Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XXX, W., zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovaným: v 1. rade P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XX, W., v 2. rade Y. C., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, W., obaja zastúpení: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patri do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.06.2018 doručila žalobkyňa súdu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX obec W., m. č. H., k.ú. A. ako stavba - rodinný dom P. F. XX so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcele registra KN "C" parc. č. XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 160 m2 postavený podľa právoplatného stavebného povolenia Okresného úradu W. sp. zn. SP-747/2000/Šin-18 zo dňa 25.04.2000 a právoplatného kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti W. - H. č. SÚ-XXXX-X/XXXX/Šin dňa 26.01.2006, v celosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. 2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že spolu so žalovaným v 1. rade boli manželmi, pričom manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -65, právoplatným 02.11.2009, čím došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 3. Na základe žaloby žalobkyne sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ktoré nebolo právoplatne skončené. Žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti každý v podiele 1/2. V konaní vedenom pod sp. zn. sa stala spornou otázka, či predmetný dom patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie, nakoľko túto skutočnosť rozporuje žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade po začatí konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov previedol na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2011 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na žalovanú v 2. rade. Z tohto dôvodu nie je možné riešiť právnu otázku, či rodinný dom patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa žalobkyne je darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.11.2011 medzi žalovanými v 1. a 2. rade absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že žalovaný v 1. rade dal žalovanému v 2. rade dar z vecí patriacich do doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Žalobkyňa vo svojej žalobe ďalej uviedla, že v roku 1999 darovala žalovaná v 2. rade žalovanému v 1. rade pozemok s domom nachádzajúce sa v W. - m. č. H. a sú zapísané na LV č. XXXX. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade ako manželia začali dom spoločne reštaurovať a zveľaďovať. K nehnuteľnosti si obaja spoločne prihlásili trvalý pobyt. Ich vôľa mala smerovať k tomu, aby sa po rozsiahlej rekonštrukcii stali vlastníkmi domu spoločne ako manželia. Predmetnú nehnuteľnosť chceli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade po dokončení rekonštrukcie užívať spoločne a vychovávať v nej spoločné deti. 5. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade pred začatím rekonštrukčných prác požiadali o vydanie stavebného povolenia na „prístavbu a stavebné úpravy jestvujúceho rodinného domu". Na stavbu bolo Okresným úradom W. vydané stavebné povolenie pod č. j. SP-XXX/XXX/Šin-XX. Podľa stavebného povolenia mala byť rekonštrukcia vykonaná v rozsahu prístavby 31m2 k hlavnej stavbe realizácii vnútorných stavebných úprav, výmene strechy s použitím povalového priestoru pre skladové účely, napojením na novovybudovanú prípojku vody s presvetlením kuchyne nepriehľadným sklom od parcely č. XXXX/X. Stavebné povolenie bolo právoplatné dňa 30.05.2000. V priebehu rokov 2001-2005 bol dom úplne prestavaný, aj čo do výmery a podlaží, pričom bola zmenená aj stavebná podstata domu. Vykonanie nadstavby realizovali žalobkyňa so žalovaným predovšetkým svojpomocne, pričom prostriedky použité na prestavbu pochádzali zo spoločných prostriedkov manželov, ako aj z úspor oboch manželov. Žalobkyňa do prestavby investovala aj prostriedky, ktoré pochádzali z predaja domu so súp. č. XXX s príslušenstvom v obci W. O.. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade spolu dom prestavali, žili ako manželia a mali dohodu, že po prestavbe a kolaudácii zabezpečí žalovaný v 1. rade zápis žalobkyne ako vlastníčky na list vlastníctva k domu. Za týmto účelom podpísali žalobkyňa a žalovaný v 1. rade žiadosť o zápis stavby do operátu katastra nehnuteľností zo dňa 11.04.2007, kde k domu súp. č. XX, na parc. č. XXXX/ X v k.ú. A. kolaudovanej 26.01.2006, žiadajú zápis stavby pre oboch podpísaných vlastníkov. Žiadosť bola podaná na vtedajšiu správu katastra dňa 13.04.2009 pod Z-3778/2007. 6. Nakoľko predmetný rodinný dom bol za trvania manželstva v podstatnej miere prestavaný, boli prestavané aj prvky dlhodobej životnosti nehnuteľnosti a boli novovybudované pripojenia na inžinierske siete, vrátane vnútorných rozvodov, vonkajších úprav a oplotenie je podľa žalujúcej strany zrejmé, že pôvodný rodinný dom, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade od svojej matky v roku 1999 zanikol a vykonanou prestavbou bola vytvorená celkom nová nehnuteľnosť, ktorá s prihliadnutím na skutočnosť, že jej výstavba bola realizovaná za trvania manželstva a boli na ňu použité prostriedky patriace do masy bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, vlastnícky patrí doposiaľ do nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. 7. Žalovaní v 1. a 2 rade so žalobou žalobcu nesúhlasili. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedli, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha od roku 2010 pod sp. zn. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci tohto konania už súd zisťuje, čo všetko patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Veľká podstata dokazovania spočíva najmä v ustálení otázky, či uvedená nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tam naopak nepatrí. Neexistuje žiaden naliehavý právny dôvod na tom, aby sa viedlo samostatné konanie ohľadom otázky, či táto konkrétna nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže túto otázku už súd rieši v rámci uvedeného konania, pričom konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II prebieha od roku 2010 pod sp. zn. predstavuje prekážku litispendencie pre toto konanie.

8. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáha, aby sa súd ako otázkou predbežnou zaoberal neplatnosťou prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti v prospech žalovanej v 2. rade v zmysle Darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2011 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou. Žalobkyňa tento úkon označuje s odkazom na ustanovenie za absolútne neplatný právny úkon. Ak žalobkyňa označuje právny úkon žalovaných - Darovaciu zmluvu zo dňa 19.11.2011 za neplatný právny úkon. ktorého neplatnosti sa dovoláva v súlade s ustanovením . tak vyslovene podľa ustanovenia sa v tomto prípade jedná o neplatnosť relatívnu a nie absolútnu, tak ako to tvrdí žalobkyňa vo svojej žalobe. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, kým sa jeho neplatnosti dotknutá osoba nedovolá. Toto právo je majetkovým právom, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu sa premlčala dňa 19.11.2014. Vzhľadom k uvedenému vzniesli žalovaní z opatrnosti aj námietku premlčania vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2011 uzavretej medzi žalovaným v I. rade ako darcom a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou.

9. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe taktiež uviedli, že počas trvania manželstva došlo k prístavbe a nadstavbe časti nehnuteľnosti rodinného domu a to len v prednej časti. Ostatná zadná časť rodinného domu zostala do dnešného dňa nedotknutá. Žalovaní poukázali na súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých k stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvu jej prepracovaním a nadobudnutie vlastníctva k prepracovanej stavbe je možné len vtedy, ak pôvodná stavba zanikla. Okresný súd Bratislava II v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom pod sp.zn. pribral znalca Ing. Ľubomíra Petríka - znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby. projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľností. ktorý v znaleckom posudku č. 40/2015 uviedol, že zvislé nosné steny pôvodného domu boli zachované, pri rekonštrukcii zrejme stavebnotechnicky upravené. V tejto súvislosti sa nedá hovoriť o deštrukcii pôvodnej stavby. Pri pohľade na interiér domu v pôvodnej časti je pri primeranej pozornosti a informovanosti možné vnímať pôvodnú časť domu, ktorá je teraz užívaná ako kuchyňa a obývacia izba s pristavanými schodmi do podkrovia v zadnej časti domu." Jasne a bez pochybností sa znalec vyjadril. že k deštrukcii pôvodnej stavby nedošlo a pôvodné prvé nadzemné podlažie je stále rozpoznateľné. Aj vo výsluchu na pojednávaní zo dňa 02.05.2016 sa znalec jednoznačne vyjadril. že pôvodná stavba zostala zachovaná, obvodové múry sú rozpoznateľné, boli zachované nosné konštrukcie pôvodného domu. Znalec posudzoval len prednú časť domu, ktorá bola postihnutá prístavbou a nadstavbou. Zadná časť domu zostala i naďalej pôvodná. .Jedná sa pritom o jednu nehnuteľnosť v právom zmysle slova. Žalovaní tak mali za to, že nikdy nedošlo k zániku stavby rodinného domu - súp.č. XXX a stavba nikdy neprestala byť vecou v právnom slova zmysle.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -65 zo dňa 30.09.2009 súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ktoré bolo uzavreté dňa 20.03.1999 bolo rozvedené. 12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľnosti rodinného domu na ulici P. F. XX v W., súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X sú evidovaní žalovaní v 1. a 2. rade. 13. Z darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2011 súd zistil, že žalovaný v 1. rade touto darovacou zmluvou daroval žalovanej v 2. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 236m2, stavby rodinného domu P. F. XX, súpisné číslo XXX, postavenej na parcele registra „C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 160 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., obec W., okres W. G.. 14. Z rozhodnutia Správy katastra pre M. P. X. H. W. súd zistil, že dňa 01.02.2012 bol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 236m2, stavby rodinného domu P. F. XX, súpisné číslo XXX, postavenej na parcele registra „C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 160 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., obec W., okres W. G. v prospech žalovanej v 2. rade v podiele 1. 15. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 16. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka 18. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 19. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

20. Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

21. Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

22. Ak sa má v konaní riešiť otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, stranami takéhoto konania musia byť vždy ten, kto požaduje, aby mu bolo určené jeho vlastnícke právo a tiež osoba, ktorá je vedená v katastri ako vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalovaná 2. rade nie je stranou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo by rozhodnutie súdu vydané v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre ňu právne záväzné. Otázku určenia, či určitá nehnuteľnosť patrí do spoločného majetku bývalých manželov v zásade možno vyriešiť ako predbežnú v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak len ak sa týka vzájomného právneho vzťahu týchto manželov. Nie je ju však možné v takomto konaní vyriešiť ako predbežnú otázku vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je evidovaná ako vlastník, resp. spoluvlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní, ktorého účastníkom/stranou nebol.

23. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je záväzné len pre strany konania, v ktorom bolo vydané Aj keď sa výrokom súdu určuje, že žalobca je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka rozriešená len vo vzťahu k stranám konania. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna. Preto rozsudok súdu o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje iba spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným v danom konaní, netýka sa vlastníctva inej osoby. Voči tomu kto nebol účastníkom takéhoto konania nemožno pri posudzovaní jeho veci vychádzať zo záveru, že o vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní. 24. Preto aj v tomto prípade, ak je ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka sporných nehnuteľností v katastri evidovaná žalovaná v 2. rade, ktorá nie je stranou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno určenie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam účinne vyriešiť ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, pretože takéto rozhodnutie by nebolo pre žalovanú 2. právne záväzné a nemohlo by byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 1. do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1. je daný. Žalobkyňa tvrdí, že sú spolu so žalovaným v 1. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú v katastri zapísané ako spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade, teda sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri s ňou tvrdeným skutočným stavom. V podstate ide o skrytú reivindikačnú žalobu (t. j. žalobu o vydanie veci), nakoľko na základe takejto žaloby sa má dosiahnuť, aby žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade získali právne panstvo nad vecou (t. j. aby vecou mohli právne disponovať). V tomto prípade určovacia žaloba nemusí mať nevyhnutne preventívny charakter, ale je prostriedkom ochrany porušeného práva. 25. V prípade sporu o tom, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, sa potom môže ktokoľvek z manželov domáhať na súde určenia, že konkrétna vec do tohto majetku patrí. Podľa konštantnej judikatúry ochrany vlastníctva k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov voči neoprávneným zásahom tretích osôb sa na súde môže domáhať tiež len jeden z manželov, i keď s tým nesúhlasí druhý manžel, ktorý v tom prípade vystupuje na strane žalovaného, ako je to aj v tejto veci. 26. Súd sa teda nemohol stotožniť s námietkami žalovanej strany, ktorá žiadala konanie zastaviť z dôvodu litispendencie, resp. zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení. Prebiehajúce konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepredstavuje prekážku začatej veci voči konaniu o určenie, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 27. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, v ktorom vystupujú rovnaké strany, jeho obsahom je rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové

okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ žalovaná v 2. rade nie je stranou sporu v konaní o vyporiadanie BSM, toto konanie nemôže tvoriť ani prekážku začatej veci k tomuto konaniu. 28. Napriek uvedenému nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade ako darca a žalovaná v 2. rade ako obdarovaná uzatvorili dňa 19.11.2011 zmluvu, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zmluva bola uzatvorená už po rozvode manželstva, avšak ešte predtým, než o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol súd. Aj keď nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa spravujú vzťahy manželov pokiaľ ide o veci, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vyporiadané. V zmysle ustanovenia treba v takomto prípade vychádzať z tých ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie, pričom za tieto ustanovenia je potrebné považovať ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a z týchto treba aj analogicky vychádzať. 29. Pokiaľ by sa teda aj súd stotožnil so všetkými skutkovými tvrdeniami žalujúcej strany, nemohol by žalobe vyhovieť. Darovaciu zmluvu by v zmysle uvedeného bolo potrebné považovať za úkon relatívne neplatný. Na relatívnu neplatnosť súd prihliada iba na námietku, pričom právo domáhať sa tejto relatívnej neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote. 30. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). 31. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo, na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy ak uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. 32. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať ( ). Žalobkyňa svoju žalobu na súd podala dňa 07.06.2018, teda viac ako šesť rokov potom, ako bolo darovacou zmluvou na žalovanú v 2. rade prevedené spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam Nakoľko žalovaní uplynutie premlčacej lehoty namietli, súd žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol.

33. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť a preto ju zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.