Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-63-2017.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : N. V. H. K. K. I. I., Š. K., F.: XX XXX XXX, N. N.: K..Q..G. XX, H. X, XXX XX G., zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: M. V., J.. XX.XX.XXXX, G.: H. XXX, H., zast. JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom: Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na X. Č.. XXX, I. Q. Ú. O. N., H. Q., Q. O. N., Q. N., H. Ú. N., M. K. K. V. ". , K. Č.. XXX/X I. K. Q. I. XXXXmX, M. K..Č.. XXX/X Y. K. Q. I. XXXXmX I. K. X/X v celku.
II. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.11.2017 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na X. Č.. XXX, vydané Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, Q. N., H. Ú.L. N., M. K. K. V. ". , K. Č.. XXX/X I. K. Q. I. XXXXmX, M. K.. Č.. XXX/X Y. K. Q. I. XXXXmX I. K. X/X I. U., keď na uvedenom X. bol zaevidovaný aj žalovaný, s poznámkou, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti pozemku registra D. H. K..Č..XXX/X M. XXX/X, v podiele 1/3 v katastri bola spochybnená, duplicitné vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy I.-XXXX/XX, vklad povolený dňa 03.07.1996, s tým, že podľa § 71 ods. 3 Zákona č. 162/95Z.z. v neskorších zneniach , sa takéto údaje nesmú používať. V prípade žalovaného vklad vlastníctva pod č. I. XXXX/XX-H.Ú.. Zároveň bol evidovaný na X. Č.. XXX žalobca v podiele 2/3 k celku. Opodstatnenosť nároku žalobca dôvodil jednak prevodom vlastníckeho práva zmluvou uzavretou medzi žalobcom a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava dňa 30.05.1996, ktoré pozemky získal štát na základe vyvlastnenia podľa vtedy platných zákonov o vyvlastnení § 108 ods.2 písm. k/ zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, účinného od 01.10.1995 do 08.10.1996, vklad vlastníckeho práva vykonaný dňom 12.06.1996, pod č. I. XXXX/XX, zapísaný do osobitného operátu v zmysle § 45 katastrálneho zákona a preto nebola zmena zapísaná do katastra nehnuteľností. Napriek prevodu vlastníckeho práva k predmetného podielu nehnuteľností, bolo prejedané dedičstvo po poručiteľoch Z. H. M. S. H., ktorých podiely na predmetných nehnuteľnostiach nadobudli F. P. M. M. H. v konaniach o dedičstve vedené pod. sp. zn. O. M. O., každý v podiele 1/6 k celku. Keďže v rozhodnom čase už pôvodný vlastníci neboli vlastníkmi predmetných podielov, nemohli byť predmetom dedičského konania po uvedených poručiteľoch a nadobúdatelia nemohli previesť tieto podiely na žalovaného, keďže v rozhodnom čase nemohli dedením podiely nadobudnúť do vlastníctva. V tomto smere poukázal žalobca na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR a s tým súvisiace stanovisko Ústavného súdu N. N.. L.. Ú.
XX/XXXX.V prípade pochybností žiadal určiť vlastnícke právo žalobcu titulom vydržania, s poukazom na ustanovenia § 129 a ďalšie Občianskeho zákonníka, preukazujúc dobrovoľnú držbu titulom Zmluvy o prevode vlastníckeho práva v roku 1996, následných stavebných úprav na základe riadnych povolení ako aj kolaudačných rozhodnutí, týkajúce sa ochrany povodia Dunaja, s tým súvisiace plnenie daňových povinností a skutočného obhospodarovania uvedených pozemkov od ich nadobudnutia a tým splnenia doby držby nehnuteľností po dobu desiatich rokov. Na dôkaz svojich tvrdení predložil X. Č.. XXX, H. Ú. N., K. W., L. Č..X-XXXX-XX L. O. XX.XX.XXXX, daňové priznanie za rok 2015, kópiu pozemkovej mapy, rozhodnutie Okresného úradu, odbor životného prostredia Dunajská Streda dňa 27.08.1993, súpisy vykonaných prác, rozhodnutie Okresného úradu, odbor životného prostredia Dunajská Streda zo dňa 03.08.1995, zápis o odovzdaní a prevzatí diela, fotodokumentáciu miesta a navrhol pripojiť spisy tunajšieho súdu O. M. O. M. I. N. F.. O. E..
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, majúc za to, že predmetné podiely na nehnuteľnostiach nadobudol spolu s ostatnými nehnuteľnosťami na základe perfektnej zmluvy, od vlastníčky v roku 2002, pred jej uzavretím, preverené vlastníctvo predávajúcej aktuálnym X., obhliadnutím na tvare miesta, ktorá zmluva bola dňom 21.11.2002 zavkladovaná pod č. I. XXXX/XX a takto užívaná žalovaným doteraz, za ktoré nehnuteľnosti má odvádzať dane a poplatky. Až po obdržaní žaloby mal mať vedomosť o nezrovnalostiach vo vlastníctve. Poukázal na pochybenie úradov, keď právnych predchodcov predávajúcej S. M. Z. H. uvádzali ako nezistených vlastníkov, keď až do smrti v roku 1964, boli obyvateľmi obce S. M. F. O. F. P. M. M. H., boli známi. Na dôkaz svojich tvrdení predložil Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, X. XXX, kat. územia N., Q. Q. O. Č.. O., O..
3. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Zmluvou uzavretou dňa 30.05.1996, pod č. X-XXXX-XX, S. N. V., zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, ako prevádzajúcim a Slovenskou republikou, zastúpenou Vodohospodárskou výstavou , š.p. Bratislava, ako nadobúdateľom v zmysle § 19 ods.3 Zákona č.180/1995Z.z. ako pozemky nezistených vlastníkov, s právom prevodcu nakladať podľa § 16 a 17 citovaného zákona, ktoré pozemky boli súčasťou stavby N. A.-J. Ú. L. E. K. K.H., zrealizovaná stavba na základe stavebného povolenia č.j.XXX/D XX/XXXX-H., ktoré pozemky by bolo možné vyvlastniť podľa §108 ods. 2. písm. k/ Stavebného zákona. Medzi inými boli predmetom prevodu i sporné podiely Z. M. S. H. I. K. K. X/X J. K..Č..XXX/X M., I. I. K..I..Č..XXX H.. Ú. N..
5. Rozhodnutím bývalého Okresného úradu, odbor životného prostredia Bratislava vidiek dňa 27.08.1993, vedené pod sp.zn.I..XXX/D XX/XXXX-H. bolo vydané povolenie zriadenia vodohospodárskeho diela, označené ako Úpravy za hrádzou pri Sape, ako ochranných opatrení za hrádzou proti povodniam pozostávajúci zo 16 kaziet podľa JP Úprava ochrany hrádze povodia Dunaja po povodni 1991. Rozhodnutím uvedeného úradu dňa 03.08.1995 pod č. I..XXX/D- XX/XXXX-N. bolo vydané povolenie na užívanie stavby k určenému účelu, Úprava za hrádzou pri ( N.Q. N. N. A.-J., slúžiaca stavba na dočasné zabezpečenie vyrovnania protitlakov zo vzdutia v O. K. K.F.. Samotnú realizáciu diela žalobca zdokladoval Zisťovacím protokolom o odovzdaní diela a zoznamom vykonaných prác ako aj fotodokumentáciu miesta identifikovaním konkrétnych parciel záberu.
6. Zo spisu bývalého Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra Dunajská Streda č. I. XXXX/XX, I., Ž. I. I. K. I. K. Ž. G. I. H. O. XX.XX.XXXX K. Č.. I. XXXX/XX. Žalovaný obdržal vyrozumie o zápise do katastra nehnuteľností dňom 05.04.2012, na ktoré oznámenie nereagoval.
7. Svedok F.. O. E. , ako zamestnanec žalobcu v rozhodnom čase na oddelení prevádzky stavebných objektov I. O. A. J., vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti vyplývajúce z predloženej dokumentácie žalobcom, keď uvedené stavby sám dozoroval, a vlastnícke vzťahy boli riešené už cestou právneho oddelenia žalobcu. Samotná stavba zahrňovalo odstránenie podložia do určitej hĺbky, aby sa mohli osadiť kazety, naniesť štrk a opäť prekryť zeminou do takej vrstvy, aby sa mohol zatrávniť, a tak udržiavať tento priestor. Stavby prekrývajú celú časť sporných parciel, poľnohospodárska výroba nebola možná na týchto pozemkoch. Kosenie zabezpečoval žalobca cestou . Na uvedených miestach sa vykonáva pravidelný technicko-bezpečnostný dohľad, na predchádzanie škodám v prípade povodní.
8. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.10.2002 od F. P., V.. H., ktorý vklad vlastníckeho práva bol vykonaný dňom 21.11.2002. F. P. nehnuteľnosti nadobudla dedením po poručiteľoch Z. H., J.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 17.11.1964, dedičstvo prejednané pôvodne bývalým Štátnym notárstvom Dunajská Streda dňa 11.01.1965, č. sp. zn. O. XXX/XX, X. K. I. H.. Ú. S., kde nebola pojatá K.. I. XXX, H.. Ú. N.. Rovnako ani po prejedaní novo objaveného dedičstva v roku 1986, sporné nehnuteľnosti neboli prejednané., konanie sp.zn,XD XXX/XX. Až konaní o dedičstve po uvedenom poručiteľovi pod N..L.. O. XXX/XX Okresného súdu Dunajská Streda, boli predmetom po poručiteľovi podiely na sporných pozemkoch .
9. Predávajúca F. P., V.. H. mala uzavretú nájomnú zmluvu dňa 05.12.2000 s organizáciou S. M..N.. Č. V., o užívaní poľnohospodárskej pôdy za náhradu, kde boli poskytnuté do nájmu aj parcely Č.. XXX M. XXX v celosti.
10. Z potvrdenia Q. Ú. I. N. O. XX.XX.XXXX vyplynulo, že daň z nehnuteľností z pozemkov parc. Č.. XXX/X, vodná plocha, nebola vyrúbená ani zaplatená daň a v prípade K.. Č.. XXX/X , trvalý trávnatý porast, od roku 2015 platil dane žalobca.
11. Podľa § 137 písm. c/ civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 132 ods.1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
13. Podľa § 134 ods.1 až 4 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
15. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
16. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
17. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
18. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby. V tomto smere pokiaľ ide o duplicitné vlastníctvo Najvyšší súd SR zaujal stanovisko v rozhodnutí XCdo XXX/XXXX, keď konštatoval, že okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Samotná skutočnosť dvojitého vlastníctva konštatované príslušným orgán vedením evidencie, postačovalo na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení a rozsudok súdu môže byť iba zápisom o vlastníkovi do budúcna.
19. Z ust. § 460 Obč. zák. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto skutočnosť
- nadobudnutie majetku potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý aj z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv. Okamih smrti poručiteľa (fyzickej osoby), ktorý je uvedený v úmrtnom liste, alebo deň, ktorý súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho (§ 198, 200 OSP) v rozsudku určil za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil, je podľa § 460 rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva. Dedičstvo sa nadobúda k tomuto dňu. Rozhodnutím súdu o dedičstve v čase smrti právneho predchodcu predávajúcej (§ 175q OSP) alebo osvedčením o dedičstve vydaným notárom (§ 175zca OSP) sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje, a to spätne ku dňu smrti. Niekedy medzi dňom smrti a dňom rozhodnutia o dedičstve, resp. dňom vydania osvedčenia o dedičstve ubehne pomerne dlhý čas. K nadobudnutia dedičstva nedochádza len smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva, predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté.
20. Pokiaľ v preskúmavanej veci poručiteľ Z. H., L. XX.XX.XXXX, po ktorom dedičstvo bolo prejednané pôvodne 04.01.1965 a naposledy po podaní návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku dňa 17.11.2000, kde už boli pojaté i sporné nehnuteľnosti, je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi Slovenskou republikou zastúpená N. a žalobcom, neboli predmetné nehnuteľnosti pojaté do dedičstva, a nebolo možné potom bez pochýb zistiť či poručiteľ zomrel, vyznačenie dedičského konania na pznk. vložke nebolo vykonané. Naďalej bol evidovaný vlastník bez bližších údajov o pobyte, dátumu narodenia . Žalobca nemal možnosť tieto skutočnosti zistiť, spoliehal sa na zistenia prevodcu, ktorý nehnuteľnosti neznámych vlastníkov, ktorých identifikačné údaje nebolo v rozhodnom čase možné zistiť, že nadobúda nehnuteľnosti do vlastníctva za účelom ich obhospodárenia, keď na uvedenej nehnuteľnosti už bola zriadená stavba, skolaudovaná v roku 1995, ktorého užívanie za účelom údržby zriadeného diela vykonával žalobca. Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu vychádzalo z ustanovenia zákona č. 180/1995Z.z., § 16 ods. 1/ písm. b/, ktorý umožňoval vyvlastniť ta náhradu aj pozemky neznámych vlastníkov za náhradu a len tieto pozemky mohol fond aj previesť (19 ods.3 citovaného zákona/. V tomto smere platilo ustanovenie § 108 ods. 1 a 2, písm. k/ Zákona č. 50/1976 Zb. - o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - stav k 8.10.1996, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov, ktorým bol v rozhodnom čase Zákon č. 138/1973 Zb. - o vodách (vodný zákon) , konkrétne ust. § 9 ods.3 vyplývalo, že do kompetencie vodohospodárskeho orgánu povolenie na vodohospodárske dielo je súčasne rozhodnutím o prípustnosti stavby podľa zákona o stavebnom poriadku. Stavebný úrad dáva na tieto diela súhlas podľa osobitných predpisov iba z hľadiska zabezpečenia súladu s územnými plánmi a územnými rozhodnutiami. S tým, že podľa ods.4 tohto ust. pri vodohospodárskych dielach patrí vodohospodárskym orgánom pôsobnosť stavebných úradov podľa stavebného poriadku, s výnimkou pôsobnosti vo veciach vyvlastnenia. Vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela, rozhoduje aj o jeho uvedení do trvalej prevádzky (užívania) podľa osobitných predpisov. Žalobca vodohospodárske dielo zriadil na základe riadneho stavebného povolenia, príslušného vodohospodárskeho orgánu, Okresného úradu životného prostredia Bratislava - vidiek, ešte pred usporiadaním pozemkov pod vodným dielom, ktoré malo slúžiť ochrane pre povodňami. Ako bolo vyššie uvedené, konal na to zákonom splnomocnení vodohospodársky orgán, keď následne, prevodca, Slovenská republika, zastúpená slovenským pozemkovým fondom v rámci svojej kompetencie, previedla pozemky, vtedy neznámych vlastníkov, ktoré by inak bolo možné vyvlastniť, ktoré pozemky slúžia verejnému záujmu, zriadené vodné dielo - označené ako Úprava za hrádzou pri Sape, ako ochranných opatrení proti povodniam pozostávajúci zo 16 kaziet. Súd nemal preukázané celkom tvrdenia žalobcu o poskytnutí náhrady vlastníkom. V tomto smere dôkazy produkované neboli. Táto povinnosť, však nevyplývala žalobcovi ako nadobúdateľovi, ale prevodcovi Slovenskému pozemkovému fondu. Berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti na účel vo všeobecnom záujme, súd dospel k záveru, že podľa vtedy platných právnych predpisov, žalobca nehnuteľnosť nadobudol zákonným spôsobom, a od momentu vkladu vlastníckeho práva sa stal jeho vlastníkom.
21. Žalobca v prípade neplatnosti prevodu predmetných podielov na nehnuteľnostiach, dôvodil svoj nárok titulom dobromyseľnej, nerušenej držby po dobu 10 rokov, ktorá doba uplynula ku dňu 12.06.2006, počítané od uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, najneskôr vkladu vlastníckeho práva právoplatne došlo k 12.06.1996.
22. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne "nadobúdací" titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
23. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
24. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
25. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby).
26. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.
27. Primárnym predpokladom vydržanie nehnuteľnosti je dobromyseľná držba po dobu desiatich rokov, pričom sa započítava aj vydržacia doba právnych predchodcov.
28. Pokiaľ by sme nárok žalobcu posúdili podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka je nepochybné, že žalobca užíval predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, že ich nadobudol od právoplatnosti vykonaného vkladu vlastníctva, kde mal zriadenú vodohospodársku stavbu od roku 1995, kde okrem trávy iný porast sa nenachádzal a vzhľadom na zmenu účelu využitia týchto parciel nemohla slúžiť inému účelu. Žalovaný sám uznal, že vedel o zriadenej stavby už v čase kúpy nehnuteľností, keď v blízkosti obhospodaroval pozemky. Žalobca za časť držby nebol nikým rušený, ani právnymi predchodcami žalovaného, dedičmi poručiteľa Z. M. S. H.. Žalovaný a ani žalobca do roku 2015 dane a poplatky za uvedené nehnuteľnosti neodvádzali. Vydržacia doba v prípade žalobcu uplynula k 12.06.2006, keď v prípade žalovaného , ktorý vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bol ku dňu 21.11.2002, by uplynula až 21.11.2012. Žalobca ako aj žalovaný boli upozornení o existencie dvojitého vlastníctva až katastrálnym úradom dňa 05.04.2012, tým v prípade žalovaného došlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby. V tomto smere súd mohol tiež deklarovať svojím rozhodnutím nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom vydržaním.
29. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 255 ods. 1 CSP so zreteľom na plný úspech toho ktorého účastníka v konaní. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
31. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod.
32. Súd dospel k záveru, že tu boli splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, ktorý dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v povahe a v okolnostiach sporu, ktorý nebol vyvolaný žalovaným, ale okolnosťami v rozhodnom čase pri evidovaní vlastníctva žalobcu na osobitnom operáte, ktoré nebolo zistené ani v konaní o prejedaní dedičstva po poručiteľoch, keď katastrálny úrad túto informáciu pre notára neposkytol a notár z úradnej povinnosti si nijakým spôsobom takýto údaj nežiadal. Až do roku 2012 nikým neboli strany sporu upozornení na existenciu dvojitého vlastníctva. Žalovaný bol po celý čas v dobrej viere o svojom vlastníckom práve, rovnako ako žalobca. Iba rozhodnutím súdu bolo možné realizovať zápis o budúcom vlastníkovi predmetných nehnuteľností. Trovy konania teda nevznikli vinou žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)