Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-117-2023.pdf
PDF · 71.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/117/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky – C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX a otca A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 30P/65/2023-196 zo dňa 25. septembra 2023
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh rodičov, ktorým sa domáhali zverenia maloletého A. do ich osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 55 ods. 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od posledného rozhodnutia tamojšieho súdu (rozsudok č.k. 30P/195/2017-68 zo dňa 18.06.2018), ktorým bola u maloletého A. nariadená ústavná starostlivosť, nedošlo na strane rodičov k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie ústavnej starostlivosti. Ako vyplynulo i zo správy od kolízneho opatrovníka, rodičia bývajú v staršej drevenici, v ktorej nemajú vyhovujúce podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletého (dom je zanedbaný, nenachádza sa v ňom sociálne zariadenie). Na druhej strane maloletý v Centre pre deti a rodinu E. má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie svojich potrieb, čo sa odzrkadľuje i na jeho školských výsledkoch. Rodičia si naviac neplnenia svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, nepoznajú jeho zdravotný stav, nevedia, ako sa mu darí v škole, aké má výsledky a súdu nevedeli zodpovedať na otázku, ani ako zabezpečia ďalšie vzdelávanie maloletého vzhľadom na jeho špecifické potreby, keď navštevuje špeciálnu základnú školu. Samotná matka pred súdom uviedla, že v ich domácnosti nenastala žiadna zmena a podľa vyjadrenia otca návrh podali z toho dôvodu, že sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého, aj keď nevedel uviesť konkrétne potreby maloletého, keďže ani jeden z rodičov sa o potreby dieťaťa v Centre pre deti a rodinu v E. F.. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote rodičia maloletého dieťaťa. Žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, ich návrhu na zverenie maloletého A. do ich výlučnej starostlivosti v celom rozsahu vyhovieť, poukazujúc na svoju úprimnú snahu zlepšiť vhodné prostredie a životné podmienky pre maloletého. Do budúcna majú záujem na zlepšení výchovy a starostlivosti a chcú osobne prispieť k jeho intelektuálnemu vývinu, a to aj zabezpečením riadnej školskej dochádzky. Od nariadenia ústavnej starostlivosti majú o syna opravdivý záujem, pričom najmä
telefonicky ho kontaktujú prostredníctvom jeho sestry G., resp. jeho samotného prostredníctvom telefónu sestry. Odhliadnuc od toho poukazovali na ust. § 54 ods. 3 Zákona o rodine, keď záujem štátu by mal smerovať k zaisteniu osobnej starostlivosti rodičov o svoje dieťa, a to aj napriek nedostatočným bytovým pomerom, hoci sa tieto pomery súčasne snažia zlepšovať, na čo súd prvej inštancie nepoukázal a ani to nebral do úvahy.
3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu rodičov zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v priebehu prvoinštančného konania, pričom k dôvodom odvolania sa bližšie nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 30P/195/2017-68 zo dňa 18.06.2018 súd nariadil ústavnú starostlivosť o maloletého A. v zariadení H. H. E.. Matku a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa s účinnosťou od 07.05.2018 na účet H. H. I. E..
6. Vychádzajúc z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu rodičov skúmal v súlade s ust. § 55 ods. 3 Zákona o rodine, či u maloletého zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená ústavná výchova.
7. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh rodičov zamietol.
8. Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, rodičia okrem vlastných tvrdení žiadnym spôsobom nepreukázali, že by na ich strane došlo k takej zmene pomerov, z ktorej by bolo možné vyvodiť nedôvodnosť nariadenej ústavnej výchovy. Naopak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä zo správy o prešetrení pomerov od kolízneho opatrovníka, ako aj z vyjadrenia Centra pre rodinu a deti v Bytči, rodičia v súčasnej dobe nemajú vytvorené vhodné podmienky pre maloletého a nie sú naviac ani schopní zabezpečiť potreby maloletého v súvislosti so špeciálnou prípravou na plnenie školských povinností. Pri rozhodovaní vo veci je súd povinný vychádzať zo skutočností, ktoré tu existujú v čase jeho rozhodnutia, a preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na vyjadrenia rodičov, ktorými prezentovali svoju snahu o zabezpečenie vhodných podmienok pre maloletého (takúto snahu vyjadrovali už aj v priebehu konania o nariadenie ústavnej starostlivosti), a preto rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to už i vyššie uvedené, potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).