Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-8-2019.pdf
PDF · 114.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec proti žalovanému: D. G., J.. XX. XX. XXXX, G. Q. N., o zaplatenie 424,13 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou podanou dňa 03. 04. 2018 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 424,13 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 424,13 eur od 20. 03. 2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku neprevýšia sumu 1 500 eur, len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 424,13 eur do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 14. 08. 2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 53,25 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaný na úver zaplatil len sumu 1 492,87 eur pričom sa dostal do omeškania so splácaním splátok, preto žalobca úver zosplatnil k 20.03.2016, teda nesplatená časť úveru predstavuje suma 424,13 eur.
2. Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 180 CSP, pričom právny zástupca žalobcu sa na toto pojednávanie neospravedlnil a žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané cez obec Skačany.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14. 08. 2014 č. XXXXXXXXX č.l.7 spisu, oznámenia veriteľa o schválení úveru č. l.8, obchodných podmienok žalobcu č.l.9-12 spisu, dokladu o poskytnutí úveru č.l.13spisu, oznámenia o zosplatnení úveru č.l.14 spisu, pokusu o zmier č.l.16 spisu, výpisu z úverového účtu č.l.17 spisu, vyjadrenia žalobcu č.l.54-55 spisu, Dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXX zo dňa 14.08.2014č.l.56-57spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2014vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 1500 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 36-ich mesačných splátkach aj s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb 89,65 eur pri celkovej výške 1967 eur, pri RPMN 20,91%, úrokovej sadzbe 18,03 % , pri priemernej RPMN 49,67%, pri úroku z omeškania
5,05% ročne, pri poplatku 50 eur, súčasťou zmluvy sú VOP žalobcu č.l.9-12spisu, ktoré žalovaný nepodpísal. Žalovaný úver riadne neplatil, preto žalobca úver zosplatnil k 20. 03.2016. Podľa vstupných údajov pre revolvingový úver uvedených v zmluve pri výške splátky 89,65 eur mesačne spolu s Dohodou o poskytnutí služieb zo dňa 14.08.2014 podľa ktorej sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi odplatu vo výške 2,51% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru Pokiaľ ide o plnenie zo zmluvy žalovaným jednoznačne vyplýva, že výška splátky bola 89,65eur čo vyplýva z bodu 5 zmluvy v ktorej časti je uvedená žiadosť spotrebiteľa o splátky a v bode 6 zmluvy sú už údaje schváleného úveru ako aj zo samotného plnenia žalovaného na úver, ktorý nezaplatil ani jednu splátku vo výške 53,25 eur, ale 14 splátok po 89,65 eur čo je suma 1255,10 eur , jednu splátku vo výške 90,10 eur, jednu splátku vo výške 10 eur, jednu splátku vo výške 58,61 eur, jednu splátku vo výške 63,43 eur a jednu splátku vo výške 15,63 eur čo je spolu suma 1492,87 eur, teda plnenia z Dohody o poskytnutí služieb zo dňa 14.08.2014 podľa ktorej sa žalovaný zaviazal platiť 2,51% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru neboli započítané do RPMN, teda RPMN je potom vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa., teda RPMN nie je vo výške 20,91% ako uvádza v zmluve nesprávne žalobca ale až 86,23% čo vyplýva z internetovej stránky (www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka- rpmn),pri splatenej sume úveru 3227,40 eur. Predmetom dohody o poskytnutí služieb zo dňa 11.03.2015 predloženej žalobcom na výzvu súdu je využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu 2,51% mesačne zo sumy schváleného úveru pričom žalovaní sa podľa tejto zmluvy zaviazali splácať odplatu s rovnakým počtom splátok a dátumom splatnosti úveru a úroku za úver. Ak dôjde k zosplatneniu splátok úveru podľa Zmluvy o revolvingovom úvere neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a žalovaný ako spotrebiteľ je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pričom táto dohoda zaniká zánikom platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, teda ide o závislú zmluvu na revolvingovom úvere, lebo jej trvanie závisí od zmluvy o revolvingovom úvere. Pričom takáto Dohoda je v rozpore s ustanovením § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z.Z účinného od 10.06.2013 a táto Dohoda bola uzavretá dňa 14.08.2014 spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere, podľa ktorého sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov a nákladov za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, teda súd je toho názoru, že ide o závislú zmluvu na zmluve o úvere čo jednoznačne vyplýva z obsahu tejto Dohody, ktorá je datovaná v ten istý deň ako zmluva o úvere a je vedená pod evidenčným číslom úveru č. XXXXXXXXXX.
6. Podľa výpisu z účtu žalobcu bola žalovanému poskytnutá len suma 1450eur ako vyplýva z elektronického bankového výpisu a nie suma 1500 eur ako žalobca deklaroval v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
7. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalobcu č. l. 17 spisu vyplýva, že žalovaný na účet žalobcu zaplatil celkom sumu 1492,87 eur 14 splátok po 89,65 eur čo je suma 1255,10 eur , jednu splátku vo výške 90,10 eur, , jednu splátku vo výške 10 eur, jednu splátku vo výške 58,61 eur, jednu splátku vo výške 63,43 eur a jednu splátku vo výške 15,63 eur.
8. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne uplatnenú základe bodu 8., 8.1 až 8.3 formulárovej zmluvy písanej drobným takmer nečitateľným písmom podľa ktorého tento obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere odkazujúci na článok 13.ods.13.1 písm. a/ VOP žalobcu/ zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14.08.2014 takýto bod, ktorý by pojednával o splatnosti dlhu neobsahuje/. VOP žalobcu neboli žalovaným popísané, teda s ich obsahom sa individuálne neoboznámil, nemala teda dohoda o zmluvnej pokute ako celok písomnú formu, ktorú pre platnosť dohody o zmluvnej pokute stanovuje § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 52 ods. l až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 54 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
12. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
13. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
14. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
15. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne.
16. Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
17. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
19. Podľa § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a Dohody o poskytnutí služieb
20. Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,
ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
21. Podľa § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
22. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 451 ods. l, ods.2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 544 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere č. 850007512823 zo dňa 14.08.2014 je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu nesprávneho výpočtu RPMN, ktorý je pri skutočnej výške úveru 1450 eur pri v 36 mesačných splátkach aj s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb 89,65 eur pri celkovej výške 3227,40 eur a nie 1967 eur ako je uvedené v spotrebiteľskej zmluve, pri RPMN 20,91% pričom v skutočnosti je RPMN 86,23% aj s Dohodou o poskytnutí služby, teda RPPMN je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa vyplýva z internetovej stránky (www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka- rpmn) vyplýva, že RPMN bola 86,23% pri splatenej sume úveru 3227,40 eur. Predmetom dohody o poskytnutí služieb zo dňa 14.08.2014 predloženej žalobcom na výzvu súdu je využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu 2,51% mesačne zo sumy schváleného úveru pričom žalovaný sa podľa tejto zmluvy zaviazal splácať odplatu s rovnakým počtom splátok a dátumom splatnosti úveru a úroku za úver. Ak dôjde k zosplatneniu splátok úveru podľa Zmluvy o revolvingovom úvere neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a žalovaný ako spotrebiteľ je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pričom táto dohoda zaniká zánikom platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, teda ide o závislú zmluvu na revolvingovom úvere, lebo jej trvanie závisí od zmluvy o revolvingovom úvere. Pričom takáto Dohoda je v rozpore s ustanovením § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z.Z účinného od 10.06.2013 a táto Dohoda bola uzavretá dňa 14.08.2014 spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere, podľa ktorého sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov a nákladov za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, teda súd je toho názoru, že ide o závislú zmluvu na zmluve o úvere čo jednoznačne vyplýva z obsahu tejto Dohody, ktorá je datovaná v ten istý deň ako zmluva o úvere a je vedená pod evidenčným číslom úveru č. XXXXXXXXXXXX. Žalovaný úver riadne neplatil, preto žalobca úver zosplatnil k 20.03.2016 v zmysle §565v spojení s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Podľa vstupných údajov pre revolvingový úver uvedených v zmluve nesprávne uvádza žalobca výšku RPMN, ktorá je vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa a v tomto prípade je úver v zmysle § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bezúročný a bez poplatkov, pričom RPMN je obligatórnou náležitosťou každého spotrebiteľského úveru a zákon o spotrebiteľských úveroch v tomto smere nepozná žiadnu výnimku, naopak nesprávnosť tohto výpočtu sankcionuje dodávateľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru vychádzajúc z ustanovenie § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch len tento údaj je pre spotrebiteľa veľmi významný lebo podľa neho možno posúdiť a porovnať či úver je pre spotrebiteľa výhodný alebo nie v porovnaní s inými spotrebiteľskými úvermi na trhu. Pokiaľ ide o plnenie zo zmluvy žalovaným jednoznačne vyplýva, že výška splátky bola dojednaná vo výške 89,65
eur a nie 53,25eur ako uvádza žalobca, čo vyplýva z bodu 5 zmluvy v ktorej časti je uvedená žiadosť spotrebiteľa o splátky a v bode 6 zmluvy sú už údaje schváleného úveru ako aj zo samotného plnenia žalovaného na úver, ktorý nezaplatil ani jednu splátku vo výške 53,25 eur, vyplýva, že žalovaný na účet žalobcu zaplatil celkom sumu 1492,87 eur 14 splátok po 89,65 eur čo je suma 1255,10 eur , jednu splátku vo výške 90,10 eur, jednu splátku vo výške 10 eur, jednu splátku vo výške 58,61 eur, jednu splátku vo výške 63,43 eur a jednu splátku vo výške 15,63 eur, čo vyplýva z dôkazu predloženého žalobcom teda súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola zároveň aj Dohoda o poskytnutí služieb čo vyplýva z bodu 5 a 6 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.08.2014, ktorú súd posúdil ako zmluvu závislú od zmluvy o úvere čo nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody, ktorej zmyslom je poskytovanie služieb v súvislosti s vedením úverového účtu žalovaného konkrétne " využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu", pričom táto dohoda nepochybne súvisí a závisí od zmluvy o revolvingovom úvere a zaniká zosplatnením úveru. Podľa názoru súdu ide o zmluvu nezávislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola " podsunutá" spotrebiteľovi spolu s Zmluvou o revolvingovom úvere, lebo z jej obsahu a účelu vyplýva, že ide o závislú zmluvu na revolvingovom úvere čo nepochybne vyplýva z obsahu tejto Dohody, ktorá v každom odseku odkazuje na obsah zmluvy o revolvingovom úvere navyše obe boli uzavreté naraz v jeden deň, pričom žalovaný splácal úver na účet žalobcu z čoho vyplýva, že žalobca žalovanému žiadne služby neposkytol, teda je ťažko pochopiteľné, aké služby mohol žalobca žalovanému v súvislosti so spotrebiteľským úverom poskytnúť, sú to bežné služby, ktoré musí dodávateľ vykonať so zaúčtovaním splátky a vedením úverového účtu, pričom ide o služby, ktoré nemôžu byť odplatné a ktoré sú v príkrom rozpore s § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 10.06.2013, podľa ktorého Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, teda v danom prípade ide podľa názoru súdu o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ ku ktorej absolútnej neplatnosti musí súd prihliadať ex offo. Nie je mysliteľné, aby spotrebiteľ platil za úver mesačnú splátku 53,25eur mesačne a s Dohodou o poskytnutí služieb bola táto splátka 89,65 eur pri 36-ich splátkach žalovaný ako spotrebiteľ zaplatil za neexistujúcu službu rozdiel 36 splátok pri výške splátky 89,65 eur s Dohodou o poskytnutí služieb mínus splátka určená v zmluve bez Dohody o poskytnutí služieb je 53,25 eur čo je suma 36,40eur mesačne x36 mesiacov =1310,40eur navyše za " neexistujúce" služby ktoré je veriteľ povinný vykonať bezodplatne v súvislosti so spotrebiteľským úverom a ktoré patria k základným povinnostiam veriteľa- dodávateľa v súvislosti s vedením spotrebiteľského úveru, pričom žalovaný platil splátky na účet žalobcu z čoho je zrejmé, že žalobca nemohol pre žalovaného žiadne služby v súvislosti s úhradou jeho splátok vykonať, navyše si žalobca ako veriteľ strhol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur priamo z úveru, ktorý predstavuje určitú réžiu na vedenie účtu a v skutočnosti nevyplatil žalovanému sumu 1500 eur ako deklaroval v zmluve, ale len sumu 1450 eur čo je v rozpore so zákonom a aj tým došlo k nesprávnemu výpočtu RPMN, ktorej základom mala byť suma 1450 eur a nie suma 1500 eur ako bolo deklarované v zmluve, teda veriteľ nevyplatil v skutočnosti spotrebiteľovi celú sumu úveru ako mal podľa zmluvy. Služba uvedená v Dohode o poskytnutí služby zo dňa 14.08.2014 predstavuje úkony, ktoré sú bežnou súčasťou správy spotrebiteľského úveru, ktorú musí vykonávať každý zodpovedný veriteľ, ak chce mať prehľad o splácaní úveru. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah Dohody o poskytovaní služieb, ktorá je výhodná výlučne pre žalobcu ako veriteľa a zmyslom tejto zmluvy bolo obísť ust.§ 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri výpočte RPMN, ktorý nie je v skutočnosti pri splátke 89,65eur 20,91% ako uvádza žalobca v zmluve, teda išlo o zavádzanie spotrebiteľa ohľadne výpočtu RPMN. Taktiež celková výška úveru je uvedená v žiadosti o poskytnutie úveru vo výške 1967 eur, pričom ide o obligatórnu náležitosť a celkovú výšku úveru tvoria všetky náklady spotrebiteľa, ktorá je uvedená v nesprávnej výške keď 36 splátok po 89,65 eur predstavuje sumu 3227,40eur. Súd sa zaoberal aj Dohodou o poskytnutí služieb, lebo táto so spotrebiteľským úverom súvisí, lebo výška mesačnej splátky úveru je vrátane Dohody je 89,65 eur, pričom uvádzanie dvoch rozdielnych splátok v spotrebiteľskej zmluve je zavádzajúce pre spotrebiteľa, ktorého tým žalobca uviedol do omylu ohľadne RPMN, ktorý údaj je veľmi významný a ktorým sa posudzuje výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru pre spotrebiteľa, preto má výška RPMN zásadný význam a jej neprávna výška spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval.
Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka súd je povinný posúdiť ich obsah z úradnej povinnosti a rozhodnúť v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa s poukazom na ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade aj nevyplatenie úveru spotrebiteľovi v plnej výške tak ako stanovuje zmluva o úvere už riešil aj ESD v rozsudku z 21. 4. 2016 - VEC C-377/14 RADLINGER A RADLINGEROVÁ podľa ktorého je "celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť" vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako "súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom", vyplýva z toho, že pojmy "celková výška úveru" a "celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom" sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Teda neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.
27. Článok 19 ods. 1 smernice 2008/48 spresňuje, že RPMN, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I časti I tejto smernice. Táto smernica pritom stanovuje, že základná rovnica, ktorá stanovuje RPMN, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Výška čerpania úveru v zmysle časti I prílohy I smernice 2008/48 tak zodpovedá celkovej výške úveru v zmysle článku 3 písm. l) tejto smernice. Teda z celkovej výšky úveru poskytnutej žalovaným vo výške 1450 eur vyplýva, že poplatky vo výške 50 eur boli zahrnuté do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l/ Smernice 2008/48, pričom táto okolnosť má vplyv na výpočet RPMN a ovplyvnila tak správnosť informácií, ktoré mal spotrebiteľ dostať podľa článku 10 ods.2 smernice v zmluve o úvere a spôsobuje tak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 28. Súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca poskytol žalovanému na úver sumu 1450 eur a žalovaný zaplatil na úver sumu 1492,87 eur, teda zaplatil viac ako mal, teda žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevzniklo.
29. Súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty, ktorá síce bola dohodnutá v bode 8.8.1 až 8.3. spotrebiteľskej zmluvy, ale toto dojednanie odkazuje na článok 13 ods.13.1 písm. a/ zmluvných dojednaní, ktoré neboli v tomto prípade individuálne dojednané, lebo žalovaný nebol s nimi oboznámený, tieto nepodpísal čo vyplýva zo súdneho spisu, potom zmluvná pokuta ako celok nemá písomnú formu v zmysle § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje, aby zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a v dojednaní musí byť uvedená výška zmluvnej pokuty a spôsob jej určenia, tiež žalovaný mal byť individuálne oboznámený s obsahom zmluvných dojednaní najmä z článkom 13 ods.13.1 písm. a/ zmluvných dojednaní, / zmluva o revolvingovom úvere takéto ustanovenie neobsahuje/. Žalovaný VOP žalobcu riadne neprevzal, nebol s nimi oboznámený, preto aj zmluvná pokuta nebola ako celok individuálne dojednaná. Žalobca na výzvu súdu žalovaným podpísané zmluvné dojednania nepredložil, preto ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dojednané v zmysle § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade sa žalovaný nemal ani možnosť sa s nimi oboznámiť a ani ovplyvniť ich obsah, preto súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu za neplatne dojednanú a v zmysle § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorými ustanoveniami článku 13 ods.13.1 písm. a/ zmluvných dojednaní sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a táto neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, teda zmluvná pokuta ako taká nie je v bode 8.1 až 8.3 spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 14.08.2014 dojednaná platne.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný súd náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal, lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.