Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Odi-2-2019.pdf
PDF · 122.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Odi/2/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci žalobcu M. G., L..V.., V. V. W. XXX/A, XXX XX M. - S. X., E.: XX XXX XXX, C. F.. J. G.Á., L. V. V. Z. X, XXX XX M. M. X, Q. Ž. X. D., S.. XX. XX. XXXX, N. M. XXX XX M. M., Y. G. XXXX/X, o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 03. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. e) a f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/ a z dôvodu, že zo správania dlžníka po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný. Vo svojom životopise uviedol zásadné informácie, na základe ktorých sú vážne pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovaného. Žalovaný je zamestnanou osobou v produktívnom veku (32 rokov). Žalovaný musel mať v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dostatočný príjem, nakoľko mu do vyhlásenia konkurzu boli vykonávané zrážky zo mzdy v priemernej výške 133,00 Eur za rok 2018. Po vykonaných zrážkach zo mzdy mu zostala, podľa jeho vyjadrení, mzda vo výške 500,00 Eur. Zároveň uviedol, že výška jeho nevyhnutných výdavkov mesačne je v sume 300,00 Eur. Žalovaný tak mal časť mesačnej mzdy 200,00 Eur z ktorých mohol splácať pohľadávky veriteľov. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi ani v časti neuhradil. Žalobca nepovažuje žalovaného za platobne neschopného, pretože platobne neschopným je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný bol schopný plniť svoje záväzky riadne mesačnými úhradami, ktoré možno podľa § 566 Občianskeho zákonníka považovať za čiastočné plnenie záväzku. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR. Nestačí, ak žalovaný nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia by bol schopný splniť všetky svoje záväzky. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Ak je dlžník objektívne vzaté schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 veta prvá zákona (R (ČR) 52/1998). Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov, aj za situácie, keď ich príjem, sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalobca uviedol, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov dlžníka voči veriteľom, ale tieto pohľadávky sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu aj po zrušení konkurzu
a prijatie takého plnenia nie je bezdôvodným obohatením. Nepoctivosť zámeru vidí žalobca aj v tom, že žalovaný mal pri podaní návrhu snahu poškodiť ho ako veriteľa, keď po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je aj naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný sa podľa vyjadrenia žalobcu do stavu platobnej neschopnosti priviedol vlastným úmyselným konaním, len aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Žalovaný nepravdivo v návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlásil, že je platobne neschopný, aj napriek skutočnosti že do vyhlásenia konkurzu boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy.
3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 05. 2019 uviedol, že o oddlženie požiadala preto, nakoľko jeho finančná situácia bola absolútne neúnosná a osobný bankrot bola jediná možnosť. Všetky úvery, ktoré si vzal včas a riadne splácal až do roku 2010, kedy padol na samé dno. Napriek snahám dohodnúť sa s veriteľmi, aj konkrétne so žalobcom, dohoda nebola úspešná, nakoľko splátku ktorú im žalovaný ponúkal bola nedostačujúca a častokrát žiadali viac ako predstavovala samotná mzda žalovaného. Okrem pohľadávky voči žalobcovi, mal žalovaný pohľadávky voči SLSP, a.s.; Mbank, a.s. a home credit slovakia, a.s.. Od roku 2015 do roku 2018, boli žalovanému nariadené zrážky zo mzdy a každý mesiac mu bola zrážaná tretina mzdy. V roku 2019 aj napriek osobnému bankrotu a lepších finančných možností, sa situácia v rodine žalovaného zmenila. Má dve maloleté deti 11 - ročného syna a 6 - ročnú dcéru, ktorá tento rok nastupuje do školy, to znamená, že náklady na výživu sa zvýšia. Manželka zostala práceneschopná a hrozí jej invalidita, keďže jej bola určená diagnóza ako trombóza a skleróza multiplex, kde je táto liečba veľmi náročná. Okrem uvedeného, nemá žalovaný žiaden majetok, býva u rodičov, kde prispieva na bývanie, stravu, elektrinu, smeti a drevo. Žalovaného mzda, je jediné na čo sa môže spoľahnúť, nakoľko tá pokrýva všetky náklady. Po 01. 06. 2019 by mal žalovaný dostávať mzdu v čistom cez 600,00 Eur, takže po odrátaní všetkých nákladov a úverov, ktoré musel žalovaný uhrádzať, požiadal o osobný bankrot.
4. Podaním zo dňa 07. 06. 2019 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by rozporovali tvrdenia žalobcu uvedené v podanej žalobe. Žalobca nepopiera, že žalovaný splácal svoje dlhy, avšak s úhradami prestal po rozhodnutí súdu a to napriek tomu, že sa finančná situácia žalovaného z dôvodu zastavenia vymáhania zlepšila, žalovaný sa žiadnym spôsobom nesnažil riešiť svoj dlh. Žalovaný nemal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu poctivý zámer, keďže v rozhodujúcom období bol nepochybne schopný svoje záväzky hradiť, čo sám žalovaný potvrdil tým, že do roku 2018 sa mu pravidelne uskutočňovali zrážky zo mzdy a to v prospech viacerých veriteľov. Skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v podanom vyjadrení ohľadom nepriaznivej finančnej situácie spred niekoľkých rokov spätne nemajú žiadnu relevanciu v predmetnom spore, nakoľko v tomto spore sú relevantnými skutočnosti v čase podania návrhu žalovaného na vyhlásenie oddlženia, resp. spred troch rokov pred podaním návrhu, ale len čo sa týka vlastníctva nehnuteľností, či hodnotných hnuteľných vecí. Napriek právnym následkom oddlženia (zastavenie exekučných a súdnych konaní týkajúcich sa pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené konkurzom alebo splátkovým kalendárom), žalovaný nekontaktoval žalobcu za účelom aspoň čiastočnej úhrady svojho záväzku, len žalobcu informoval o svojom zámere riešiť svoje dlhy konkurzom.
5. Dňa 08. 07. 2019 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 06. 2019 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 CSP). Žalovaný podaním zo dňa 18. 07. 2019 uviedol, že na pohľadávku žalobcu mu bola z jeho mzdy stiahnutá vždy tretina a je potrebné si uvedomiť, že žalovaný mal aj ďalšie dlhy, ktoré neboli uhrádzané. To čo žalovanému zostalo zo mzdy mu nepostačovalo na pokrytie základných potrieb. Žalovaný má dve maloleté deti, ktoré chodia do školy a majú svoje nároky. Pohľadávku žalobcu žalovaný splácal do času, kým manželka neprišla o prácu.
6. V zákonnej lehote na prípravu na pojednávanie bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom žalovaný poukázal na nepoctivé konanie žalobcu, ktorý si svoju pohľadávku neprihlásil do konkurzu na majetok žalovaného, ale naopak sa chce bezdôvodne obohatiť, používa nekalé obchodné praktiky, neprijateľné zmluvné podmienky a aj napriek existencii rozhodnutí súdov, ktorým bolo exekučné konanie
na majetok žalovaného zastavené, vymáhal od žalovaného plnenie na základe Rozhodcovského rozsudku, ktorý súdy neuznali ako exekučný titul.
7. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 22. 10. 2019 na ktorý sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a žalovaný riadne dostavili.
8. Z dôkazu predloženého žalovaným mal súd za dokázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/244/2018 zo dňa 09. 07. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 134/2018 dátum vydania 13. 07. 2018, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR. Oznamom správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivanom Dlhopolcom, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 205/2018, deň vydania 23. 10. 2018, bol konkurz na majetok žalovaného zrušený postupom podľa § 167v ods. 1 ZoKR, t.j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 9. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 07. 07. 2010, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným, mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 7.000 Eur s mesačnou splátkou vo výške 175,07 Eur.
10. Predloženým platobným dokladom SIPO II. na úhradu poplatku za elektrinu vo výške 107,00 Eur a Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 18. 04. 2019 o vyrubení poplatku za komunálny odpad vo výške 262,80 Eur, žalovaný súdu preukazoval svoje výdavky okrem pohľadávok voči veriteľom. Prepúšťacou správou manželky žalovaného zo dňa 21. 05. 2019 žalovaný súdu preukazoval nepriaznivý zdravotný stav manželky W. D..
11. Zoznamom exekučných konaní, ktoré boli vedené voči osobe žalovaného a zoznamom veriteľov, žalovaný súdu dokazoval, že okrem záväzku voči žalobcovi má aj veriteľov EOS KSI Slovensko, s.r.o.; mBank S.A., pobočka zahraničnej banky; Orange Slovensko, a.s.; Poštová banka, a.s.; Slovenská sporiteľňa, a.s. a TELERVIS PLUS a.s.
12. Predloženou dohodou o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, žalovaný súdu preukazoval, že mu boli na pohľadávku žalobcu mesačne vykonávané zrážky zo mzdy. Potvrdením zamestnávateľa žalovaného SHP Harmanec, a.s. zo dňa 14. 10. 2019 žalovaný súdu preukázal, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola predložená žalobcom, bolo žalovanému od marca 2015 do júna 2019 zrazená v prospech žalobcu suma 4.215,69 Eur.
13. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1109/2015 - 74 zo dňa 01. 10. 2015, ktoré bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoE/110/2015 zo dňa 22. 07. 2015, mal súd za preukázané, že exekučné konanie, ktoré bolo vyvolané návrhom žalobcu na majetok žalovaného bolo zastavené z dôvodu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko exekučný titul vo veci bol vydaný orgánom (rozhodcom), ktorý nemal na jeho vydanie právomoc. Súd konštatoval, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 5 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. e) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
14. S novou právnou úpravou oddlženia fyzických osôb konkurzom alebo splátkovým kalendárom účinnou od 01. 03. 2017 bol do nášho právneho poriadku zároveň začlenený inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer. Je to osobitný druh sporového konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú, tzv. ex post kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení, pretože pri vyhlásení konkurzu, jeho poctivý zámer neskúma (§ 166g ods. 5 ZoKR). Podmienky na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v § 166f ods. 1 ZoKR. Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento proces, ktorý začal návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou pasívne legitimovanou je dlžník, resp. podľa § 166f ods. 3 ZoKR jeho dedičia, v prípade ak navrhovateľ trvá na pokračovaní konania s dedičmi. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp. nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 a 2 ZoKR. Možno povedať, že súd posudzuje akoby priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane dlžníka. Kedy nemá dlžník pri oddlžení poctivý zámer, zákon stanovuje len demonštratívne, to znamená v súdnej praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, s ktorými zákon výslovne nepočíta. Súd posudzuje poctivý zámer u dlžníka postupom podľa § 166g ods. 3 a 4 ZoKR. V týchto ustanoveniach zákonodarca súdu určuje, kedy má byť jeho proces skúmania miernejší a kedy má prihliadať prísnejšie na okolnosti konania dlžníka. U dlžníka, ktorý má len základné vzdelanie, vysoký vek, vážne zdravotné dôvody, stratil obydlie alebo zažil v živote inú udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, má súd postupovať miernejšie a zohľadniť vyššie uvedené kritéria. Naopak prísnejšie by mal súd pristupovať k skupine dlžníkov, ktorí požiadajú o oddlženie a mali alebo majú významnejší majetok, majú skúsenosti s podnikaním, pôsobili alebo pôsobia ako vedúci zamestnanec alebo v orgánoch právnickej osoby alebo majú iné osobitné životné skúsenosti. Následky, ktoré vyvoláva rozhodnutie súdu o zrušení oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v § 166f ods. 3 a 4 ZoKR a tieto pôsobia erga omnes, teda voči všetkým veriteľom.
15. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Žalobca v spore
disponoval aktívnou legitimáciou, nakoľko preukázateľne je veriteľom žalovaného, čo súdu preukázal Zmluvou o úvere zo dňa 07. 07. 2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 08. 12. 2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 09. 12. 2014, výpisom z OR žalobcu, ktorý sa na základe Zmluvy o zlúčení stal univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. Žalobcu ako veriteľa označil v zozname veriteľov aj samotný žalovaný. Žalovaný v ďalšom tvrdil, že žalobca sa ako veriteľ neprihlásil do konkurzu na jeho majetok ako veriteľ. Bez ohľadu na prihlásenie sa do konkurzu, súd považuje žalobcu za veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR. Svoje dotknutie procesom oddlženia žalovaného odôvodňoval tým, že žalovaný plnil svoje záväzky voči nemu formou zrážok zo mzdy v priemernej výške 133,00 Eur. Po vyhlásení konkurzu žalovaný pohľadávku ďalej neplnil, emailom iba žalobcovi oznámil, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Súd konštatuje, že návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/244/2018 zo dňa 09. 07. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 134/2018 dátum vydania 13. 07. 2018. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR, dňom 14. 07. 2018. Žaloba na zrušenie oddlženia dlžníka bola na súd podaná dňa 21. 03. 2019 (elektronická doručenka na č.l. 30 obsahu spisu). Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom 14. 07. 2018 a uplynula by dňa 14. 07. 2024 to znamená, že súd môže skonštatovať, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby, pretože žaloba žalobcu bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
16. Žalobca videl nepoctivosť zámeru žalovaného v tom, že podľa jeho názoru nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZoKR), z jeho správania sa možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZoKR) a úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený na podanie návrhu na oddlženie (§ 166g ods. 2 písm. e) ZoKR).
17. Platobná neschopnosť fyzickej osoby je definovaná v ustanovení § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR. Za platobne neschopnú je možné považovať fyzickú osobu, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca tvrdil, že žalovaného nie je možné považovať za platobne neschopného, nakoľko aj pred svojim oddlžením bol riadne zamestnaný s dostatočným príjmom a skutočnosť, že odmietal uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi nezakladá automaticky jeho platobnú neschopnosť. Žalovanému boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 133,00 Eur, pričom po vykonaní zrážok a úhrade nevyhnutných výdavkov mu mesačne zostávala suma 200 Eur. Podľa žalobcu, to bola dostatočná suma na to, aby žalovaný uhradil všetky pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaný sa bránil tvrdením, že okrem žalobcu má aj iných veriteľov, ktorých presne špecifikoval v zozname veriteľov. Práve vzhľadom k tomu, že žalobca mu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrážal až tretinu mzdy, nebolo v jeho silách uhrádzať pohľadávky ostatných veriteľov. Okrem toho je jediným živiteľom rodiny, nakoľko manželka prišla o prácu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu a vážnym diagnózam. Žalovaný má dve maloleté deti, je nemajetný a spoločnú domácnosť tvorí so svojimi rodičmi a bratom.
18. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, súd dospel k názoru, že žalovaný bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, nakoľko predloženými dôkazmi súdu preukázal, že bol v omeškaní s plnením finančného záväzku viac ako 180 dní viacerým veriteľom. Táto skutočnosť vyplýva z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii zo dňa 20. 06. 2018. V roku 2016 boli udelené poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a JUDr. Huga Hýbala na vymoženie pohľadávok veriteľov žalovaného. Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie je možné začať len na podklade vykonateľného exekučného titulu a dosiahnutie vykonateľného exekučného titulu možno až po jeho splatnosti a poverenia boli vydané už v roku 2016, je možné konštatovať platobnú neschopnosť žalovaného. Skutočnosť, že žalobca považoval zrážky zo mzdy žalovaného za riadne plnenie záväzku a preto ho nepovažoval za platobne neschopného, vyvrátil žalovaný tvrdením a dôkazmi v tom smere, že okrem žalobcu mal aj iných veriteľov. Existenciu ďalších veriteľov žalovaný súdu preukázal zoznamom veriteľov a potvrdením o vedení exekučných konaní na osobu žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný splácal dlh voči žalobcovi, ešte automaticky neznačí, že žalovaný nie je platobne neschopný, pretože žalovaný bol platobne neschopný voči ďalším svojim veriteľom. Tým, že mal viacerých veriteľov dostal sa do stavu, kedy už nebolo v jeho silách aj naďalej všetkých veriteľov uspokojovať. Predloženým potvrdením od zamestnávateľa žalovaný súdu preukázal, že zrážkami zo mzdy uhradil na pohľadávku žalobcu za obdobie od marca 2015 - júna 2018 sumu 4.215,69 Eur. Žalovaný napádal konanie žalobcu pri podaní žaloby za nepoctivé. Nepoctivosť videl v
tom, že návrh na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bol zamietnutý a exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaný splácal zrážkami zo mzdy bolo zastavené. Dôvodom zastavenia exekučného konania bol ten fakt, že exekučný titul v predmetnej veci bol vydaný orgánom - rozhodcom, ktorý nemal na jeho vydanie právomoc. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie okresného súdu potvrdil a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul považoval za neprijateľnú podmienku. Aj napriek existencii týchto rozhodnutí, boli žalovanému v prospech žalobcu vykonávané zrážky zo mzdy na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle článku 4 bod 4.8 obchodných podmienok ktoré tvorili neodmysliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 07. 07. 2010. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že práve takéto konanie žalobcu nemožno považovať za spravodlivé a poctivé vo vzťahu k osobe žalovaného, kedy žalobca aj napriek zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia pre súdneho exekútora, zráža zo mzdy žalovaného jednotlivé splátky a po využití zákonnej možnosti dať sa oddlžiť, žalovaného napáda žalobou o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
19. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že v prípade žalovaného sa jednalo o stav prechodnej platobnej neschopnosti, nakoľko žalovaný disponuje finančnými prostriedkami na úhradu všetkých dlhov. Podľa názoru súdu, trvalosť platobnej neschopnosti je daná už samotným zákonom, kde v ustanovení § 3 ods. 2 ZoKR, zákon pri fyzickej osobe vyžaduje, aby nebola schopná plniť splatný finančný záväzok po lehote 180 dní, na rozdiel od právnickej osoby, pri ktorej postačuje uplynutie lehoty 30 dní. Zákonodarca stanovenie lehoty 180 dní pri fyzickej osobe odôvodňuje tým, že lehota 30 dní, počas ktorej dlžník
- fyzická osoba nie je schopná plniť peňažné záväzky je spravidla veľmi krátka a nútila by osoby, ktoré sa prechodne ocitnú v stave platobnej neschopnosti riešiť svoju situáciu spôsobom podľa tohto zákona. Žalovaný súdu preukázal, že minimálne v prípade záväzkov, ktoré boli vymáhané exekučne bol v omeškaní s ich uhrádzaním viac ako 180 dní po lehote splatnosti.
20. Neobstojí ani procesný útok žalobcu v tom smere, že žalovaný mal požiadať o splátkový kalendár. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v prípade, že sa dlžník rozhodne vstúpiť do procesu oddlženia požiada o právnu pomoc príslušné Centrum právnej pomoci, ktoré po zhodnotení majetkovej situácie, dlžníkovi odporučí buď oddlženie formou konkurzu alebo splátkového kalendára. Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára označovaná ako „No Fresh Start“, je alternatívou pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy a svoj úpadok zachytili ešte včas. Osobu žalovaného nemožno za takúto osobu považovať vzhľadom na počet jeho veriteľov uvedených v zozname veriteľov (sedem označených veriteľov) a na dve prebiehajúce exekučné konania a preukázanú nemajetnosť.
21. Zo strany žalobcu bol súdu navrhnutý ako dôkaz pripojenie konkurzného spisu sp. zn. 5OdK/244/2018. Vzhľadom k tomu, že samotný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného spolu s prílohami bol doložený žalovaným a uznesenie o vyhlásení konkurzu a oznam o ukončení konkurzu sú verejne prístupné v Obchodnom vestníku, súd nepovažoval za potrebné spis súdu pripájať, nakoľko jednotlivé časti spisu mu boli sprístupnené stranami sporu v priebehu konania. Na súdnom pojednávaní žalobca požadoval od súdu vykonať dôkaz dopytom na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia mzdových pomerov žalovaného. Súd tento dôkaz zamietol z dôvodu sudcovskej koncentrácie konanie, nakoľko mal za to, že keby bol žalobca postupoval starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bol by tento dôkaz požadoval už skôr a nie až na pojednávaní. Žalobca sa bránil tvrdením, že tento dôkaz požadoval od súdu už v žalobe zo dňa 26. 04. 2019, ktorú súdu poskytol k nahliadnutiu na pojednávaní, nakoľko súd trval na tom, že návrh na tento dôkaz nebol uvedený v žalobe. Súd zistil, že žaloba poskytnutá žalobcom k nahliadnutiu je datovaná dňom 26. 04. 2019 avšak žaloba ktorou disponuje súd je zo dňa 12. 03. 2019, t.j. je skoršieho dáta, bez navrhnutého dôkazu. Pri vyhotovovaní rozsudku, súd nahliadnutím do registra zistil, že o žalobe, ktorou disponoval právny zástupca žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Odi/6/2019 zo dňa 25. 06. 2019, právoplatné dňa 12. 07. 2019 a to tak, že konanie bolo zastavené pre prekážku skôr začatého konania. Na základe uvedených skutočností, súd dôkaz nevykonal z dôvodu, ktorý uviedol vyššie a pre jeho neurčitosť. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 8Odi/1/2018 na ktorý odkazoval žalobca, súd nezobral do úvahy, pretože sa nejedná o rozhodnutie, ktorým by bol súd v spore viazaný v zmysle § 193 CSP.
22. Podľa ďalšieho tvrdenia žalobcu, mal žalovaný snahu poškodiť svojich veriteľov tým, že po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne ďalšie úhrady svojho záväzku aj napriek skutočnosti, že sa u žalovaného nijakým spôsobom nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný zostal aj naďalej zamestnaný
a nedošlo k zmene jeho životných nákladov. Podľa názoru žalobcu, práve uhrádzaním záväzkov po oddlžení, dlžník sleduje poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Žalovaný by pokračovaním v splácaní svojich záväzkov dokázal splatiť všetky pohľadávky veriteľov. Žalovaný sa bránil tvrdením, že v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok a ani v súčasnosti nemá vedomosť o tom, že by mal voči žalobcovi nejakú povinnosť a s tým spojené plnenie záväzku. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. 1A-C/1213/0743 zo dňa 19. 03. 2014 na základe ktorého žalobca požadoval začatie exekučného konania voči osobe žalovaného, súd neuznal a návrh na udelenia poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil. Naopak žalovaný napádal nepoctivosť konania žalobcu pri podaní žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
23. V tejto súvislosti súd uvádza, že v ustanovení § 166c, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii taxatívnym spôsobom vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa Trestného zákona a nepeňažná pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky § 167e a § 167f ZoKR. Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa § 166a ZoKR, t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky. Žalobca v žalobe odkazoval súd na ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR, konkrétne na časť vety, kde zákonodarca definuje, že dlžník s poctivým zámerom je osoba ktorá vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalovaný podľa vyjadrenia takou osobou nie je, pretože po oddlžení, aj keď bol zamestnaný s dostatočným príjmom na pohľadávku žalobcu nič neuhradil. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa to týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov aj uspokojovať. Podľa názoru súdu bude zriedkavým javom, ak dlžník ktorý prešiel oddlžením formou konkurzu, bude uhrádzať svoje záväzky, ktoré sa stali nevymáhateľné. Dané ustanovenie tak nemožno aplikovať na žalovaného, nakoľko súdu preukázal, že mal viacerých veriteľov a do procesu oddlženia vstupoval preto, že už zo svojich príjmov nebol schopný uhrádzať všetky záväzky voči veriteľov. Žalovaný navyše správne poukázal na tú skutočnosť, že mu nie je jasné, aký záväzok a v akej výške mal uhrádzať, nakoľko exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku bolo zastavené a tento exekučný titul súd nepovažoval za vydaný osobou na to oprávnenou.
24. Súd zároveň upriamuje pozornosť žalobcu na hlavný účel oddlženia, ktorým je „očistenie od dlhov“ a možnosť dlžníka začať odznova. Aj z dôvodu, aby bola dlžníkovi daná možnosť začať bez dlhov, zákonodarca v ustanovení § 167h ods. 1 ZoKR ustanovil, že konkurzu podľa štvrtej časti podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. To znamená nie majetok, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov.
25. Naplnenie znakov nepoctivého zámeru v tom smere, že dlžník sa úmyselne privedie do platobnej neschopnosti, len za tým cieľom, aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie, vidí súd v takom konkrétnom správaní dlžníka, ktorý úmyselne a zámerne vytvára podmienky na to, aby sa dostal do platobnej neschopnosti. To znamená žalobca v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, musí súdu preukázať, že dlžník sa tak správal úmyselne. V prejednávanom spore, však žalobcu súdu nepreukázal, že by žalovaný podnikol akékoľvek úmyselné konanie, ktorým by sa zámerne priviedol do stavu platobnej neschopnosti. Na odôvodnenie nepoctivosti zámeru len odkázal na časť žaloby v ktorej odôvodňoval nepoctivý zámer podľa § 166f ods. 2 písm. h) ZoKR a uviedol, že dlžník nepravdivo v návrhu na oddlženie vyhlásil, že je platobne neschopný. Úmysel dlžníka však súdu preukázaný nebol. Na základe opísaného považoval súd žalobu aj v tejto časti za nedôvodnú.
26. Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom.
Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, poverený vyšší súdny úradník, voči rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
Banská Bystrica dňa 22. októbra 2019
JUDr. Dominika REJDOVIANOVÁ s u d c a