Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-203-2019.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/203/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/947/2014-48 zo dňa 21. septembra 2017, takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 1Er/947/2014-48 zo dňa 21. septembra 2017 rozhodol tak, že exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 25. marca 2014 požiadal o vymoženie sumy 160,- Eur s príslušenstvom na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 05147/13 zo dňa 25. júla 2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil fotokópiu zmenky zo dňa 17. decembra 2010, Zmluvu o úvere zo dňa 17. decembra 2010 (ďalej len „Zmluva“) vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako aj Rozhodcovskú zmluvu uzavretú taktiež dňa 17. decembra 2010 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi účastníkmi konania, sa nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo svojom záhlaví zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva v danom prípade zjavne nebola vymienená povinným, keďže návrh rozhodcovskej zmluvy sa nachádzal na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Povinný po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej Zmluvy. Pokiaľ povinný podpísal Zmluvu a zároveň podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, nie je podľa exekučného súdu dôvod pochybovať o vôli povinného pristúpiť aj na túto osobitnú zmluvnú podmienku. V tomto smere teda ide podľa exekučného súdu o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Exekučný súd preto skonštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou a vydaný rozhodcovský rozsudok je spôsobilý exekučný titul. Exekučný súd následne posúdil Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže oprávnený ju uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným nevstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd zároveň považoval Zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluva sa považuje za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere aj v prípade, ak bol povinnému poskytnutý úver na účel výkonu zamestnania. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí Zmluvy na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie povinného a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním uzavretie Zmluvy. Exekučnému súdu je navyše skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že v zmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch v drvivej väčšine uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania, a to aj v prípadoch, ak sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia v dôchodkovom veku. Oprávnený bol za takéto konanie opakovane sankcionovaný pokutami, pričom rozhodnutia správneho orgánu boli v správnom súdnictve následne odobrené aj z pohľadu dodržania zákonnosti. Exekučný súd tak dospel k záveru, že úver bol poskytnutý povinnému na iný účel ako na výkon zamestnania, a preto sa Zmluva považuje za spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy zakázané ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola z tohto dôvodu vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákonom. Keďže v rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený, podľa exekučného súdu bol daný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, tieto priznal v uplatnenej výške. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa exekučného súdu v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a s dobrými mravmi, a preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený má za to, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Podľa oprávneného sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v danej forme povinný sám svojím konaním inicioval. Povinný pred uzavretím Zmluvy dobrovoľne uviedol že má záujem, aby mu bol úver poskytnutý na účely výkonu zamestnania, pričom povinný mal možnosť voľby. Oprávnený na základe uvedených skutočností predložil povinnému Zmluvu, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dňa 17. decembra 2010 povinný s oprávneným uzatvoril dodatok k Zmluve o úvere, v ktorom dobrovoľne a vlastnoručným písmom vyhlásil, že oprávneným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- Eur použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Oprávnený uviedol, že jeho argumentácia je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. Zmluvy o úvere. Oprávnený má ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Následne oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Ústavného súdu Slovenskej republiky v spotrebiteľských veciach. So zreteľom na uvedené má oprávnený za to, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok zaujatie predčasného právneho záveru. Exekučný súdom tak bola oprávnenému podľa jeho názoru odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, keďže exekučný súd neprihliadol na skutočnosť, že povinný uviedol v Zmluve, že má záujem použiť úver na účely výkonu povolania. Napadnuté rozhodnutie považuje oprávnený za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože znemožňuje účastníkovi brániť sa proti danému rozhodnutiu. Takto je postupom exekučného súdu oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Oprávnený má ďalej za to, že v konaní došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Exekučné konanie bolo proti povinnému zastavené v celom rozsahu, čím exekučný súd priznal povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Exekučný súd zvolil príliš extenzívny výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený uzatváral s povinným Zmluvu v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky zo Zmluvy a úver použije na účel povolania. Ak povinný nekonal v dobrej viere a pri uzatváraní Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel, nemožno dospieť k záveru, že Zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve plní funkciu korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery podľa Občianskeho zákonníka. Exekučný súd výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP. Oprávnený ďalej uviedol, že si splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, a preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa oprávneného nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. 1Er/947/2014-48 zo dňa 21. septembra 2017 bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. 05147/13 zo dňa 25. júla 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. augusta 2013 a vykonateľnosť dňa 15. augusta 2013.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 5OdK/836/2018 zo dňa 19. decembra 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. decembra 2018, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., korešpondenčná adresa: N. XX, XXX XX N., zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Rimavská Sobota, so sídlom Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Daniela Janša, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu: S1500. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
12. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
13. Z citovaného ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 29. decembra 2018. V dôsledku uvedeného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
14. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Odvolací súd preto už neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Zároveň však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho vydania na majetok povinného konkurz ešte vyhlásený nebol, a teda konanie pred súdom prvej inštancie nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok, a na ktorú by odvolací súd prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. Keďže zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením, o trovách exekúcie z dôvodu vhodnosti rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).