Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Pc/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci navrhovateliek: 1/ I. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom Č. M. XXX/XX, XXX XX E., 2/ S. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom XX. M. XXX/XX, XXX XX E., proti odporkyni: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., za účasti účastníka konania: Poskytovateľ sociálnej služby: Centrum sociálnych služieb STUDIENKA, so sídlom 029 55 Novoť, o návrhu na začatie konania o zrušení výživného, takto

rozhodol:

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateliek, zaopatrených plnoletých detí: I. J., nar. XX.XX.XXXX a S. J., nar. XX.XX.XXXX, k prijímateľovi sociálnej služby - matke: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. N.F. N., XXX XX J., sa n e u r č u j e .

II. Žiadny z účastníkov konanie n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo dňa 17.10.2018, doručenom súdu dňa 18.10.2018, sa navrhovateľka 1/ domáhala, aby súd zrušil jej výživné na odporkyňu E. L., matku navrhovateľky 1/.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žiada zrušiť výživné na jej matku E. L. (odporkyňu), ktorá je umiestnená v DSS v J.. Zariadenie J. sa u navrhovateľky 1/ domáha a vyzýva ju k finančnej spolupráci na platení nedoplatku za poskytnuté služby pre odporkyňu, ktorá nedostáva primeraný invalidný dôchodok a nemôže si dovoliť uhrádzať celú sumu poskytovaných služieb zariadením DSS, preto DSS vyzýva jej deti k uhradeniu nezaplatenej sumy. Navrhovateľka 1/ uvádza, že spolu so sestrou odmietajú platiť tieto služby za ich matku, nakoľko ona im nijako nepomohla, ani sa o nich ako o deti nestarala, keď to potrebovali. Navrhovateľka 1/ ďalej uviedla, že od 4-5 rokov bola so sestrou umiestnená v detskom domove, najprv v Ružomberku, potom v Prievidzi a nakoniec v Handlovej, kde bola umiestnená do 20 rokov. Po odchode z detského domova začala navrhovateľka 1/ pracovať a snaží sa postupne zabezpečiť si vlastné bývanie a zariadiť si svoj vlastný život a nie platiť bývanie cudziemu človeku. S matkou sa nestretávajú, nemajú žiadny kontakt.

3. V podaní, doručenom súdu dňa 22.8.2019, označenom ako „Oprava návrhu na začatie konania a ospravedlnenie neúčasti na určenom termíne pojednávaní“ navrhovateľka 1/ uviedla, že návrhom zo dňa 17.10.2018 sa domáhala, aby súd zrušil jej vyživovaciu povinnosť k matke E. L., ktorú navrhovateľka 1/ v návrhu označila ako odporcu, svoj návrh odôvodnila tým, že jej matka je umiestnená v Centre sociálnych služieb Studienka a vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov by mala byť navrhovateľka 1/ ako dcéra povinná prispievať jej na tieto úhrady. Podaním doručeným súdu dňa 22.8.2019 opravila svoj návrh na začatie konania o zrušenie výživného tak, že týmto podaním sa domáha toho, aby súd rozsudkom vyslovil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky 1/ - zaopatreného plnoletého dieťaťa sa k prijímateľovi sociálnej služby - matke neurčuje. Zároveň týmto podaním navrhovateľka 1/ upravila okruh účastníkov

konania, kde poskytovateľ sociálnej služby má v danom konaní taktiež postavenie účastníka konania v zmysle osobitného zákona. Navrhovateľka 1/ ďalej uviedla, že uvedený návrh podala z dôvodu, že bola opakovane vyzvaná zo strany Centra sociálnych služieb Studienka, aby s nimi uzavrela zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu, kde príjem jej matky E. L. nepostačuje na platenie úhrady a v zmysle o sociálnych službách táto povinnosť prechádza na rodičov a detí. Na odôvodnenosť svojho návrhu poukázala na o sociálnych službách, §, , ods. 1, a ods. 2 zákona o rodine. Dodala, že jej matka E. L. sa o ňu a jej sestru nikdy nestarala, túto osobu nepoznajú, nejavila o nich záujem a neplnila si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu. Spolu so sestrou vyrastali v katastrofálnych podmienkach, kde nemali čo jesť, boli zanedbávané, rodičia si neplnili svoje rodičovské povinnosti tak, ako to vyplýva zo zákona o rodine. Od útleho veku navrhovateľka 1/ spolu so sestrou vyrastala v detských domovoch, najprv v Ružomberku, v Prievidzi, potom v Handlovej, kde sa momentálne snaží zabezpečiť si vlastné bývanie, čo nebolo ani ľahké ani po finančnej stránke, nakoľko im nemá kto pomáhať. K odôvodneniu svojho nároku podľa zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, uviedla, že podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Navrhovateľka 1/ má za to, že takéto správanie svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov, a preto by nebolo v ich súlade, aby bola navrhovateľka 1/ povinná hradiť akékoľvek úhrady na jej matku. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd určil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky 1/ - zaopatreného plnoletého dieťaťa I. J. k prijímateľovi sociálnej služby - matke E. L., sa neurčuje. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Uznesením č.k. - 39 zo dňa 20.9.2019 súd pribral do konania ako účastníka konania poskytovateľa sociálnej služby: Centrum sociálnych služieb studienka, so sídlom 029 55 Novoť.

5. Uznesením č.l. -41 zo dňa 17.9.2019 súd spojil na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a , s tým, že konania o týchto žalobách budú vedené pod sp. zn. . Ako vyplýva z predmetného uznesenia, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa navrhovateľka 1/ I. J., a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa navrhovateľka 2/ S. J., domáhajú vydania súdneho rozhodnutia o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa (oboch navrhovateliek) k prijímateľovi sociálnej služby - ich matky E. L., a to na rovnakom skutkovom a právnom základe v oboch konaniach.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili navrhovateľky a poverená zástupkyňa účastníka konania - poskytovateľa sociálnych služieb. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené riadne a včas (č.l. 50), svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním s odôvodnením nepriaznivého zdravotného stavu (č.l. 52).

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisoch ( a ), výsluchom navrhovateliek 1/ a 2/, poverenej zástupkyne účastníka konania - poskytovateľa sociálnych služieb a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z vyjadrenia účastníka konania - poskytovateľa sociálnej služby zo dňa 05.02.2019, vyplýva, že odporkyňa E. L. je umiestnená v zariadení CSS Studienka v Novoti v časti špecializované zariadenie, kde je potrebné platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu.

9. Z rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -130 zo dňa 09.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2005, mal súd preukázané, že navrhovateľkám 1/ a 2/, v tom čase maloletým, bola nariadená ústavná výchova, ktoré sa, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, už dlhú dobu nachádzali v Detskom domove v Handlovej. Z uvedeného vyplýva aj skutočnosť, že matka E. L. uviedla,

že súhlasí s umiestnením detí do ústavnej starostlivosti, nakoľko nemá podmienky k tomu, aby sa mohla o nich starať a podľa vyjadrení navrhovateliek v tom čase sa k matke ani vrátiť nechceli pre ich kritický vzťah k matke. Kolízny opatrovník a prokurátor žiadali ich umiestnenie mimo rodinu.

10. Z jednotlivých listinných dokladov (napr. Rozhodnutie z r. 1997 - predbežným opatrením - o umiestnení navrhovateliek 1/ a 2/ do náhradnej výchovy, Hlásenie o prepustení z detského domova z r. 2011, Protokol o ukončení pobytu mladého dospelého v detskom domove z r. 2016, Dotazníky, Osobný list dieťaťa, ktoré sa má umiestniť v detskom domove pre deti školského veku z r. 1997, Umiestnenie I. J. v diagnostickom centre z r. 1997, Rozhodnutie o premiestnení navrhovateliek zo Stanice opatrovateľskej služby pre deti v Prievidzi do Diagnostického centra v Ružomberku od 4.8.1997) mal súd preukázané, že navrhovateľky 1/ a 2/ nežili so svojou matkou E. L., ale v detských domovoch, príp. v inom zariadení mimo vlastnej rodiny.

11. Z rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -145, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2005, mal súd preukázané určenie výživného v prospech navrhovateliek 1/ a 2/, ktorá povinnosť bola uložená ich matke E. L. a ich otcovi.

12. Zo žiadosti o podanie informácie zo dňa 17.02.2016 z Detského domova Prievidza, adresovanom na súdneho exekútora JUDr. Martu Kužmovú vyplýva, že zariadenie, v ktorom boli umiestnené navrhovateľky 1/ a 2/, vymáhalo pohľadávku na výživnom u povinnej osoby E. L.. Z listinných dôkazov, označených ako Vec: Podanie informácie z Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Marty Kužmovej pre Detský domov Handlová zo dňa 07.03.2013 a zo dňa 28.11.2016, v exekučnej veci oprávnených proti povinnému, vyplýva, že povinná E. L. neuhradila žiadne finančné prostriedky, že nevlastní žiadny majetok, jej jediný príjem nepostačuje na pokrytie nákladov spojených s jej umiestnením v tomto zariadení a nie je predpoklad vymoženia tejto pohľadávky. Súd konštatuje, že uvedené sa týka súdom uloženej vyživovacej povinnosti voči deťom - navrhovateľkám 1/ a 2/.

13. Navrhovateľky 1/ a 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedli, že sa pridržiavajú podaných návrhov. Poverená zástupkyňa poskytovateľa sociálnych služieb uviedla, že súhlasí s podaným návrhom a zároveň poukázala na písomné vyjadrenie, doručené súdu dňa 11.02.2019.

14. Z vyjadrenia poskytovateľa sociálnej služby - Centra sociálnych služieb Studienka zo dňa 05.02.2019 mal súd preukázané, že príjem odpokyne E. L. nepostačuje na platenie úhrady za poskytovanú sociálnu službu a z uvedeného dôvodu táto povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu prechádza v zmysle na zaopatrené plnoleté deti.

15. Podľa §-u 73 : ods. 1: Po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu a pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,65-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Ods. 2: Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Ods. 3: Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 60 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 85 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Ods. 4: Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení s poskytovaním stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Ods. 5: Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,65-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

Ods. 12: Ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu. Ods. 13: Ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

16. Podľa zákona o rodine: § 67 ods. 1: Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. § 75 ods. 2: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia bolo predmetom tohto konania posúdiť, či povinnosť navrhovateliek 1/ a 2/ prispievať na úhradu nákladov za sociálnu službu poskytovanej ich matke, je alebo nie je v rozpore v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vyžadovať od navrhovateliek 1/ a 2/, aby sa podieľali na úhrade nákladov za sociálne služby, ktoré sú poskytované ich matke E. L., by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

18. Súd konštatuje, že súčasťou rodičovských práv a povinností v zmysle § 28 ods. 1 zákona o rodine sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa ako matka navrhovateliek 1/ a 2/ si voči svojim deťom (navrhovateľkám 1/ a 2/) neplnila svoju primárnu povinnosť - zabezpečiť im rodinné prostredie vhodné pre ich riadny emocionálny a fyzický vývin. Navrhovateľky 1/ a 2/ vyrastali bez prítomnosti matky, boli umiestnené vo viacerých detských domovoch, príp. v diagnostickom centre, ich matka si voči nim neplnila ani súdom uloženú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľky 1/ a 2/ boli predbežným opatrením Okresného úradu Žilina dňom 21.02.1997 až do rozhodnutia súdu umiestnené do náhradnej výchovy v Stanici opatrovateľskej služby pre deti v Prievidzi. Od tohto obdobia až do dosiahnutia plnoletosti, resp. aj po dosiahnutí plnoletosti, vyrastali v detských domovoch, bez matky. Ako vyplýva z listinných dôkazov (písomná komunikácia detského domova s exekútorským úradom), odporkyňa si voči svojim deťom - navrhovateľkám 1/ a 2/ neplnila ani súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že vyžadovať od navrhovateliek 1/ a 2/, aby si plnili svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej matke, ktorá im vyplýva z zákona o rodine v spojení s o sociálnych službách, by nebolo vzhľadom na správanie sa odporkyne voči svojim deťom - navrhovateľkám 1/ a 2/ - počas celého ich života, spravodlivé. Správanie sa odporkyne ako matky voči navrhovateľkám 1/ a 2/ ako deťom je podľa názoru súdu v rozpore s akýmikoľvek morálnymi hodnotami. S poukazom na vykonané dokazovanie súd rozhodol, že navrhovateľkám 1/ a 2/ vyživovaciu povinnosť voči odporkyni - ich matke - ako prijímateľke sociálnej služby pre rozpor s dobrými mravmi neurčil.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).