Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-235-2019.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/235/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, zast. Advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.397,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 7Er/384/2015-32 zo dňa 25. apríla 2017, takto
rozhodol:
I. P o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, na strane oprávneného ako s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464.
II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 7Er/384/2015-32 zo dňa 25. apríla 2017 rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 27. apríla 2015 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 1.397,93 Eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. marca 2015. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IO-C/0112/0054 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 10. mája 2013. Oprávnený predložil exekučnému súdu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. júna 2008 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Zmluva o úvere“), Obchodné podmienky pre úver a na výzvu exekučného súdu Všeobecné podmienky C. H., a.s., na podklade ktorých bol vydaný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere a rozhodcovský súd si svoju právomoc založil na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok. Predmetnú Zmluvu o úvere exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko uvedené ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Povinný si rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol, nakoľko táto bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach spolu s ostatnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Takúto zmluvnú podmienku preto exekučný súd považoval za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Exekučný titul bol preto vydaný rozhodcovským
súdom na základe neplatného ustanovenia Zmluvy, a preto bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Takýto Rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, preto neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, a preto exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru exekučný súd zaťažil konanie vadami podľa uvedených ustanovení CSP tým, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia skúmaním iných listín, ako to pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá podľa oprávneného zákonné oprávnenie skúmať iné listiny, napr. Zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Zakladať oprávnenia štátnemu orgánu nie je podľa jeho názoru možné len na základe judikatúry Najvyššieho súdu SR, či dokonca súdnej praxe, ktorá je navyše nejednotná, keďže v takom prípade by stratil význam zákonodarný orgán, ktorého právomoc si uzurpovali súdne orgány. Postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona, zasahuje aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy vykonávať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci tým, že skúmal rozhodcovskú doložku. Zákonodarca expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený ďalej uvádza, že k vytýkaným vadám došlo vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 VOP postupoval právny predchodca oprávneného v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bude daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Exekučný súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že právny predchodca oprávneného bol zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Exekučný súd podľa názoru oprávneného nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Exekučný súd rovno bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov označil rozhodcovskú doložku za neplatnú, pričom nerešpektoval princíp zmluvnej slobody. Podľa oprávneného ďalej exekučný súd pochybil tým, že odňal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Oprávnený ďalej v odvolaní namietol aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora zo strany exekučného súdu. Teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, pričom zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Oprávnený je tiež toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho exekučný súd nezákonne zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou. Záverom odvolania oprávnený poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR a Ústavného súdu SR, ktoré majú potvrdzovať jeho stanoviská a právne závery. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464, odvolací súd zistil, že dňa 09. augusta 2017 bola z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 67934/B spoločnosť vymazaná v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, ako s nástupníckou spoločnosťou.
6. Podľa § 69 ods. 3 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
7. Na základe uvedenej skutočnosti došlo k prechodu práv z exekučného titulu z pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464 na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, s ktorou je potrebné ako s univerzálnym právnym nástupcom pokračovať v exekučnom konaní.
8. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 64 CSP rozhodol, že pokračuje v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, na strane oprávneného ako s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. 7Er/384/2015-32 zo dňa 25. apríla 2017 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá podľa § 44 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IO-C/0112/0054 zo dňa 10. mája 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. októbra 2013 a vykonateľnosť dňa 05. októbra 2013.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Košice I Uznesením č. k. 26OdK/381/2019 zo dňa 01. augusta 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. augusta 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX . M., podnikajúci pod obchodným menom: S. Y. S. G., s miestom podnikania U. D. XXXX/XX, XXX XX M., V.: XX XXX XXX, s ukončenou podnikateľskou činnosťou k 30.09.2011, zast.: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice. Do funkcie správcu ustanovil FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 48 002 381, značka správcu: S1752. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
13. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
17. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
18. Z citovaného ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 08. augusta 2019. V dôsledku uvedeného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
19. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Odvolací súd preto už neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Zároveň však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho vydania na majetok povinného konkurz ešte vyhlásený nebol, a teda konanie pred súdom prvej inštancie nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok, a na ktorú by odvolací súd prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
22. Keďže zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením, o trovách exekúcie z dôvodu vhodnosti rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).