Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/107/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej I.. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42350026, o zaplatenie 4.111,59 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -225 zo dňa 12.7.2019 takto

rozhodol:

Návrh na opravu rozhodnutia zamieta.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať sumu 1.096,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo sumy 1.138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018, zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 30-teho dňa v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 29,68 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovanej, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval. Ďalej poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. -186 z 19.3.2019, ktorým bol zrušený rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. -188 zo dňa 16.1.2019 v zamietavom výroku, vo výroku o lehote na plnenie a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na základe doplneného dokazovania, na ktorý obsah súd prvej inštancie následne poukázal, uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že strany konania uzatvorili dňa 3.1.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 83,66 eura. Strany si v zmluve dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250,- eur a ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15,9 % s tým, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vo výške 19,03 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,33 % a konečná splatnosť úveru bola stanovená k 20.12.2023. Žalobca listom zo dňa 24.7.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaná

bola vyzvaná na zaplatenie sumy 4.402,78 eura do 3.8.2017. Podľa prehľadu splácania, žalovaná uhradila celkom 3.262,74 eura a po zosplatnení podľa vyjadrenia žalovanej uhradila dňa 22.11.2017 99,74 eura, 25.1.2018 124,56 eura a 10.5.2018 124,56 eura. Z výpisu účtu žalovanej vyplýva, že dňa 3.1.2014 bola žalovanej vyplatená suma 4.750 eur a z výpisu z účtu (č.l. 116 spisu) vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 21.11.2017 99,74 eura, 25.1.2018 124,56 eura, dňa 9.5.2018 124,56 eura a dňa 21.6.2018 41,52 eura.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. , , , , , , , , , Zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že predmetom konania po zrušení rozsudku č.k. -131 zo dňa 23.7.2018 zostalo rozhodnúť o uplatnenom nároku na zaplatenie istiny vo výške 2.665,85 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, úroku vo výške 228,96 eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z istiny vo výške 4.111,59 eura od 25.7.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, založený spotrebiteľskou zmluvou s tým, že ďalej uviedol, že ex offo skúmal zákonné náležitosti požadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 377/14, v ktorom Súdny dvor Európskej únie ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. , ako aj body I. Prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaná na základe zmluvy o úvere reálne čerpala 4.750 eur (úver znížený o poplatok za poskytnutie úveru 250 eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovanej, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 5.000 eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci v bode 8., v ktorej časti bol viazaný právnym názorom v zmysle ust. .

Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou uplatnených nárokov z titulu úroku vo výške 228,96 eura, úroku z omeškania vo výške 2,23 eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia. Vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 2.665,85 eura súd poukázal na odôvodnenie uvedené v bode 30. s tým, že považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanej bola vyplatená suma 4.750 eur, do zosplatnenia uhradila 3.262,74 eura, po zosplatnení uhradila dňa 22.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu 124,56 eura, dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa 21.6.2018 sumu 41,52 eura, ktoré úhrady vyplývajú z predloženého výpisu z účtu. Zároveň platba obsahuje rovnaký variabilný symbol a špeciálny symbol. Z tohto dôvodu súd ustálil, že sa jedná o úhrady na úver. Žalovaná teda celkom zaplatila 3.653,12 eura a rozsudkom č.k. -131 z 23.7.2018 bola žalobcovi právoplatne priznaná suma 1.096,88 eura a žalovaná poukázala úhrady v celkovej výške 3.653,12 eura, čo spolu predstavuje 4.750 eur, t.j. celkom poskytnutú sumu, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti istiny zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnené úroky vo výške 228,96 eura, úroky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, tak súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie uvedené v bode 30. s tým, že posúdil úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov. Ak nemá nárok na úroky, tak žalovaná sa ani nemohla dostať do omeškania so zaplatením úrokov, a preto nárok v časti úrokov vo výške 228,96 eura, úroky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia nie je dôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 2,23 eura, keďže žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť tohto nároku pokiaľ ide o jeho výšku. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, ako žalobca k sume 2,23 eura dospel, odkedy omeškanie žalovanej počítal a z akej sumy. Vychádzajúc zo záverov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tak

žalovaná sa do omeškania mohla dostať iba v časti istiny. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil amortizačnú tabuľku, podľa ktorej by súd mohol posúdiť, či žalovaná bola v omeškaní so splácaním istiny, nebolo možné preskúmať výšku úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania z istiny prevyšujúcej priznaný nárok, rozsudkom č.k. -131 z 23.7.2018, tak ani v tejto časti žaloba nie je dôvodná. K zosplatneniu pohľadávky došlo dňa 24.7.2017 a nasledujúci deň sa žalovaná dostala do omeškania. Ku dňu zosplatnenia istina predstavovala 1.487,26 eura. Žalovaná uhradila dňa 22.11.2017 99,74 eura, 25.1.2018 124,56 eura, 10.5.2018 124,56 eura a 21.6.2018 41,52 eura. Tieto úhrady boli započítané na istinu. Rozsudkom v tejto veci bol právoplatne priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo sumy 1.138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018, zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia, čo zodpovedá vyššie uvedeným úhradám, a preto nárok na úrok z omeškania v prevyšujúcej časti nie je dôvodný.

Vo vzťahu k poskytnutiu lehoty na plnenie súd prvej inštancie citoval ust. , a uviedol, že na strane žalovanej zohľadnil zlú sociálnu situáciu, a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej a jej rodiny, povolil jej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach 50 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie, povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Nezasiahne neprimerane ani do jeho hospodárskych pomerov spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktoré pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Na strane žalovanej zohľadnil postavenie žalovanej ako spotrebiteľky s tým, že poukázal na to, že žalovaná žije so svojím manželom a školopovinným mal. dieťaťom s tým, že príjem manžela je 401,14 eura, príjem žalovanej 287,95 eura, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 212,10 eura, ďalej poberá prídavok na dieťa vo výške 24,34 eura s tým, že celkový príjem v domácnosti je 925,53 eura. Celkové výdavky na chod domácnosti sú 1.168,34 eura (Š. - 31 eur, hypotéka 608,74 eura, inkaso 162,60 eura, splátka pre C. B., G..M..B.. 100 eur, pohľadávka V. G., G..M..B.., 50 eur, pohľadávka V. G., G..M..B.. 30 eur, X. G., Z..G.. 68 eur, poistenie žalovanej 79 eur, poistenie manžela žalovanej 79 eur). Priznanú splátku 50 eur súd vzhľadom na majetkovú situáciu žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy považoval za primeranú s tým, že dlžná suma by mala byť splatená v primeranej dobe cca 18 mesiacov, keďže už uhradila 200 eur. Tvrdenie žalobcu, že priznaním splátok vo výške 50 eur by súd priznal žalovanej splácať úver v takmer dvojnásobne nižšej výške, než v akej mala hradiť úver v zmysle zmluvy (83,66 eura), súd uviedol, že výška splátky 83,66 eura by bola iba v prípade, ak by zmluva mala všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a počte splátok 120, predstavuje výška splátky sumu 39,58 eura. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala výpis z účtu, ktorým preukázala úhradu sumy 150 eur dňa 3.6.2019, 50 eur dňa 23.1.2019, ktoré neboli zohľadnené vo veci, z dôvodu, že rozsudok č.k. -131 z 23.7.2018 nadobudol právoplatnosť vo výroku I. a II. (okrem možnosti splácať dlžnú sumu) dňa 18.9.2018, a preto uvedené úhrady nemohli byť zohľadnené pri priznanej výške istiny a úroku z omeškania.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. . Poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 348,86 eura z dôvodu, že žalovaná uhradila predmetnú sumu po podaní žaloby, a preto žalovaná v tejto časti zastavenie konania zavinila. Žalobca bol úspešný v časti priznania 1.096,88 eura zo sumy 3.762,73 eura a teda v rozsahu 35,16 % a žalovaná vo zvyšných 64,84 %, a preto úspech žalovanej prevyšuje úspech žalobcu a je v rozsahu 29,68 %. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanej náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok, lehotu na plnenie, ako aj výrok o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnych skutkových zistení. K posúdeniu splnenia náležitostí podľa účinného v čase uzavretia zmluvy uviedol, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, z ktorej žalobca časť finančných prostriedkov 250 eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Použitie tejto časti poskytnutej sumy žalovanou na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve ods. 1.2 základných podmienok, nijako nespochybňuje výšku sumy poskytnutej žalovanej, ani neznižuje istinu dlhu žalovanej. Poplatok bol v zmluve jasne,

zrozumiteľne vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami úveru. Žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť sa oboznámiť s predmetným poplatkom aj prostredníctvom formulára obsahujúceho štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol poskytnutý pred uzatvorením úverovej zmluvy. Vo vzťahu k primeranosti výšky poplatku za poskytnutie úveru poukázal na to, že postupoval v súlade s právnymi predpismi a od žalovanej nevyžadoval za poskytnutie finančných prostriedkov neprimerané plnenie. Poukázal na ust. , účinného v čase uzavretia zmluvy s tým, že žalobca jednoznačne žalovanej poskytol plnenie, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to v podobe zmluvných obchodných úrokov, ako aj v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku, lebo ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu. Vo vzťahu k celkovej čiastke úveru uviedol, že v zmluve je uvedená suma v súlade so zákonom a to zodpovedá násobku počtu splátok a výške splátky a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru, t.j. vo výške 10.289,20 eura. Za správny údaj preto považoval aj údaj o výške RPMN. Vo vzťahu k nepriznaniu vyčísleného úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti poukázal na to, že vyčíslený úrok do zosplatnenia bol riadne v žalobe špecifikovaný. Jedná sa o úrok z omeškania vo výške 2,23 eura, čo predstavuje každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročenú aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. tak, ako bol dohodnutý v zmluve v zmysle ust. . Súčasťou odôvodnenia v tejto časti odvolania je aj špecifikácia uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,23 eura. Vo vzťahu k poskytnutiu dlhšej lehoty na plnenie uviedol, že podľa jeho názoru, rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže zvýhodňovať jednu stranu na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 50 eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaná bude priznanú istinu splácať takmer 2 roky. Výška splátky musí byť určená primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalovanej neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Výhoda poskytnutá žalovanej v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach, je podľa názoru žalobcu zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov ( ). Podľa názoru žalobcu, súd priznaním splátok postupoval v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania poukázal na to, že podľa jeho názoru nie je daný dôvod na zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, a preto aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania mala byť žalobcovi priznaná náhrada v plnom rozsahu. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhol vydať opravné uznesenie z dôvodu, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo výroku I. opomenul uviesť, za aké obdobie je žalovaná povinná zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.096,88 eura, pokiaľ uviedol ..... zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 v pravidelných mesačných splátkach ....., pričom podľa názoru žalobcu má byť uvedené ..... zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 2.10.2019 ( v spojení s , ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia náležitosti zmluvy o úvere v spotrebiteľskom vzťahu neboli dôvodné. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku skúmal aj obligatórne náležitosti dojednanej zmluvy o úvere v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. O posúdení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 3.1.2014, bolo právoplatne rozhodnuté v rozsudku č.k. -131 zo dňa 23.7.2018 vo vzťahu k výroku označeného II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.096,88 eura z titulu istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo sumy 1.138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018 a zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné od 18.9.2018. Následne pokiaľ súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, správne o ďalších uplatnených nárokoch žalobcom špecifikovaných v žalobnom návrhu (č.l. 4 spisu) rozhodol, a preto správne v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Náležite sa vysporiadal so všetkými uplatnenými nárokmi, ktorých nedôvodnosť správne právne posúdil.

6. Vo vzťahu k nepriznaniu úroku z omeškania vo výške 2,23 eura, ktorú odvolaciu námietku žalobca uplatnil, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal špecifikáciu tohto uplatneného nároku, a preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vo vzťahu k tomu nároku žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia. Výška uplatneného úroku z omeškania 2,23 eura z obsahu žaloby nevyplýva. Pokiaľ žalobca vyčíslil tento uplatnený nárok v odvolacom konaní, k tomu odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu do vyhlásenia dokazovania za skončené uplatnený nárok preukázať. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom žalobca sa na nariadený termín pojednávania nedostavil, žiadne iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil. V spore s ochranou slabšej strany sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania vzťahujú len vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej ( ). Uvedený postup je v súlade so zásadou koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Zákonná koncentrácia konania vyplývajúca z ust. znamená, že procesné úkony strán sporu, ktorej koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z tohto dôvodu odvolací súd uplatnenú námietku nepovažoval za opodstatnenú.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa poskytnutia dlhšej lehoty na plnenie vyplývajúcej z ust. . Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý po zohľadnení sociálnych a majetkových pomerov na strane žalovanej umožnil žalovanej splácať priznanú istinu s príslušenstvom v 50 eurových mesačných splátkach. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené tvrdenie žalobcu o znevýhodnení žalovanej ako spotrebiteľky, o porušení zásady rovnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu. Stanovením tzv. doložky cross default, t.j. doložky, ktorá znamená, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh, je zabezpečená aj ochrana práv žalobcu. V prípade porušenia splácať priznanú istinu s príslušenstvom žalovanou, žalobca má právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že súd prvej inštancie správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. . Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania s tým, že pokiaľ žalobca nebol úspešný vo vzťahu k uplatnenej istine s príslušenstvom v celom rozsahu, na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebolo možné aplikovať zásadu zodpovednosti úspechu v spore vyplývajúcu z ust. a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Aj v tejto časti uplatnená odvolacia námietka preto nebola opodstatnená.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. , .

9. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na opravu rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval len o lehote na plnenie vyplývajúcej z ust. .

Písomné vyhotovenie rozhodnutia je v súlade s jeho verejným vyhlásením podľa zápisnice o pojednávaní z 12.7.2019 (č.l. 223-224 spisu). Je nesporné, že rozsudkom č.k. -131 zo dňa 23.7.2018, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.096,88 eura z titulu istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo sumy 1.138,48 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018 a zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a vykonateľný od 18.9.2018. Neuvedenie následne v napadnutom rozsudku pri stanovení dlhšej lehoty na plnenie ako lehoty 3 dní, t.j. zákonnej lehoty, odvolací súd nepovažoval návrh na opravu v tejto časti rozhodnutia za dôvodnú, lebo rozsudkom o priznaní istiny s úrokom z omeškania súd prvej inštancie obdobie priznaného úroku z omeškania náležite vyčíslil. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku len zmenil lehotu na plnenie s tým, že súd je viazaný verejným vyhlásením rozhodnutia v zmysle ust. , . V danom prípade návrh na opravu napadnutého rozhodnutia v navrhovanej časti .....zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia, odvolací súd nepovažoval za dôvodný, lebo podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorú by bolo potrebné opraviť postupom podľa . Z tohto dôvodu návrh žalobcu na opravu rozhodnutia zamietol.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. . Z obsahu spisu žalovanej trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila, a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s Základných princípov ) žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.