáte (§ 19 ods. 2 veta prvá SSP) o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 194 a nasl. SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby z hľadísk vymedzených v § 195 písm.a) SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec samu, ktorou je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) dospel po prejednaní veci k záveru, že žaloba je dôvodná, a to z nižšie uvedených dôvodov.
12.1. Ku konštatovanému charakteru veci správny súd dopĺňa, že správnu žalobu žalobcu, napriek tomu, že tento ju označil len ako správnu žalobu, a nie správnu žalobu vo veci správneho trestania, posúdil podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) práve ako správnu žalobu vo veci správneho trestania a ako o takej aj konal. Správna žaloba žalobcu totiž smerovala proti rozhodnutiu žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce v spojení s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Rozhodovanie orgánov verejnej správy inter alia o správnom delikte je podľa legálnej definície správneho trestania, obsiahnutej v § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním. Ak je predmetom správneho súdneho konania preskúmanie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (tak ako je tomu aj v prejednávanom prípade), prebieha toto konanie na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku, bez ohľadu na jej formálne označenie žalobcom.
13. Správny súd, rozhodoval a vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
13.1. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
13.2. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
13.3. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
13.4. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13.5. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
13.6. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“) v znení účinnom do 31.12.2017, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
13.7. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 (t. j. v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta), právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
13.8. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
13.9. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
13.10. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce.
13.11. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.
13.12. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní26) ak tento zákon neustanovuje inak.
13.13. Poznámka pod čiarou26) zákona o inšpekcii práce odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
13.14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
13.15. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
13.16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
13.17. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
14. Správny súd sa v prvom rade na základe jediného žalobného dôvodu prezentovaného žalobcom zaoberal tým, či žalovaným (v spojení s prvostupňovým orgánom keď vzhľadom na zásadu jednotnosti prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania tvoria tieto konania jeden celok a rovnako tak aj rozhodnutie druhostupňového odvolacieho orgánu tvorí jeden celok s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) prezentované skutkové zistenia je možné považovať za dostačujúce na riadne posúdenie veci. Ak by však aj žalobca uvedené v správnej žalobe neuplatnil ako žalobný dôvod a počas konania by uvedené skutočnosti vyšli najavo, zakladali by povinnosť správneho súdu na ne prihliadnuť, a to podľa § 195 písm. a) SSP.
14.1. Správny orgán v danom prípade žalobcu sankcionoval za správny delikt upravený v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Objektívna stránka uvedeného správneho deliktu je naplnená tým, že administratívnoprávne zodpovedný subjekt (fyzická alebo právnická osoba v postavení podnikateľa) poruší zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu - Zákonníka práce. Čo sa týka subjektívnej stránky uvedeného správneho deliktu, táto nie je znakom skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keďže zodpovednosť za uvedený správny delikt je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť absolútna (bez možnosti vyvinenia) (na vznik zodpovednosti nemá žiadny vplyv zavinenie, motív, cieľ či zámer). Sankcia za takýto správny delikt je upravená v § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce a v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne sa pohybuje v sankčnom rozpätí od 5000 do 200 000 eur.
14.2. Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky prejednávaného správneho deliktu správny orgán 1. stupňa (a v zhode s ním aj odvolací správny orgán) dospel k skutkovému záveru, podľa ktorého to bol žalobca, kto ju svojim konaním naplnil, keďže bez založenia pracovnoprávneho vzťahu využíval závislú prácu P. F. a X. F. pri rekonštrukcii výmenníkovej stanice na pracovisku identifikovanom adresou P. O. O., Topoľčany. Tento svoj skutkový záver slúžiaci k identifikácii páchateľa správneho deliktu oba správne orgány odvodili výlučne zo strohej informácie poskytnutej zo strany P. F. a X. F., zachytenej v zápisniciach o podaní informácie spísaných kontrolórom inšpektorátu práce. Správny orgán zároveň (zrejme za účelom argumentačného posilnenia predchádzajúceho skutkového záveru) označuje miesto rekonštrukcie výmenníkovej stanice ako pracovisko žalobcu.
14.3. Žalobca v priebehu administratívneho konania popieral, že by bol osobou nelegálne zamestnávajúcou spomínaných pracovníkov, pričom tvrdil, že spomínané osoby iba viezol ako stopárov a na ich otázky ohľadne práce im iba odporučil opýtať sa na predmetnej stavbe - rekonštrukcii výmenníkovej stanice. Správny súd si je vedomý, že takáto obrana žalobcu podozrivého zo spáchania správneho deliktu by v konfrontácii s informáciou poskytnutou pracovníkmi P. F. a X. F. sama osebe zrejme nevytvorila priestor pre vážnejšie pochybnosti o presnosti či pravdivosti ich vyjadrení, avšak v danom prípade ďalší zadokumentovaný obsah samotného administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu pre pochybnosti o dostatočnosti skutkových zistení vyplývajúcich z výpovedí uvedených osôb naopak priestor vytvára. Nie je totiž možné si nepovšimnúť, že počnúc dňom 06.07.2017 (teda dňom zhodným s dňom vykonania kontroly prvostupňovým orgánom inšpekcie práce) boli P. F. a X. F. prihlásení do systému Sociálnej poisťovne ako zamestnanci odvádzateľa poistného R. J. Transport.SK, s. r. o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava. Uvedenú informáciu do administratívneho spisu zabezpečil samotný prvostupňový inšpektorát práce a disponoval ňou ešte v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení ktorého ju však neuvádza. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu identifikuje pracovisko: rekonštrukcia výmenníkovej stanice, ulica P. O. Hviezdoslava ako pracovisko žalobcu, pričom tak robí bez toho, aby z odôvodnenia bolo zrejmé, na základe akých skutkových zistení prvostupňový orgán dospel k takémuto záveru. Z obsahu administratívneho spisu totiž nie je možné zistiť, že by si bol prvostupňový orgán v rámci zisťovania skutkového stavu akokoľvek objasňoval identitu podnikateľského subjektu (alebo subjektov), ktorý vykonával (prípadne vykonávali) rekonštrukciu predmetnej výmenníkovej stanice, v rámci ktorej mali búracie práce podľa zistení inšpektorátu práce vykonávať P. F. a X. F.. Inšpektorát práce tak skutkovo neskúmal, či týmto podnikateľským subjektom nebola práve spomínaná obchodná spoločnosť R. J. Transport.SK, s. r. o., ktorá vo vzťahu k Sociálnej poisťovni uvedené osoby nahlásila ako svojich zamestnancov vzápätí po vykonaní kontroly zo strany inšpektorátu práce. Podozrenie, že táto spoločnosť bola možným vykonávateľom rekonštrukcie predmetnej výmenníkovej stanice naviac v priebehu odvolacieho konania ešte zosilnelo. Žalobca totiž spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu inšpektorátu práce predložil okrem iného aj čestné prehlásenie P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX K., ktorý v ňom uvádza, že dňa 06.07.2017 (v čase vykonania kontroly) bol osobne prítomný na predmetnej stavbe, pričom v čase jeho prítomnosti sa vyššie spomínané osoby boli informovať ohľadne možnosti zamestnania sa pri vykonávaní pomocných prác, k čomu však podľa tvrdenia P. J. nedošlo. V tejto súvislosti nemožno nepostrehnúť zhodu mena i priezviska P. J. s osobou zastávajúcou v čase vykonania kontroly funkciu konateľa obchodnej spoločnosti R. J. Transport.SK, s. r. o., pričom ide o skutočnosť jednoducho overiteľnú z údajov zverejnených na internetovej stránke Obchodného registra SR. Za daných okolností by sa javilo vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti ako potrebné, aby bol v priebehu administratívneho konania prípadný charakter vzťahu pisateľa čestného prehlásenia P. J. k obchodnej spoločnosti R. J. Transport.SK, s. r. o. objasnený, pre uvedené však v administratívnom spise nie je možné nájsť základ.
14.4. Za danej situácie správny súd nepovažuje skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy za dostatočný na riadne posúdenie veci. V administratívnom spise obsiahnuté listiny popísané v odseku 14.3. tohto odôvodnenia totiž vnášajú do skutkových zistení ustálených v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaného (a rovnako aj prvoinštančného rozhodnutia) také vážne pochybnosti, bez odstránenia ktorých v rámci posúdenia veci nie je možné s istotou dospieť k jednoznačnému záveru ani len o tom, že P. F. a X. F. vykonávali závislú prácu v prospech žalobcu. Do informácií podaných X. F. a P. F. a zápisnične zaprotokolovaných v štandardne mimoriadne stručnej formulárovej podobe, totiž vnáša relatívne veľkú mieru pochybností viacero skutočností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu, prípadne aj z nedostatku pre riadne posúdenie veci nevyhnutných skutkových zistení, ktoré správne orgány v danom prípade v dostatočnej miere nezabezpečili. V tomto smere mali správne orgány za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu a odstránenia vyššie uvedených pochybností podporujúcich skôr obranu žalobcu v administratívnom konaní vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa názoru správneho súdu orgány inšpekcie práce preto mali vykonať dokazovanie, ktorým by spoľahlivo ustálili aj to, ktorý podnikateľský subjekt vykonával rekonštrukčné práce na predmetnej výmenníkovej stanici. V prípade potvrdenia podozrenia, že ním bola práve spoločnosť R. J. Transport.SK, s. r. o., sa vzhľadom na obsah tvrdení žalobcu v administratívnom konaní (že P. F. a X. F. iba odporúčal informovať sa o možnosti zamestnania na uvedenej stavbe) javilo z hľadiska spoľahlivého zisťovania skutkového stavu ako potrebné zvolením vhodných dôkazných prostriedkov (príkladmo výsluchmi na stavbe prítomných pracovníkov a osôb zastávajúcich funkciu štatutárnych orgánov uvedenej spoločnosti) objasniť, za akých konkrétnych okolností a kým bolo P. F. a X. F. umožnené vykonávať búracie práce, ak uvedené rekonštrukčné práce vykonávala spomínaná obchodná spoločnosť a nie žalobca. Ak P. F. a X. F. pri vykonávaní búracích prác používali pracovné pomôcky a nástroje, iste nebolo bez významu zistiť tiež to, kto bol ich vlastníkom a za akých okolností im bolo ich používanie umožnené. V tejto súvislosti tiež malo byť objasnené, čo viedlo práve spoločnosť R. J. Transport.SK, s. r. o. k uzavretiu pracovnoprávneho vzťahu s menovanými osobami, keďže táto skutočnosť vyplýva z ich prihlásenia do systému sociálneho poistenia práve zo strany uvedeného zamestnávateľa, a to časovo bezprostredne po vykonaní kontroly zo strany inšpektorátu práce. Správnemu súdu je totiž zo skúsenosti nadobudnutých pri prejednávaní obdobných deliktov známe, že k legalizácii pracovnoprávneho vzťahu bezprostredne po vykonaní kontroly nelegálnej práce spravidla pristupujú práve ich páchatelia, ktorých deliktuálne správanie bolo inšpekciou odhalené.
14.5. Na základe uvedeného je zrejmé, že správny súd dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak, ako to má na mysli § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Úlohou správnych orgánov v danom prípade bolo v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom pri rešpektovaní tejto základnej zásady správneho konania - zásady zisťovania materiálnej pravdy, nebol viazaný len návrhmi žalovaného a za účelom jej naplnenia bolo jeho úlohou obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie z vlastnej iniciatívy. Ako je zrejmé zo záverov správneho súdu uvedených predchádzajúcich odsekoch, správny orgán si mal pri napĺňaní uvedenej základnej zásady správneho konania obstarať podklady, pomocou ktorých by bolo možné spoľahlivým spôsobom vylúčiť (či potvrdiť) relevantné pochybnosti, na ktoré správny súd v tomto rozhodnutí poukazuje a bez spoľahlivého vylúčenia ktorých nie je možné riadne posúdiť, či to bol skutočne žalobca konaním ktorého došlo k naplneniu objektívnej stránky správneho deliktu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Správny súd v tomto smere pripomína, že správne orgány sú v procese správneho trestania pri napĺňaní zásady zisťovania materiálnej pravdy povinné postupovať podľa zásady vyhľadávacej, ktorá im za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci káže vykonať aj dôkazy účastníkom konania nenavrhnuté a to nielen ohľadne skutočností svedčiacich v neprospech podozrivého zo spáchania správneho deliktu, ale naopak aj ohľadne tých, ktoré svedčia v jeho prospech (pozn. správnym súdom načrtnutých v odsekoch 14.3 a 14.4 tohto odôvodnenia). Vzhľadom na nezanedbateľnú mieru vyššie uvedených pochybností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu bolo preto úlohou správneho orgánu v danom prípade vykonaním ďalšieho dokazovania (príkladmo naznačeného aj správnym súdom) spoľahlivo vyvrátiť možnosť nelegálneho zamestnávania vyššie uvedených osôb zo strany subjektu odlišného od žalobcu. Snaha o argumentačnú elimináciu týchto pochybností o skutočnom stave veci iba poukazovaním na stručné výpovede P. F. a X. F. ohľadne skutkového deja sa vo svetle uvedených pochybností správnemu súdu javí ako nedostatočná.
15. Správny súd z týchto dôvodov preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a keďže rovnakými vadami trpí aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, na návrh žalobcu zrušil podľa § 191 ods. 3 SSP aj toto a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
16. Po vrátení veci späť do administratívneho konania bude správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu, vysloveným v tomto zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP), a preto v ďalšom konaní (§ 139 ods. 2 veta druhá SSP) zabezpečí spôsobom a v intenciách vyššie podrobne uvedeného (viď najmä odseky 14.3. až 14.5. tohto odôvodnenia) doplnenie svojich skutkových zistení v miere dostatočnej pre riadne posúdenie veci a následne zvolí týmto skutkovým zisteniam zodpovedajúcu podobu rozhodnutia, ktorým konanie ukončí. V závislosti od skutkových zistení, ktoré vyplynú z doplneného dokazovania, nie je možné vylúčiť ani potrebu opätovného výsluchu P. F. a X. F., keďže ich vysvetlenia k priebehu skutkového deja sú v zápisniciach zhotovených prvostupňovým správnym orgánom zachytené iba v mimoriadne stručnej podobe (formou krátkych odpovedí na 4 štandardizované otázky), čo sa v danom prípade vzhľadom na možné nové skutkové zistenia nemusí javiť ako dostatočné.
17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úplný úspech, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP v spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
18. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.