Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-174-2016.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/174/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v sporovej veci žalobcu: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, G., zast. JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom Gándhího 12/33, Martin proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 57.391,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 57.391,68 € s príslušenstvom ako nedoplatok na výsluhovom dôchodku a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. I. Q.-XXXXX/XX-XX zo dňa 12.03.1997 mu bol od 01.03.1997 v zmysle § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 priznaný príspevok za službu v sume 6.336 Sk mesačne. Rozhodnutím GR ZVJS SR č. XXXXX/XX-XXXX zo dňa 13.06.2000 mu bol od 13.03.2000 v zmysle § 132,133 zákona č. 100/1988 priznaný starobný dôchodok v sume 7.154 Sk. Rozhodnutím GR ZVJS SR č. XXXXX/XX-XXXX zo dňa 12.06.2000 mu bolo odo dňa 01.07.2000 v zmysle § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 pozastavené vyplácanie výsluhového dôchodku. Nakoľko žalobcovi nárok na výsluhový príspevok vznikol ešte dňom 01.03.1997 a nárok na starobný dôchodok vznikol dňom 26.02.1999, tak dňom 13.03.2000 (od kedy žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku) nemohlo a nedošlo k súbehu nárokov. Na základe takéhoto nezákonného postupu GR ZVJS SR mu ku dňu 30.04.2016 vznikla škoda - nedoplatok na výsluhovom dôchodku od 13.03.2000 do 31.04.2016 vo výške 57.391,68€
3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2016 žalovaný uviedol, že žalobcovi bol od 01.03.1997 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. v sume 6.336,-Sk mesačne. Žalobca príspevok za službu poberal do 12.03.2000, pričom odo dňa 13.03.2000 žalobca poberá starobný dôchodok. V čase žalobcovho podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo posúdené trvanie výplaty príspevku za službu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 356/1999 Z.z.. Podľa § 212 ods. 1 uvedeného zákona pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Predmetným ustanovením bolo vylúčené
poskytovanie oboch dávok súčasne (príspevku za službu a starobného dôchodku), preto žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000 zastavil žalobcovi výplatu príspevku za službu dňom 01.07.2000. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok a rozhodnutie tak nadobudlo márnym uplynutím lehoty právoplatnosť. Podľa všeobecných zásad sociálneho zabezpečenia platí, že z jedného hodnoteného obdobia služobného pomeru je možné čerpať len jeden pôžitok, ktorý predstavuje či už dávku príspevku za službu alebo starobný dôchodok. V opačnom prípade by išlo o duplicitné zhodnotenie toho istého obdobia poistenia (zabezpečenia) v dávkach. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca sa s námietkou protizákonnosti rozhodnutia o zastavení výplaty príspevku za službu obrátil na generálne riaditeľstvo až písomnosťou zo dňa 03.06.2016, t.j. po viac ako 15 kalendárnych rokoch. Žalovaný je názoru, že žalobca nespĺňa podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody aj z dôvodu, že vo veci absentuje rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnutie č. I. Q.-XXXXX/XX-XXXX zo dňa 12.06.2000 zrušené pre nezákonnosť. Takéto rozhodnutie je obligatórnou podmienkou pre uplatnenie náhrady škody (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými podaniami strán, prednesmi na pojednávaniach, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. I. Q.-XXXXX/XX-XX zo dňa 12.03.1997 bol žalobcovi priznaný príspevok za službu od 01.03.1997 vo výške 6.336 Sk.
6. Dňa 15.05.2000 žalobca požiadal o vyplácanie starobného dôchodku odo dňa 13.03.2000.
7. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže XXXXX/XX-XXXX zo dňa 13.06.2000 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 13.03.2000 v sume 7.154 Sk.
8. Priznaním nároku na vyplácanie starobného dôchodku žalobcovi došlo dňa 13.03.2000 k súbehu nárokov na vyplácanie výsluhového príspevku a starobného dôchodku.
9. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže GR ZVJS SR č. XXXXX/XX- XXXX zo dňa 12.06.2000 bolo žalobcovi počnúc dňom 01.07.2000 zastavené vyplácanie výsluhového príspevku.
10. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov dňom 26.02.1999.
11. Žalobcov služobný pomer zanikol dňa 28.02.1997.
12. Právna úprava účinná v čase zániku služobného pomeru žalobcu - zákon č. 410/1991 Zb., neobsahovala ustanovenia o nároku na prídavok k starobnému dôchodku.
13. Inštitút prídavku k dôchodku bol zavedený zákonom č. 73/1998 Z.z. účinným od 01.04.1998 do 30.06.2002.
14. Vo vyjadrení zo dňa 14.02.2017 žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení v konaní. Ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v znení zákona č. 356/1999 Z.z. bolo vylúčené poskytovanie súčasne príspevku za službu a starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastavil žalobcovi výplatu príspevku za službu (výsluhového príspevku) dňom 01.07.2000. Zo samotnej žaloby nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník alebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie , ktoré nie je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody. V prípade, že sa súd nestotožní s uvedeným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
15. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 19.12.2016 oznámilo žalobcovi, že po predbežnom prerokovaní jeho žiadosti o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nebolo jeho žiadosti vyhovené (škoda mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže GR ZVJS SR č. 11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000).
16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/6/2015-41 zo dňa 14.04.2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne i zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. 42997/2014-23 zo dňa 26.09.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS SR č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.07.2014, ktorým mu nebol priznaný prídavok k starobnému dôchodku.
17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.10.2019 uviedol, že žalobca má zákonný nárok na výsluhový dôchodok a toto právo môže byť obmedzené len na základe kvalifikovaných skutočností, ktoré v prípade žalobcu nenastali.
18. Podľa § 273 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície účinnom od 01.04.1998 do 31.03.1999, podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.
19. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície účinnom od 01.04.1998 do 31.03.1999 (v čase dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom), pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.
20. Poberateľ príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok podľa § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície má v zmysle § 212 ods. 1 tohto zákona od dovŕšenia dôchodkového veku v období pred 1. júlom 2002 nárok buď na tento príspevok alebo na starobný dôchodok. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp.zn. 9So/195/2015).
21. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
22. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené..
23. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
24. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná.
25. Jednou z dôležitých náležitostí žaloby je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, z obsahu ktorých je potom možná individualizácia žaloby a identifikácia subjektívneho práva, ktorého porušenie žalobca namieta. V predmetnom prípade z obsahu žaloby i nasledujúcich vyjadrení žalujúcej strany je dôvodné ustáliť, že žalobca uplatnil náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím GR ZVJS SR č. 11701/30-2000 zo dňa 12.6.2000, ktorým bolo žalobcovi počnúc dňom 1.7.2000 pozastavené vyplácanie výsluhového príspevku.
26. Výšku škody žaloba kvantifikovala súčtom mesačných úhrad výsluhového dôchodku za obdobie od 13.03.2000 do 31.04.2016.
27. S takto identifikovanou právnou kvalifikáciou pracovala aj žalovaná strana a súd sa s jej obranou v podstate stotožnil
28. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je v súčasnosti predmetom zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 27 prechodných ustanovení určuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sa týmto zákonom spravuje v prípade rozhodnutí, vydaných odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, teda od 1.07.2004. Napadnuté rozhodnutie, ktoré primárne spôsobilo zastavenie výplat výsluhového príspevku žalobcovi, bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona, preto rozhodnou právnou úpravou pre predmetný nárok je zákon č. 58/1969 Zb.
29. Tento predpis, napokon ako aj súčasná právna úprava, určil ako pasívne legitimovaným subjektom štát, teda Slovenskú republiku. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby je preto aj žalovaným namietaný nedostatok pasívnej legitimácie. Žalujúca strana sa pokúsila uvedenú vadu opraviť, avšak nevhodne zvoleným procesným postupom, po ktorom zostal žalobca pasívny, hoci priestor na korektnú zmenu procesný predpis poskytuje.
30. Nevyhnutným predpokladom dôvodne uplatneného nároku na náhradu škody je zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, príslušným orgánom. Ani tento predpoklad žaloba nepreukázala, respektíve žalovaný účinne poprel. Nároky žalobcu na výplatu príspevku a určenie nezákonného zastavenia výplat boli predmetom rozhodnutí správnych orgánov a aj predmetom preskúmania všeobecnými súdmi, pričom v žiadnom prípade k zrušeniu napadnutého rozhodnutia nedošlo. Rozhodnutiami, ktoré obe strany produkovali, je konajúci súd viazaný, bez ohľadu na interpretáciu alebo nesúhlas procesných strán. Nesplnenie tejto podmienky ust. § 3 zákona č. 58/1969 Zb. potom musí viesť k zamietnutiu žaloby. Je dobré na tomto mieste dodať, že rovnako súdy rozhodli o nároku žalobcu na prídavok k starobnému dôchodku, keď argumentovali, že v čase zániku služobného pomeru žalobcu takýto nárok právny poriadok nepoznal a ani podmienky upravené v nasledujúcich novelizáciách žalobca nesplnil. V žiadnom prípade však z odôvodnení rozhodnutí o tomto nároku nie je možné odvodiť dôvodnosť predmetného.
31. Nevyhnutnosť zrušujúceho rozhodnutia je viazaná aj na počiatok plynutia premlčacej doby, inými slovami jeho absencia spôsobuje, že v tomto prípade premlčacia lehota nezačala plynúť.
32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko mu v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu ich proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.