Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cr-8-2016.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobkyne: U. R., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, XXX XX P., občianka Slovenskej republiky proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 18/03/15 vydaného rozhodcom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, Mgr. Branislavom Bušom, dňa 25.05.2015 a o návrhu žalobkyne na odklad jeho vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., sp. zn. 18/03/15 zo dňa 25.05.2015 sa z a m i e t a . II. Žaloba sa z a m i e t a . III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa (vykonávajúca od 28.06.2011 do 31.01.2016 podnikateľskú činnosť v Nemecku na základe živnostenského oprávnenia evidovaného pod č. XXX/XXXXX, spis č. BZ-Ge-XXXX-XXXX) sa žalobou podanou dňa 20.07.2015 na Okresnom súde Bratislava III, na výzvu súdu zo dňa 22.07.2015, ktorá jej bola doručená dňa 17.08.2015, doplnenou písomným podaním zo dňa 26.08.2015, domáhala proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. XX/XX/XX vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, dňa 16.12.2016 a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobkyňa v rámci procesného útoku odôvodnila nasledovnými skutkovými tvrdeniami: Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, sp. zn. 18/03/15 zo dňa 25.05.2015 rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy 6.074,30 Eur s príslušenstvom žalovanému spolu s náhradou trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 30.06.2015. Žalobkyňa týmto podáva v lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ako „ZRK“) žalobu na zrušenie rozsudku podľa dôvodu § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZRK, podľa ktorého tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku pri hodnotení právneho režimu medzi stranami sporu skonštatoval, že právny vzťah medzi žalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) a žalobkyňou (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej) je vzťah obchodnoprávny, pretože vznikol medzi podnikateľmi, a preto na daný vzťah nie je možné aplikovať príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Na základe takéhoto právneho posúdenia rozhodcovský súd na vec preto aplikoval ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z., t.j. ZRK. Ja som Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľka, a nie ako podnikateľský subjekt. V čase podania žiadosti o úver som bola v rozvodovom konaní a potrebovala som peniaze na zariadenie domácnosti. Oslovila som žalovaného, ktorý si odo mňa vyžiadal rôzne doklady. Medzi nimi aj oprávnenie na živnostenské podnikanie, nakoľko pracujem ako opatrovateľka v Nemecku. Zmluvu mi následne vystavili na živnostenské oprávnenie. Poskytnuté finančné prostriedky som však použila na zariadenie domácnosti, nie na výkon podnikateľskej činnosti. O tomto zámere som spoločnosť žalovaného informovala ešte pred uzatvorením zmluvy. Preto považujem zmluvu uzavretú so žalovaným za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to podľa § 52 a nasl. Mám za to, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko mal na vec aplikovať ustanovenia zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Namietam aj skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXX- XXXXX zo dňa 15.10.2013 bola uzatvorená na riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere. Neobsahuje však ustanovenia o možnosti riešenia sporov a nárokov vyplývajúcich zo zmenky, resp. dohody o zmenkovom vyplňovacom práve. Mám za to, že rozhodcovský súd rozhodol spor, na ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Podľa § 40 ods. 3 ZRK navrhujem, aby konajúci súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý žiadam zrušiť. Dôkazy: K žalobe žalobkyňa na podporu svojich skutkových tvrdení nepripojila žiadne listinné dôkazy. Na výzvu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.07.2015, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 17.08.2015, žalobkyňa doplnila do spisu nasledovné dôkazy: Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.10.2013 bez podpisu žalobkyne a Rozhodcovský rozsudok sp. zn. XX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Na výzvu Okresného súdu Komárno zo dňa 29.01.2016, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 18.02.2016, žalobkyňa doložila do spisu Pracovnú zmluvu zo dňa 29.01.2016. Dňa 08.11.2016 žalobkyňa na pojednávaní doplnila do spisu nasledovné dôkazy: Výzvu oddelenia správy pohľadávok a exekúcii žalovaného zo dňa 09.01.2015, Splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.10.2013, prehľad odoslaných splátok žalovanému zo dňa 15.04.2015, Mandátnu zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa 22.12.2014 uzavretú medzi žalobkyňou a spoločnosťou Cost Contrlo, s.r.o., IČO: 46 143 033, prehľad veriteľov zo dňa 04.12.2014. Dňa 31.03.2017 doplnila do spisu aj svoj živnostenský list č. BZ-Ge-XXXX-XXXX zo dňa 28.06.2011, fotokópiu návrhu žalovaného na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 04.02.2015, doručeného na rozhodcovský súd dňa 16.03.2015, fotokópiu výzvy na podanie žalobnej odpovede zo dňa 31.03.2015, fotokópiu zmenky zo dňa 15.10.2013 podpísanej žalobkyňou, fotokópiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.10.2013 podpísanú oboma stranami zmluvy a sporu. 3. Vec bola na Okresnom súde Bratislava III vedená pod sp. zn. XXCsr/X/XXXX. Okresný súd Bratislava III dňa 19.10.2015 predmetný spis postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Komárno s odôvodnením podľa § 88 ods. 2 veta druhá O.s.p. Na Okresnom súde Komárno bola vec zaevidovaná pod sp. zn. XCsr/XXXX, a následne na základe Opatrenia predsedu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. XXCr/X/XXXX. Okresný súd Komárno doručil žalobu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu žalovanému dňa 05.02.2016 a zároveň ho vyzval na žalobnú odpoveď. 4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.03.2016. V rámci procesnej obrany žalovaný pri svojom prvom úkone v konaní vzniesol námietku miestnej príslušnosti v zmysle § 14e ods. 1 písm. a) zák. č. 371/2004 Z.z., ktorú odôvodnil tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva, a preto pre určenie miestnej príslušnosti nie je možné použiť zákonné ustanovenia upravujúce miestnu príslušnosť na konanie tak ako to tvrdí žalobkyňa. K veci uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: Žalobkyňa písomne požiadala o poskytnutie úveru dňa 08.10.2013, pričom od začiatku vystupovala ako podnikateľka. Ako účel svojej žiadosti o úver uviedla „investičný“. K žiadosti pripojila doklady osvedčujúce jej podnikateľskú činnosť, preto zmluvný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je vzťahom obchodnoprávnym. Žalobkyňa obsah uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.10.2013 nikdy predtým nespochybňovala. Žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu so žalobcom dňa 15.10.2013, podľa ktorej sa táto vzťahuje na spory vyplývajúce zo zmluvy a aj spory so zmluvou súvisiace. Spor o zaplatenie zmenky je sporom súvisiacim so zmluvou, a to z dôvodu zabezpečovacieho charakteru zmenky pre nároky vyplývajúce zo zmluvy. Námietka žalobkyne v tomto smere preto nie je dôvodná. Navrhuje
žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôkazy: K vyjadreniu k žalobe žalobca pripojil listinný dôkaz: žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru zo dňa 08.10.2013 5. Na námietku žalovaného Okresný súd Komárno s odôvodnením podľa § 88 ods. 2 veta prvá O.s.p. vec postúpil na Okresný súd Bratislava V dňa 17.05.2016. Na Okresnom súde Bratislava V sa vec vedie pod sp. zn. XXCr/X/XXXX. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 331,50 Eur žalobkyňa zaplatila na účet tunajšieho súdu dňa 28.07.2016. Podľa § 43 ods. 2 C.s.p., ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6. Vzhľadom na to, že žalobkyňa aj následným podaním zo dňa 20.03.2017, doručeným súdu dňa 31.03.2017 spolu s početnými prílohami, ktorým reagovala na vyjadrenie žalovaného k žalobe a ním vznesenú námietku miestnej príslušnosti na Okresnom súde Komárno, trvala na tom, že zmluvu so žalovaným uzavrela ako spotrebiteľka, súd predložil dňa 13.07.2017 spis na Krajský súd v Bratislave s nesúhlasom s postúpením podľa § 43 ods. 2 v spojení s § 41 časť za bodkočiarkou C.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. XNcb/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.08.2017 rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Bratislava V. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2017. V bode 9. a 10. odôvodnenia tohto právoplatného uznesenia Krajský súd v Bratislave ako súd druhej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci nebolo preukázané, že žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa. Úver jej bol poskytnutý na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, pričom v zmluve v čl. 21. bod 21.9 žalobkyňa uviedla, že zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela, uzatvorila ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom a nie v tiesni. Nakoľko účel poskytnutia finančných prostriedkov je v zmluve presne špecifikovaný v súlade s § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z., žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa a nie je daná miestna príslušnosť podľa § 19 písm. d) C.s.p. Keďže nejde o spotrebiteľské rozhodcovské konanie, podľa § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p. je na konanie príslušný Okresný súd Bratislava V. Týmto rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v súlade s § 43 ods. 2 veta posledná C.s.p. je Okresný súd Bratislava V viazaný. 7. Súd v súlade s § 177 ods. 1 C.s.p. dňa 20.06.2019 nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 22.10.2019, na ktoré predvolal obe strany sporu. Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 24.06.2019 a žalobkyni v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. fikciou dňa 16.07.2019 a následne aj na jej e-mailovú adresu elektronicky dňa 15.10.2019. Žalobkyňa dňa 17.10.2019 elektronickou poštou doručila súdu žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 22.10.2019 z dôvodu práce v zahraničí, s tým že súhlasí s konaním v jej neprítomnosti. Rovnako svoju neprítomnosť ospravedlnil aj žalovaný a jeho právna zástupkyňa dňa 16.10.2019, s tým, že súhlasia s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd preto obom stranám sporu dňa 21.10.2019 oznámil, že vec s ich súhlasom prejedná a rozhodne v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa však napokon ustanovil advokátsky koncipient právneho zástupcu žalovaného. Podľa § 180 C.s.p., po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Podľa § 181 ods. 1 C.s.p., po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Podľa § 204 C.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 43 ods. 3 C.s.p., právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované. Podľa § 41 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 8. Súd v súlade s § 180 C.s.p., rozhodol uznesením vyhláseným do zápisnice súdu, že bude konať v neprítomnosti žalobkyne a otvorí pojednávanie, nakoľko s tým súhlasila. Na začiatku pojednávania v súlade s § 181 ods. 1 a § 204 C.s.p. súd konštatoval, že všetky listiny predložené súdu jednou stranou sporu boli doručené druhej strane sporu, z uvedeného dôvodu ich netreba čítaním opätovne prítomnej strane sporu oboznamovať. Následne právny zástupca žalovaného predniesol svoje skutkové tvrdenia
zhodné s obsahom písomných podaní žalovaného a v ostatnom odkázal na obsah týchto písomných podaní, ktoré sú už obsahom spisu, a teda obom stranám sporu známe. Následne súd konštatoval v súlade s § 43 ods. 3 C.s.p., že žaloba bola podaná včas, teda v lehote podľa § 41 ZRK, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 30.06.2015 a žalobu o jeho zrušenie žalobkyňa podala na súde prvej inštancie dňa 20.07.2015. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 9. Žalobkyňa spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala i návrh na odloženie jeho vykonateľnosti podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. Tento svoj návrh však nijako neodôvodnila. Odkázala len na svoje tvrdenie, že zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľka a nie ako podnikateľka. Toto tvrdenie žalobkyne neakceptoval súd druhej inštancie, keď svojim rozhodnutím ako je uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku nepochybne rozhodol, že sa jedná o vzťah obchodný, a teda žalobkyni právo na ochranu ako spotrebiteľke nepriznal. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie za situácie, keďže žalobkyňa k tomuto návrhu podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. neuviedla žiaden právne relevantný dôvod ani dôkaz, tento návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol, teda rozhodol o ňom tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa § 27 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 10. Súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj obsahom písomných vyjadrení k veci zo strany oboch strán sporu za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 11. Z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 08.10.2013 mal súd nepochybne preukázané, že žalobkyňa, podnikajúca na základe živnostenského listu č. BZ-Ge-XXXX-XXXX zo dňa 28.06.2011 s predmetom podnikania - opatrovateľka v Rakúsku požiadala žalovaného ako fyzická osoba - podnikateľ o poskytnutie úveru na účel A. Na základe tejto žiadosti žalobkyne žalovaný so žalobkyňou uzavrel dňa 15.10.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol následne žalobkyni úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. V čl. 10.3 písm. e) tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vymáhanie pohľadávky z tejto zmluvy je možné aj cestou rozhodcovských konaní. Na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy žalobkyňa dňa 15.10.2013 podpísala aj vlastnú zmenku na rad žalobcu, ktorou sa žalovanému zaviazala zaplatiť dňa 03.02.2015 sumu vo výške 6.074,30 Eur na jeho účet v Československej obchodnej banke, a.s. Dňa 15.10.2013 strany sporu uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu č. 179640-24246, kde si dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom
alebo Viktória rozhodcovským súdom. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Žalovaná si riadne povinnosti zo zmluvy neplnila, bola v omeškaní so zaplatením splatných splátok podľa zmluvy o RÚ, k doplateniu dlhu nedošlo ani po písomných výzvach žalovaného, preto žalovaný dňa 16.03.2015 podal návrh na začatie rozhodcovského konania a vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd uloží žalovanej povinnosť plniť zo zmeny v spojení s poskytnutím nesplateného úveru, a teda zaplatiť sumu 6.074,30 Eur aj s príslušenstvom. Rozhodcovský súd žalobkyňu vyzval dňa 31.03.2015 na podanie žalobnej odpovede v lehote 10 dní, pričom žalobkyňa túto výzvu prevzala dňa 04.05.2015. Žalobkyňa v určenej lehote žalobnú odpoveď nepodala, rozhodcovský súd preto vychádzal len zo skutkových tvrdení žalovaného a ním predložených listinných dôkazov. Na základe zisteného stavu žalobe žalovaného vyhovel a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 18/03/15 zo dňa 25.05.2015, ktorý bol žalobkyni doručený podľa jej tvrdenia v žalobe, čo žalovaný nepopieral, dňa 30.06.2015. Žalovaná v rozhodcovskom konaní, keďže nepodala žalobnú odpoveď nevzniesla žiadne námietky, na ktoré sa odvolávala v žalobe o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Žalobu podala len z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. zák. č. 244/2002 Z.z., teda z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodol spor, pre ktorý nie je uzavretá rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzaný žalobkyňou v žalobe nie je daný. Iné dôvody žalobkyňa v žalobe neuvádzala, preto sa nimi súd nezaoberal, nakoľko je viazaný len návrhom a posudzuje skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené vo včas podanej žalobe. Keďže jej tvrdenie o tom, že zmluvu podpísala ako spotrebiteľka obsah jej žiadosti o poskytnutie úveru nepotvrdil, ale naopak vyvrátil. V tomto smere nie je podstatné na aké účely žalobkyňa použila žalovaným jej poskytnuté finančné prostriedky, ale na aký účel si ich žiadala poskytnúť a aký si zmluvné strany dohodli v zmluve. Zmenka podpísaná žalobkyňou dňa 15.10.2013 zabezpečovala záväzok žalobkyne voči žalovanému zo zmluvy o RÚ, teda jej podpísanie s predmetnou zmluvou súvisí. 12. Na zdôraznenie súd poukazuje aj na bod 7. Rozhodcovskej zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa ako dlžníčka je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobkyňa mala úmysel a vôľu uzavrieť so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú a vylúčenie konania pred rozhodcovským súdom, nič jej nebránilo v tejto štrnásťdňovej lehote od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť a zmluvný vzťah so žalovaným takto riadne ukončiť. 13. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zák. č. 244/2002 Z.z. nebol daný, a žalobkyňa v súlade s § 40 ods. 4 v rozhodcovskom konaní žiadne zo žalobných dôvodov tohto sporu nenamietala, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, teda rozhodol o nej tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.