Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-18-2023.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Subarea
26CoEk/18/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v exekučnej veci v prospech oprávneného: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, proti povinným: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D., 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XX, H., 3. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, C. D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 33930/18, o vymoženie 545,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/2557/2002-178 zo dňa 19.1.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dňa 26.5.2022 došlo voči povinnému v 1. rade k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“), a výrokom II. návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu voči povinnej v 2. rade zastavil.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 2 písm. b), § 5 ods. 1 a 3, § 8 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku I. uznesenia označeného v záhlaví tým, že súdny exekútor v lehote 120 dní od momentu kedy došlo k zastaveniu starej exekúcie voči povinnému v 1. rade, nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, preto súd v zmysle ust. § 8 ods. 2 prvej vety zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sám určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie voči povinnému v 1. rade z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. d) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného v 1. rade), a to ku dňu 26.5.2022, teda ku dňu nasledujúcemu po dni, kedy bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného v 1. rade zverejnené v Obchodnom vestníku. Výrok II. uznesenia označeného v záhlaví odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti preskúmal podanie povinnej v 2. rade, vyjadrenie oprávneného, ako aj informácie z evidencie vozidiel a z katastra nehnuteľností. Uviedol, že postup súdneho exekútora v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného,
umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie, pretože v opačnom prípade nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t. j. pre rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Vzhľadom na to, že po preskúmaní predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinná v 2. rade je nemajetná a jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
4. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku). Oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď exekúciu voči povinnej v 2. rade zastavil z dôvodu, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinná v 2. rade svoju nemajetnosť preukázala iba čestným vyhlásením, v ktorom uviedla, že nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Podľa oprávneného v prípade, ak sa zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti domáha sám povinný, nemôže prenášať svoje dôkazné bremeno na povereného súdneho exekútora alebo na oprávneného. Je potrebné, aby podkladom pre rozhodnutie súdu bol skutkový stav zistený z dôkazov predložených procesnými stranami, pričom čestné vyhlásenie povinnej v 2. rade o nemajetnosti nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Podľa oprávneného dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nemajetnosti povinnej v 2. rade nemôže byť prenesené na súd tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Oprávnený zastáva právny názor, že súd vystupuje v pozícii nezávislého arbitra, a nie v postavení advokáta povinnej v 2. rade, kedy na podporu jej tvrdení zisťuje majetok lustráciou v katastri nehnuteľností. Takýmto arbitrárnym postupom súdu bola zásadným spôsobom narušená zásada rovnosti procesných strán, a tým porušené právo oprávneného na spravodlivý súdny proces. Oprávnený ďalej uviedol, že zisťovanie majetkových pomerov povinných v exekučnom konaní je úlohou súdneho exekútora, ktorý na základe poverenia vykonáva exekúciu, a v prípade, že počas exekúcie zistí, že povinný je nemajetný, predloží vec na zastavenie exekučnému súdu. Súd prvej inštancie pred tým, ako
rozhodol o zastavení exekúcie voči povinnej v 2. rade, nevykonal ani šetrenie u súdneho exekútora, ktorým mohol zistiť, že povinná v 2. rade je poberateľom starobného dôchodku, z ktorého je alebo bude možné v budúcnosti vykonávať exekučné zrážky. Oprávnený zotrval na tom názore, že existuje reálny predpoklad, že povinná v 2. rade nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, reštitúciou, prípadne inou formou alebo si môže predmetnú pohľadávku postupne uhradiť, pričom tento názor oprávneného bol už potvrdený uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Er/2557/2002 zo dňa 26.1.2018. Vzhľadom na tieto dôvody oprávnený navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie označeného v záhlaví zrušil.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná v 2. rade, ktorá uviedla, že od vydania poverenia dňa 8.7.2002 už prešlo viac ako 20 rokov a žiaden z troch exekútorov nevymohol žiadnu sumu a neobjavil žiaden majetok povinných. Povinná v 2. rade naopak upriamila pozornosť súdu na fakt, že exekútor za 20 rokov trvania exekúcie nepredložil žiaden dôkaz o jej majetnosti. Poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že jej nemajetnosť mal preukázanú z jej čestného vyhlásenia, informácie z evidencie vozidiel a z katastra nehnuteľností. Povinná v 2. rade dôrazne poprela tvrdenia oprávneného, že by poberala starobný dôchodok. Povinná v 2. rade k odvolaniu opätovne predložila Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ a Potvrdenie Okresného úradu Dunajská Streda – katastrálny odbor pričom zdôraznila, že tieto dokumenty už predkladala súdu ako aj súdnemu exekútorovi. Poukázala na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 7Er/1017/2008 bola exekúcia zastavená z dôvodu jej nemajetnosti, pričom jej zastavenie navrhol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý je poverený vykonávaním exekúcie aj v tomto konaní. Povinná v 2. rade uviedla, že nerozumie, ako je možné, že v jednom exekučnom konaní je podľa toho istého súdneho exekútora nemajetná a v inom exekučnom konaní je majetná. Tiež poukázala na skutočnosť, že súdny exekútor napriek vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým bola exekúcia voči nej zastavená, vydáva exekučné príkazy. V závere uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. o zastavení exekúcie podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátiť vec v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku), preskúmanie správnosti výroku II. o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i nemajetnosť povinného, ak povinný nemá žiadny majetok alebo že povinný síce má majetok, ale tento je iba takej nepatrnej hodnoty, že jeho exekúciou sa nedosiahne uspokojenie ani trov exekúcie. Týmto ustanovením je tak zároveň zakotvený aj určitý princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak sa uvedená skutočnosť preukáže. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a zaznamenávať ich v príslušnom exekučnom spise. Na základe takto zisteného skutkového stavu súdny exekútor prípadne môže podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní však musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. V prípade rozhodovania o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) musí exekučný súd vždy v konkrétnom prípade dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu, resp. pre zamietnutie takého návrhu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného, že dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nemajetnosti povinnej v 2. rade nemôže byť prenesené na súd, a ani že nemajetnosť povinnej v 2. rade nie je nezvratná a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Pre posúdenie majetnosti, resp. nemajetností povinného je určujúci a rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie z tohto dôvodu a je to v prvom rade súdny exekútor, ktorý je oprávnený a aj povinný šetriť majetok povinného, a následne súd, ktorý je povinný objektívne posúdiť nemajetnosť povinného na základe všetkých predložených dôkazov, teda šetrení súdneho exekútora, tvrdení a dôkazov predložených oprávneným a povinným, ako aj prípadných vlastných zistení.
15. Odvolací súd považuje za predčasný záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinná v 2. rade v danom prípade využila svoje právo a podala na exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, avšak súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie. Súd prvej inštancie mal nemajetnosť povinnej v 2. rade preukázanú z návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie, ako aj z informácie z evidencie vozidiel a z katastra nehnuteľností. Týmto procesným postupom však súd prvej inštancie znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože objektívne nepreskúmal návrh povinnej v 2. rade z hľadiska toho, či sú na jej strane splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Zo spisu predloženého odvolaciemu súdu nevyplýva, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie pripojený exekučný spis. Je to v prvom rade súdny exekútor, ktorý je oprávnený aj povinný vykonať všetky šetrenia na zistenie majetku povinného. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, ako súd prvej inštancie vyhodnotil šetrenia súdneho exekútora o majetku povinnej v 2. rade a či sa s nimi vôbec oboznámil.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
17. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
18. Týmto svojím postupom súd prvej inštancie znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné naprávať v odvolacom konaní, pretože by sa tým odvolací súd stal v podstate prvou skutkovou inštanciou. Vzhľadom na to odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým zastavil exekúciu proti povinnej v 2. rade, podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Súd prvej inštancie si v ďalšom konaní pripojí exekučný spis a komplexne posúdi aktuálnu majetnosť, resp. nemajetnosť povinnej v 2. rade v čase svojho rozhodovania o jej návrhu na zastavenie exekúcie, o návrhu opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).