Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-63-2019.pdf
PDF · 90.4 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/63/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v exekučnej veci oprávnenej: INVEST TRADE, spol. s r. o., so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, IČO: 36 589 136, proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa L., pre vymoženie 8.744,44 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Róbert Tutko, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, pod sp. zn. EX 103/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3Er/851/2010-55 zo dňa 18. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku. Vecne argumentoval tým, že poverením Okresného súdu Skalica zo dňa 16.06.2010 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Pavlík poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu v Bratislave V, č.k. 3Zm 223/2009 zo dňa 27.05.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 08.06.2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uznesením 3Er/851/2010 - 21 zo dňa 29.05.2012 súd pripustil zmenu oprávneného a do konania vstúpila spoločnosť INVEST TRADE, spol. s r.o., IČO 36 589 136, Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava. Uznesením 3Er/851/2010 - 41 zo dňa 15.10.2012 súd vyhovel žiadosti oprávneného a výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Róbert Tutko. Dňa 10.02.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd mal z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Zo spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno
má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa oprávnený preukázal, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zmeniť, tak že v exekúcii sa pokračuje. V odvolaní namietal, že súd skutočne neskúmal vlastný vzťah oprávneného a povinných týkajúci sa zmenky, nakoľko v čase vydania zmenkového platobného rozkazu mu to zákon túto povinnosť neukladal. V danom prípade poukázal na fakt, že je dôležité zohľadniť úmysel zákonodarcu sledovaným prijatím zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým umožnil zastavovať exekúcie len z procesných dôvodov súvisiacich s nachádzacím konaním. Poukázal tiež na to, že predmetná preskúmavaná úverová zmluva neobsahuje žiadne také ustanovenia, ktoré by v prípade posudzovania súdom v predmetnom konaní znamenali neúspech žalobcu vo veci t.j. nevydanie zmenkového platobného rozkazu resp. rozsudku zaväzujúceho k povinnosti v súčasnosti vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Na základe vyššie sa domnieval, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora voči povinnému vykonania exekúcie.
7. Dňa 10.06.2010 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Skalica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.
8. Dňa 16.06.2010 súd prvej inštancie vydal Poverenie č. 5206 008532*, sp. zn. 3Er/851/2010, číslo exekútorského spisu: EX 103/2010. Súd poveril súdneho exekútora Mgr. Jozef Pavlík vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu v Bratislave V, č.k. 3Zm 223/2009 zo dňa 27.05.2009 na vymoženie sumy vo výške 8.744,44 Eur s príslušenstvom. Uznesením 3Er/851/2010 - 21 zo dňa 29.05.2012 súd pripustil zmenu oprávneného a do konania vstúpila spoločnosť INVEST TRADE, spol. s r.o., IČO 36 589 136, Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava. Uznesením 3Er/851/2010 - 41 zo dňa 15.10.2012 súd vyhovel žiadosti oprávneného a výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Róbert Tutko, Exekútorský úrad Rožňava.
9. Dňa 10.02.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 243f Exekučného poriadku. V podaní oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi povinným a bankou. V podstate ide o úverovú zmluvu, na základe ktorej boli
dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel. Na zabezpečenie pohľadávky z tohto úverového vzťahu uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky dlžníkom. Podmienky vyplnenia biankozmenky bankou sú uvedené v zmluve. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. K doplneniu oprávnený doložil predmetnú zmluvu a dohodu.
10. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle § 243f Exekučného poriadku a s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) exekúciu zastavil. Oprávnený sa mylne domnieval, že splnenie zákonných povinností podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku má za následok pokračovanie v konaní. Exekučný súd má povinnosť preskúmať predložené dôkazy a vysloviť záver, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Súd prvej inštancie rozhodol správne, nakoľko zistil, že exekučný titul vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom. V konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorá bola zabezpečovacou zmenkou k zmluve o úvere, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, rozpor s dobrými mravmi, neprípustnosť použitia zmenky. Oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali opak. Z toho dôvodu súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, t.j. ak sa nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
20. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
23. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
25. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).