Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-48-2019.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu: Drewmax Krzystof Pacyga SP.j., identifikačné číslo: PL5521613736, so sídlom Bialka 696, 34-220 Maków Podhalański, Poľská republika, právne zastúpený: JUDr. Matúš Lemeš, advokát so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: ZEPOX spol. s.r.o., IČO: 36 636 738, so sídlom Zvolenská cesta 13/C, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 5.180,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 5.180,53 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 5.086,10 Eur od 12.07.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.524,16 Eur od 27.07.2018 do 08.10.2018, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 94,53 Eur od 09.10.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným v upomínacom konaní dňa 13.02.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.180,53 Eur s príslušenstvom, titulom kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal tovar, ktorý mu žalobca riadne doručil. Presný popis tovaru bol špecifikovaný vo faktúrach č. FSU/000642/2018 a č. FSU/000723/2018, ktoré žalobca vystavila žalovanému za dodaný tovar a spolu s dodaným tovarom mu ich doručil. Faktúrou č. FSU/000642/2018 vystavenou dňa 20.06.2018 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 21.979,06 PLN (5.086,10 Eur) s dátumom splatnosti dňa 11.07.2018. Žalobca uvedenú faktúru neuhradil ani čiastočne. Faktúrou č. FSU/000723/2018 vystavenou dňa 05.07.2018 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.528,72 PLN (1.524,16 Eur) s dátumom splatnosti dňa 26.07.2018. Z tejto faktúry žalovaný uhradil dňa 08.10.2018 len sumu 6.123,81 PLN (1.429,63 Eur), zvyšnú čiastku žalovaný neuhradil. Na základe uvedeného sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, v dôsledku čoho si žalobca podanou žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 22Up/164/2019 zo dňa 21.03.2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil nezrovnalosťami výšky nároku z dôvodu predchádzajúcich jednaní o možnostiach čiastočných splátok a úhradou faktúry č. FSU/000723/2018 v plnej výške.
3. Žalobca v zmysle § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň sa vyjadril k podanému odporu, pričom trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, majúc za to, že žalovaný podaným odporom vôbec nespochybnil dôvodnosť nároku uplatneného titulom faktúry č. FSU/000642/2018 vystavenej dňa 20.06.2018 s dátumom splatnosti dňa 11.07.2018. V súvislosti s nárokom uplatneným titulom faktúry č. FSU/000723/2018 vystavenej dňa 05.07.2018, splatnej dňa 26.07.2018, podľa tvrdenie žalobcu žalovaný neuviedol pravdivé skutočnosti, nakoľko faktúra v plnej výške uhradená nebola. Žalobca tiež rozporoval existenciu akejkoľvek mimosúdnej dohody medzi žalobcom a žalovaným týkajúcej sa úhrady predmetných faktúr.
4. Žalovanému súd podľa § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) doručil vyjadrenie žalobcu k podanému odporu do vlastných rúk dňa 31.05.2019. Žalovaný sa v súdom určenej lehote 15 dní od doručenia vyjadrenia žalobcu vo veci nevyjadril, neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V priebehu konania na pojednávaní žalovaný prejavil záujem zaplatiť dlh žalobcovi. Žiadal o možnosť uhradiť dlh v splátkach, pričom poukazoval na skutočnosť, že o objednaní tovaru nemal vedomosť, nakoľko tovar dodaný žalobcom objednával splnomocnený zástupca firmy pán E., bez vedomia konateľa žalovaného.
5. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy, a to faktúru č. FSU/000642/2018 vystavenú dňa 20.06.2018, z ktorej súd súd zistil, že žalobca za dodaný tovar vyúčtoval žalovanému sumu 21.979,06 PLN (5.086,10 Eur). Faktúra sa stala splatnou dňa 11.07.2018. Z predloženej faktúry č. FSU/000723/2018 vystavenej dňa 05.07.2018 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.528,72 PLN (1.524,16 Eur), kde faktúra sa stala splatnou dňa 26.07.2018. Ďalej žalobca predložil potvrdenie banky o vykonanej operácii dňa 08.10.2018, z ktorej súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 6.123,81 PLN.
6. Žalovaný na pojednávaní navrhoval vykonať výsluch svedka pána E., ktorého prítomnosť aj sám zabezpečil, pričom nedodržal postup v zmysle § 197 ods. 1 CSP. Iný dôkazný prostriedok neoznačil a žiadny iný návrh na vykonanie dokazovania v rámci svojej procesnej obrany neuviedol.
7. Podľa článku 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
8. Podľa čl. 53 Dohovoru OSN zo dňa 11. apríla 1980 o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
9. Podľa § 59 Dohovoru OSN zo dňa 11. apríla 1980 o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.
10. Podľa § 78 Dohovoru OSN zo dňa 11. apríla 1980 o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
11. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
15. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
16. Podľa § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
17. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah na základe zmluvy o predaji tovaru, keď žalovaný objednal a žalobca dodal tovar, bližšie špecifikovaný v predložených faktúrach vystavených žalobcom. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v lehoty súdom určenej na uvedenie všetkých skutočností a označenie všetkých dôkazov, uzavretie kúpnej zmluvy a dodanie tovaru zo strany žalobcu nepoprel. Rovnako žalovaný nepoprel ani skutočnosť, že kúpnu cenu, vyúčtovanú faktúrou č. FSU/000642/2018 vystavenou dňa 20.06.2018 v sume 21.979,06 PLN (5.086,10 Eur) s dátumom splatnosti dňa 11.07.2018, neuhradil. V rámci svojej obrany v podanom odpore uvádzal len úplné uhradenie č. FSU/000723/2018 vystavenej dňa 05.07.2018 v sume 6.528,72 PLN (1.524,16 Eur), splatnej dňa 26.07.2018. Svoje tvrdenie o uhradení celej fakturovanej sumy však žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo žalobcom predloženého potvrdenia banky o vykonaní finančnej operácie mal súd preukázané, že z tejto faktúry bola dňa 08.10.2018 uhradená žalovaným len čiastka 6.123,81 PLN (1.429,63 Eur).
18. Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii predávajúceho zahraničný subjekt, majúci sídlo v Poľskej republike, pričom existencia voľby rozhodného práva pri uzatváraní zmluvy nebola stranami konania tvrdená ani preukázaná, súd v súlade článkom 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pre účely určenia rozhodného práva konštatoval, že uzavretá zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu predajcu, teda poľským právom. Súd potom na prejedávanú vec aplikoval ustanovenia Dohovoru OSN zo dňa 11. apríla 1980 o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, signatárom ktorého bola i Poľská republika, pričom poukazujúc na čl. 53 Dohovoru konštatoval, že na základe uzavretej zmluvy o predaji tovaru, tovar ktorý bol žalovanému preukázateľne dodaný zo strany žalobcu v zmysle objednávky do miesta určenia, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar v plnej výške neuhradil, súd považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za preukázaný a dôvodný, čo do základu aj výšky. Výška žalovanej sumy pritom pozostáva s neuhradenej faktúry č. FSU/000642/2018 vo výške 5.086,10 Eur a neuhradenej časti faktúry č. FSU/000723/2018 vo výške 94,53 Eur.
19. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal, že o uzavretí kúpnej zmluvy nemal vedomosť, keď tovar v jeho mene objednal pán E., ktorý zneužil svoje postavenie splnomocneného zástupcu. Uvedené skutkové tvrdenie však žalovaný uviedol až na súdnom pojednávaní. Žalovaný rovnako až na pojednávaní zabezpečil prítomnosť menovaného a navrhol ho vypočuť ako svedka. Nedodržal pritom postup podľa § 197 ods. 1 CSP, keďže návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka vopred súdu ani protistrane neoznámil. Za danej situácie by si vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade vykonaním vopred neoznámeného výsluchu svedka bez odročenia pojednávania by súd porušil právo protistrany na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu súd preto v súlade s § 153 CSP aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a na skutkové tvrdenia a označené dôkazy žalovaného, ktoré žalobca uviedol až v rámci svojej obrany na súdnom pojednávaní, neprihliadal.
20. Na základe uvedeného súd konštatujúc preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 5.180,63 Eur, spolu s úrokom z omeškania v žalovanej výške, nakoľko žalovaný sa neuhradením kúpnej ceny v lehote splatnosti vystavených faktúr, dňom nasledujúcim po lehote splatnosti každej faktúry, dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Zároveň súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným tejto pohľadávky vo výške 40,00 Eur.
21. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Vzhľadom na úspech žalobcu v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalobcovi, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.