Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-116-2017.pdf
PDF · 136.18 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 13.206,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.05.2014, doručenou súdu dňa 30.05.2014, domáhal voči žalovanému v I. a II. rade vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného v I. a II. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 362,32 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania žalobou zo dňa 04.10.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.206,72 Eur s príslušenstvom a trovy konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX Q. & Z. - C. havarijné poistenie vozidla na základe návrhu poistníka XXXX, C..: XXXXXXXX, sídlo: M. XXXX/XX, XXX XX XX.XX.XXXX, E. zo dňa 07.08.2014, predmetom ktorej je havarijné poistenie motorového vozidla z. XXXXYPCXXXCELXXXXXX.,, O, XX.. Žalovanému bolo zo strany poisteného doručené oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23.07.2015 spolu so záznamom o dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 23.07.2015. Žalobca zaregistroval škodovú udalosť pod XX.XXX,XX č. XXXXXXXXXX. V zmysle správy o priebehu dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v A. E. (relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody): „K dopravnej nehode došlo tak, že vodič W. viedol vozidlo Y. v meste A. E. smerom na obec I., kde na rovnom úseku cesty nedodržal bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim vozidlom C., ktoré viedol vodič M., s ktorým brzdil a zastavoval a narazil prednou časťou Y. do zadnej časti vozidla C.. Pri DN k zraneniu osôb nedošlo, alkoholické nápoje u vodičov zistené neboli." V zmysle relácie dopravnej nehody príčinou dopravnej nehody je nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami - nedodržanie dostatočnej vzdialenosti od vozidla jazdiaceho vpredu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vinníkom dopravnej nehody je vodič motorového vozidla zn. Z. Y. N.: C poisteného u žalovaného. Dňa 24.07.2015 vykonal žalobca obhliadku poisteného motorového vozidla C. A., J.XXXBH a vyhotovil fotodokumentáciu motorového vozidla. Žalobca na základe oznámenia o škodovej udalosti, vykonanej obhliadky ako aj ďalších podkladov ukončil likvidáciu poistnej udalosti XX.XXX,XX č. J.. Žalobca poukázal poistné plnenie spolu vo výške 13.206,72 EUR na bankový účet opravcu motorového vozidla spoločnosti Q. A., XXXXXXX, sídlo: O. XXX, XXX XX O., T.: XXXXXXXX na základe predloženej faktúry za opravu č. X zo dňa 05.10.2015. Žalovaný je poisťovateľ, u ktorého je uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla zn. Z. Y.,XXXXXXXXXX.C na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.. V zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do
výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol." Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo na náhradu škody. Žalobca si listom „ uplatnenie práva na náhradu škody" zo dňa 09.10.2015 uplatnil u žalovaného právo na náhradu škody, pričom žiadal o refundáciu poskytnutého plnenia vo výške 13.206,72 EUR z povinného zmluvného poistenia vozidla Z. Y., G. C Následne bol žalovanému zaslaný list „uplatnenie práva na náhradu škody -URGENCIA" zo dňa 03.07.2017, list „uplatnenie práva na náhradu škody - predžalobná výzva" zo dňa 07.09.2017, list „uplatnenie práva na náhradu škody
- predžalobná výzva + doklady X.-X. časť" zo dňa 18.09.2017. Aj napriek opakovaným výzvam na zaplatenie žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. 3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/116/2017-51 zo dňa 31.01.2018 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 05.10.2017, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa k predmetnému uzneseniu súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 23.03.2018 v ktorom uviedol, že podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe došlo dňa 23. júla 2015 k škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá subjekt poistený u žalovaného (povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Žalobca poskytol na základe poistnej zmluvy (havarijné poistenie vozidla) poistné plnenie vo výške 13.206,72 €, a prešlo na ňu právo na náhradu škody podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“. V rámci uplatnenia nároku na plnenie zo dňa 3. júla 2017 žalobca nepredložil žalovanému kompletnú dokumentáciu, preto žalovaný dňa 7. júla 2017 požiadal žalobcu o zaslanie kompletnej dokumentácie k škodovej udalosti (tzv. refundačný balík), na základe ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaného plnenie. Nakoľko žalobca žalovanému nezaslal kompletnú dokumentáciu, žalovaný listom zo dňa 30. októbra 2017 oznámil žalobcovi, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie, nakoľko žalobca nepreukázal uplatnený nárok a k prešetreniu potrebnému na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie je potrebné doložiť fotodokumentáciu, zápis z obhliadky, kalkuláciu opravy, likvidačnú správu, faktúru. Dňa 9. novembra 2017 žalobca zaslal žalovanému dokumentáciu, na základe ktorej mohol žalovaný vykonať prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom dňa 14. decembra 2017 žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a zaslal žalobcovi oznámenie, že neposkytne poistné plnenie z dôvodu premlčania práva žalobcu. Poukázal na ust. § 813 ods. 1, § 111, § 106 ods. 1, § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v zmysle ktorého „Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za túto škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota je trojročná a začína plynúť od okamihu škodovej udalosti. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia lehota. Zo žaloby podanej dňa 5. októbra 2017 a z dokumentácie žalobcu zaslanej žalovanému dňa 9. novembra 2017 vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia spolu so záznamom o dopravnej nehode zo dňa 23. júla 2015. Dňa 24. júla 2015 žalobca vykonal obhliadku a vyhotovil fotodokumentáciu poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla. Na základe vykonanej obhliadky žalobca dňa 28. júla 2015 vypracoval kalkuláciu opravy poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla. Dňa 2. októbra 2015 žalobca vydal tzv. krycí list, v ktorom prisľúbil poskytnúť poistné plnenie vo výške 13.002,72 € pre Q. A., J., subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla a poskytujúci náhradné vozidlo. Žalovaný vyjadruje názor, že žalobca už na základe vykonanej obhliadky poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla (24. júla 2015) a vypracovania kalkulácie opravy poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla (28. júla 2015) nadobudol vedomosť o škode, najneskôr však v deň vydania tzv. krycieho listu (2. októbra 2015). Vychádzajúc zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 23. júla 2015 a z oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23. júla 2015 mal žalobca taktiež vedomosť o takých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, je právne irelevantné, že na žalobkyňu prešlo právo na náhradu škody proti škodcovi až poskytnutím poistného plnenia dňa 9. októbra 2015, resp. 12. októbra 2015. Právo žalobcu na náhradu škody proti škodcovi, resp. právo žalobkyne na poistné plnenie proti poisťovateľovi škodcu sa teda premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j. dňa 28. júla 2017, najneskôr však dňa 2. októbra 2017. Žaloba bola podaná (podľa podacej pečiatky) dňa 5. októbra 2017 (štvrtok), teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty,
z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania v žalobe uplatneného nároku. Žalovaný s poukazom na zásadu hospodárnosti konania požiadal súd, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (porov. R XX/XXXX). Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva poistenému škodcovi právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Uhrádza sa skutočná škoda, pričom rozsah náhrady škody, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom nutnosti a účelnosti. Výška náhrady škody nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou servis alebo náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Zároveň platí, že sa nahrádza len tá škoda, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Z dokumentácie žalobcu zaslanej žalovanému dňa 9. novembra 2017 vyplýva, že žalobca dňa 24. júla 2015 vykonala obhliadku poškodeného vozidla a vyhotovila zápis o poškodení (havarijne poisteného) vozidla. Na základe zápisu o poškodení (havarijne poisteného) vozidla bola dňa 28. júla 2015 vyhotovená kalkulácia opravy č. XXX, podľa ktorej náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla predstavujú 4.846,44 € s DPH. Zo žalobcom predloženej dokumentácie nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca uznal a poskytol plnenie za náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla vo výške 13.002 € s DPH, keď samotný žalobca stanovil náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla vo výške 4.846,44 € s DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta oprávnenosť žalobcom uplatneného plnenia voči žalovanému prevyšujúceho 4.846,44 € s DPH. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla nie je nijakým spôsobom preukázaná, aj s ohľadom na skutočnosť, že kým k škodovej udalosti došlo (podľa oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia) dňa 23. júla 2015, náhradné vozidlo bolo (podľa faktúry spoločnosti Q. A., XXXX) využívané až v období od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. S ohľadom na časovú náročnosť opravy (podľa kalkulácie opravy 53,9 normohodín) žalovaný namieta taktiež nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla v období od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. Nemožno opomenúť že náhradné vozidlo poskytol (podľa faktúry) subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) vozidla, a ktorý nemá v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí (prenájom dopravných prostriedkov). Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta aj žalobcom uplatnené plnenie vo výške 204 €. Záverom žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca poskytol plnenie vo výške 13.206,72 € (13.002,72 € + 204 €), plnil na základe zmluvného vzťahu s poisteným subjektom, avšak pokiaľ sa žalobca domáha plnenia od škodcu, resp. poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je povinný svoj nárok na plnenie riadne preukázať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka, čo sa však nestalo. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. 4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/116/2017-65 zo dňa 18.10.2018 súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.03.2018, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu. Žalobca sa k predmetnému uzneseniu súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 11.03.2019 v ktorom uviedol, že e-mail žalovaného zo dňa 07.07.2017 13:53, od Y. M., zaslaný na adresu a@b.c“ nebol žalobcovi doručený, nakoľko v samotnom texte emailu, na ktorý žalovaný odpovedal, je uvedené, že odpoveď na email je potrebné zaslať na adresu a@b.c“. Žalobca zaslal 03.07.2017 Výzvu - Urgenciu žalovanému (mailom + doporučene) s dôkazom o vzniku škody - Oznámenie škodovej udalosti a správa o nehode (ostatné dokumenty neboli zasielané, nakoľko žalobca má za to, že boli žalovanému zasielané v mesiace október 2015). Žalobca následne zaslal kompletnú dokumentáciu predmetnej škodovej udalosti žalovanému dňa 18.09.2017 v 3 emailoch na adresu a@b.c <XX.XX.XXXX:a@b.c> a následne aj 09.11.2017 v 2 emailoch na adresu a@b.c . Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetná škodová udalosť sa stala dňa 23.07.2015, faktúra za opravu č. XXXXXXX je zo dňa 05.10.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 05.10.2017, žalobca má za to, že nárok nie je premlčaný. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XX. X/XXXX, zo dňa 29. 11. 2011, v ktorom sa uvádza: „S poukazom na uvedené v danom prípade nastala škodná udalosť dňa 09. 11. 2005 a trojročná objektívna doba uplynula dňa 09. 11. 2008. Subjektívna doba začala plynúť dňom vystavenia faktúry poškodenému za opravu motorového vozidla dňa 06. 12. 2005, ktorého dňa sa poškodený dozvedel výšku spôsobenej škody. Dvojročná subjektívna doba preto uplynula dňa 06. 12. 2007. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, dotknuté premlčacie doby, vzťahujúce sa na poškodeného, platia aj pre poistiteľa. Bez právnej relevancie je, že na poistiteľa prešlo právo poistného z poškodeného subjektu až dňa 13. 06. 2006, a to vyplatením poistného plnenia.“ Žalobca má za to, že jeho nárok premlčaný nie je.
Čo sa týka predbežnej kalkulácie a tzv. krycieho listu, žalobca uvádza, že išlo len o predbežné „odhady“, ktoré nie je možné považovať za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, teda za okamih, kedy sa poškodený dozvie o výške škody. Stanovenie nákladov vo výške 4.846,44 EUR len predbežné a nezáväzné stanovenie nákladov. Ako sa ukázalo aj v tomto prípade, skutočná výška škody môže byť iná, ako predbežne stanovené náklady. Podľa názoru žalobcu je bežnou praxou, že počas opravy motorového vozidla sa zistí potreba opravy dielov, ktorých poškodenie nebolo možné prvým pohľadom diagnostikovať. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak by mal súd za to, že nárok žalobcu je premlčaný, žalobca uvádza, že námietka premlčania žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom k riešeniu škodovej udalosti. Výšku škody žalobca určil na základe faktúry č. J.. Žalobca nemal žiadny dôvod výšku tejto škody rozporovať a považuje ju za vyčíslenú správne. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by rozporovali výšku predmetnej faktúry. 5. Výzvou Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/116/2017-68 zo dňa 07.05.2019 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.03.2019, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa k predmetnej výzve súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 31.05.2019 v ktorom uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 poprel, že mu bol doručený email žalovaného zo dňa 7. júla 2017. Žalovaný predložil súdu emailovú komunikáciu zo 7. júla 2017 a iným dôkazným prostriedkom o doručení emailu nedisponuje. Aj keby nebol žalobcovi doručený email žalovaného zo dňa 7. júla 2017, je zrejmé, že na riadne uplatnenie nároku na poistné plnenie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nepostačujú bez ďalšieho dokumenty "Oznámenie o škodovej udalosti z havarijného poistenia", resp. "Záznam o dopravnej nehode", nakoľko tieto v podstate obsahujú len tvrdenia o vzniku škodovej udalosti a subjektoch zúčastnených na škodovej udalosti, teda nedokumentujú škodu na vozidle a jej rozsah (výšku náhrady škody). Žalobca ako poisťovňa na ktorú prešlo právo na náhradu škody (§ 813 Občianskeho zákonníka) musí vedieť, čo je potrebné predložiť poisťovateľovi zodpovednosti za škodu za účelom preukázania nároku na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Odhliadnuc od uvedeného, žalobca nepoprel, že jej bolo doručené "Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku" zo dňa 30. októbra 2017 v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie, nakoľko žalobca nepreukázal uplatnený nárok a k prešetreniu potrebnému na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie je potrebné doložiť fotodokumentáciu, zápis z obhliadky, kalkuláciu opravy, likvidačnú správu, faktúru. Z uvedeného listu taktiež vyplýva, že žalovaný ani dňa 30. októbra 2017 nedisponoval relevantnou dokumentáciou potrebnou na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 uviedol: „Žalobca zaslal 03.07.2017 Výzvu- Urgenciu žalovanému (mailom + doporučene) s dôkazom o vzniku škody - Oznámenie škodovej udalosti a správa o nehode (ostatné dokumenty neboli zasielané, nakoľko žalobca má za to, že boli žalovanému zasielané v mesiaci október 2015).“ Žalovaný nedisponoval v roku 2015 relevantnou dokumentáciou, ktorú údajne žalobca zaslal žalovanému v mesiaci október 2015, a preto uvedené tvrdenie žalobcu popiera. Žalobca zaslal žalovanému dokumentáciu, na základe ktorej mohol žalovaný vykonať prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa 9. novembra 2017. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 (v časti V.) uviedol: „predmetná škodová udalosť sa stala dňa 23.07.2015, faktúra za opravu č. XXXXXXX je zo dňa 05.10.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 05.10.2017, žalobca má za to, že nárok nie je premlčaný“, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2011, sp. zn. J.. X/XXXX. Žalovaný zdôraznil, že žalobca opomína podstatnú skutočnosť, že už dňa 2. októbra 2015 žalobca vydal tzv. krycí list, v ktorom prisľúbil poskytnúť poistné plnenie vo výške 13.002,72 € pre spoločnosť Q. A., XXXX, teda subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla a poskytujúci náhradné vozidlo. To znamená, že žalobca mal najneskôr dňa 2. októbra 2015 vedomosť o reálnych nákladoch na opravu vozidla, ktoré jej poskytol práve subjekt A., XXXX, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla. V žiadnom prípade nešlo "len o predbežné „odhady“, ktoré nie je možné považovať za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, teda za okamih, kedy sa poškodený dozvie o výške škody", ako tendenčne uviedol žalobca, nakoľko v tzv. krycom liste (prísľube poistného plnenia) zo dňa 2. októbra 2017 je v časti "Výpočet výšky škody" uvedené "13573,92 EUR faktúra - 571,20 EUR odpočet za zapožičanie mot. vozidla = 13 002,72 EUR“, čo úplne zodpovedá vyúčtovaným a konečným nákladom na opravu vozidla a nájomnému za náhradné vozidlo. Na základe uvedeného možno považovať taktiež poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2011, sp. zn. XXXX X/XXXX za nenáležitý. Je nesporné, že žalobca najneskôr dňa 2. októbra 2015 nadobudol vedomosť o výške škody. Vychádzajúc zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 23. júla 2015 a z oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23. júla 2015 mal žalobca
taktiež vedomosť o takých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalovaný teda zotrváva na tvrdení, že právo žalobcu na náhradu škody proti škodcovi, resp. právo žalobcu na poistné plnenie proti poisťovateľovi škodcu sa premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j. najneskôr dňa 2. októbra 2017. Žaloba bola podaná (podľa podacej pečiatky) dňa 5. októbra 2017, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty. Žalovaný namieta premlčanie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 uviedol „nakoľko výška škody doteraz nebola rozporovaná, žalobca nemal dôvod dávať si v tejto veci vypracovať znalecký posudok“. Uvedené tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti, nakoľko žalovaný už v prvotnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že „z dokumentácie žalobkyne zaslanej žalovanej dňa 9. novembra 2017 vyplýva, že žalobkyňa dňa 24. júla 2015 vykonala obhliadku poškodeného vozidla a vyhotovila zápis o poškodení (havarijne poisteného) vozidla. Na základe zápisu o poškodení (havarijne poisteného) vozidla bola dňa 28. júla 2015 vyhotovená kalkulácia opravy č. XXX, podľa ktorej náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla predstavujú 4.846,44 € s DPH. Zo žalobkyňou predloženej dokumentácie nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobkyňa uznala a poskytla plnenie za náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla vo výške 13.002 € s DPH, keď samotná žalobkyňa stanovila náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla vo výške 4.846,44 € s DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaná namieta oprávnenosť žalobkyňou uplatneného plnenia voči žalovanej prevyšujúceho 4.846,44 € s DPH. Žalovaná zároveň poukazuje na skutočnosť, že nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla nie je nijakým spôsobom preukázaná, aj s ohľadom na skutočnosť, že kým k škodovej udalosti došlo (podľa oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia) dňa 23. júla 2015, náhradné vozidlo bolo (podľa faktúry spoločnosti Q. A.,XXXX) využívané až v období od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. S ohľadom na časovú náročnosť opravy (podľa kalkulácie opravy 53,9 normohodín) žalovaná namieta taktiež nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla v období od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. Nemožno opomenúť že náhradné vozidlo poskytol (podľa faktúry) subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) vozidla, a ktorý nemá v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí (prenájom dopravných prostriedkov). Z uvedeného dôvodu žalovaná namieta aj žalobkyňou uplatnené plnenie vo výške 204 €“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný namietol už v prvotnom vyjadrení k žalobe aj výšku žalobou uplatneného nároku, ktorá je sporná, pričom konkretizoval dôvody pre túto námietku. Rozsah opravených poškodení vozidla, účtovaných vo faktúre č. XXXXXXX, ktorú vystavila spoločnosť Q. A.,XX.v položkách náhradné diely (materiál) a s tým súvisiace práce nekorešpondujú so zápisom o poškodení vozidla zo dňa 24. júna 2015 k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a preto nie sú riadne preukázané ako súvisiace so škodovou udalosťou. V samotnom zápise o poškodení vozidla zo dňa 24. júna 2015 k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX je okrem iného uvedené poučenie: „Poškodený je povinný v prípade zistenia ďalších poškodení kontaktovať poisťovňu. Poškodenia tu neuvedené alebo nepreukázané nebudú zahrnuté do výpočtu výšky náhrady škody / poistného plnenia.“ Fotodokumentácia, ktorú žalobca dňa 9. novembra 2017 zaslal žalovanému je zo dňa 24. júna 2015, t.j. z prvotnej obhliadky poškodeného vozidla. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že bola vykonaná aj iná, ďalšia obhliadka (tzv. doobhliadka). Pokiaľ aj bola uskutočnená iná, ďalšia obhliadka poškodeného vozidla a vyhotovený iný, ďalší zápis o poškodení vozidla, tieto dokumenty žalobca žalovanej nepredložil za účelom preukázania uplatneného nároku. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný považuje návrh žalobcu na naradenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky škody za neúčelný a nehospodárny, s ohľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného práva. Záverom žalovaný opätovne uvádza, že pokiaľ žalobca poskytol plnenie vo výške 13.206,72 € (13.002,72 € + 204 €), plnil na základe zmluvného vzťahu s poisteným subjektom, avšak pokiaľ sa žalobca domáha plnenia od škodcu, resp. poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je povinný svoj nárok na plnenie riadne preukázať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka, čo sa však nestalo. Z uvedeného dôvodu žiada žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 22.10.2019, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Účastníci konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka premlčania žalobcom uplatneného nároku ako aj samotná výška uplatneného nároku. 7. Účastníci konania boli poučení o sudcovskej koncentrácii konania:
- v prípade žalobcu uznesením zo dňa 18.10.2018 č.k. 30Cb 116/2017-65,
- v prípade žalovaného uznesením zo dňa 31.01.2018 č.k. 30Cb 116/2017-51, ako aj výzvou zo dňa 07.05.2019,
- ako aj obaja samostatným prípisom zo dňa 10.07.2019.
8. Medzi účastníkmi konania je nesporné:
- že bolo uzatvorené havarijné poistenie medzi poškodeným a žalobcom,
- že žalovaná mala uzatvorené PZP s vinníkom škodovej udalosti,
- že žalobca škodu vyplatil poškodenému v sume 13.206,72 € dňa 12.10.2015,
- že žaloba bola podaná dňa 05.10.2017. 9. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 11. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2014, Záznamom o sprostredkovaní pre klientov - právnické osoby zo dňa 07.08.2014, Žiadosťou o vinkuláciu poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2014, Potvrdením vinkulácie poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2014, Oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23.7.2015, Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 23.07.2015, Fotokópiou občianskeho preukazu M. M., Osvedčením o evidencii - časť II motorového vozidla P.: A Relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, Krycím listom zo dňa 9.10.2015, Prísľubom poistného plnenia zo dňa 02.10.2017, Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 09.10.2015, Výpisom z účtu zo dňa 12.10.2015, Faktúrou č. XXXXXXX, Súhlasom s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo dňa 09.10.2015, Žiadosťou o súhlas s úhradou poistného plnenia - devinkulácia zo dňa 09.10.2015, Výsledok vyhľadávania poisťovateľa v databáze A. F., Uplatnením práva na náhradu škody zo dňa 09.10.2015, Uplatnením práva na náhradu škody - Urgencia zo dňa 03.07.2017, Uplatnením práva na náhradu škody
- predžalobná výzva zo dňa 07.09.2017, Uplatnením práva na náhradu škody - predžalobná výzva + doklady 1. časť zo dňa 18.09.2017, Uplatnením práva na náhradu škody - predžalobná výzva + doklady 2. časť zo dňa 18.09.2017, Uplatnením práva na náhradu škody - predžalobná výzva + doklady 3. časť zo
dňa 18.09.2017, Oznámením o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2017, Zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, Kalkuláciou opravy č. A 13. S poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP, ktorého zmyslom je hospodárnosť a rýchlosť konania, sa súd nezameriaval na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu, ktoré súd nemusí, a ani nemôže dokazovať. 14. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 15. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka " Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. " V zmysle citovaného ustanovenia prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. Ďalej musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody. Plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Poslednou podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.“ Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov “ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. “ Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov "Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať." Podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov "Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila." Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá." 16. Konajúci súd si dovoľuje poukázať na niektoré závery citované v prednáške B.. T. M., Najvyšší súd SR s názvom „O. B.“ realizovanej pre Justičnú akadémiu Slovenskej republiky, ktorá je voľne dostupná na internete <O.XX/XXXX“> „ Súd posudzuje námietku premlčania len vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou a len vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa konanie vedie.“ „Ak je námietka premlčania právne opodstatnená, súd sa už nezaoberá dôvodnosťou žaloby- R X“ „R. - Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (U NS SR B.)“. 17. Konajúci súd poukazuje aj na ďalšie závery citované v prednáške T., s názvom „O.“ realizovanej pre Justičnú akadémiu Slovenskej republiky v Omšení dňa 03.02.2015, ktorá je taktiež voľne dostupná na internete. „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“ „Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody.“ „Rovnaká úprava ako na premlčanie práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila prevádzkou motorového vozidla (§ 15 ods. 2 PZP).“ „Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. XX R. XXX/XXXX). 18. Poškodený resp. žalobca sa dozvedel o tom, kto škodu na motorovom vozidle spôsobil v deň dopravnej nehody, tak ako preukazuje Oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia z 23. júla 2015. Skutočnosť, že poškodený poznal identitu škodcu vyplýva aj zo Záznamu o dopravnej nehode podpísané poškodeným a vinníkom dopravnej nehody. Vedomosť poškodeného nielen o osobe škodcu ale aj o rozsahu škody na vozidle najneskôr dňa 28. júla 2015 preukazuje Kalkulácia opravy č. A vyhotovenej po dopravnej nehode. Od tohto okamihu poškodený, resp. žalobca mal preukázateľne vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody a mohol si príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody, teda skôr, ako bola reálne vykonaná oprava vozidla. So zreteľom na uvedené pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúci okamih doručenia konečnej faktúry po vykonaní opravy motorového vozidla, z ktorej získala vedomosť o škode, ako nesprávne ustálil súd prvého stupňa (Ro NS SR z 30. 3. 2011, sp. zn. X. XXX/XXXX). “ „Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP).“ 19. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka <XX/XXXX>> vyjadruje zákonnú cessiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej cessie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému, ktorý prechod nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu. Zmena v osobe veriteľa totiž podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka <XX/XXXX>> nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, a preto poistiteľ musí uplatniť právo na náhradu škody v rámci premlčacej doby. Občiansky zákonník v časti o poistení nevymedzuje pojem regresu alebo regresného práva, pod ktoré právo sa v praxi niekedy zaraďuje aj právo na náhradu škody, ktoré z poisteného prechádzajú na poistiteľa podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka <XX/XXXX>.>. Rozlišovanie regresu od zákonnej cessie (prechodu) práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa je veľmi dôležité z hľadiska plynutia premlčacích lehôt určených na uplatnenie práva poistiteľa voči poistenému alebo voči zodpovednému subjektu. Ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide o občianskoprávny vzťah a pri posudzovaní tohto nároku sa aplikuje ust. § 106 Občianskeho zákonníka <XX/XXXX>> o premlčaní. 20. Podľa názoru súdu je nárok žalobcu premlčaný a z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným, nebolo možné takýto nárok priznať. Nakoľko dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) začala plynúť minimálne dňa 23.07.2015 keď mal poškodený vedomosť nielen o škodcovi, vinníkovi dopravnej nehody, ale o výške škody v zmysle kalkulácie č. A a táto uplynula dňa 23.07.2017, keď bol nárok premlčaný. Žaloba bola podaná dňa 05.10.2017. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania žalovaným za dôvodnú a žalobu zamietol. 21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech vo veci, vznikol mu teda nárok na náhradu trov konania. Podľa obsahu spisu však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a na pojednávaní uviedol, že si ani náhradu trov konania neuplatňuje, preto súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). 23. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).