Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-221-2018.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/221/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 1.178,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. júna 2018, č.k. 35Csp/378/2017-33, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.008,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.008,76 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur pod hrozbou straty výhody splátok, keď prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f) a § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 5.12.2014, vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.178,08 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2015 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov z úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 5.12.2014. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094508, ktorú žalovaný ako dlžník podpísal dňa 2.12.2014 a žalobca dňa 5.12.2014, žalobca mal schváliť žalovanému revolvingový úver. Bod 6. zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorých informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) bol 110,62 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.230,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 18, mesačná splátka (vrátane úrokov) 77,74 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky) 1.522,32 eur, RPMN 35,80 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.230,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.522,32 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 35,80%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%,
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 123,- eur. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s. r.o. predložené žalobcom nie sú podpísané žalovaným ako dlžníkom, hoci na ich konci sa nachádza odkaz na podpis dlžníka. Oznámením veriteľa o schválení predmetného úveru dlžníkovi žalobca mal žalovanému oznámiť údaje o schválenom úvere nasledovne: číslo zmluvy: 8500094508, schválená výška úveru: 1.230,- Eur, splatnosť úveru: 18 mesiacov, výška mesačnej splátky: 77,74 Eur, z toho istina 68,33 Eur, z toho úroky 9,41 Eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) 32,88 Eur, výška celkovej platby na úhradu 110,62 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 123,- Eur, dátum splatnosti prvej splátky: 6.1.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 6.6.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 6, celková výška úveru: 1.230,- Eur, RPMN za úver 35,80 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy: 36,30 %, schválená výška revolvingu: 1.230,- Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 1.230,- Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 77,74 Eur, RPMN po vykonaní revolvingu 35,80 %, úverový limit 1.230,- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.522,32 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služby: 591,84 Eur, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.522,32 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,05%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 5.12.2014. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok, žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 01.07.2015.
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že hoci ako listinný dôkaz bola predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za akých bol žalovanému úver poskytnutý bolo treba dospieť k záveru, že išlo o klasický úver, poskytnutý jednorazovo a v konkrétnej výške. Jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú je potrebné aplikovať tento zákon a ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný mal podľa zmluvy zaplatiť 18 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky 06.06.2016 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 05.12.2014, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalovaným podpísané a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaný podpísal návrh na uzavretie zmluvy a zároveň žalobca nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovanému doručené. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú, v dôsledku chýbajúcich náležitostí je však poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za preukázané, že žalovanému bola ako úver vyplatená čiastka 1.230,- eur, pričom žalovaný uhradil sumu 221,24 eur. Dlh žalovaného voči žalobcovi je tak vo výške 1.008,76 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku, teda v sume 169,32 eur, ju ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.008,76 eur a to od prvého dňa omeškania po vyhlásení okamžitej splatnosti, t.j. od 1.7.2015 do zaplatenia. Žalovanému súd na jeho žiadosť povolil v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP zaplatenie dlhu v splátkach po 35,- eur mesačne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.
4. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Dôvodil, že oznámenie o schválení úveru predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy vychádzajúc z vôle oboch zmluvných strán vyjadrenej pri uzatváraní právneho úkonu. Pojem „listina“ je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu teda prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán, pričom len listina ako celok musí byť podpísaná. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná, pričom zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tejto listiny boli podpisované samostatne, postačuje, ak je listina podpísaná ako celok. Zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemohla pozostávať z viacerých dokumentov. Rovnako odvolateľ namieta spôsob, akým súd prvej inštancie interpretuje zákonné ustanovenie vyžadujúce uvedenie termínu konečnej splatnosti ako „dátum konečnej splatnosti“,
pričom z jazykového hľadiska ide o dva odlišné pojmy. Požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu, inak by zákonodarca použil slovné spojenie dátum. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku IV ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedených v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti a spôsobom vyplývajúcim zo splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podporne odvolateľ poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Bezúročným môže úver byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa, čo v danom prípade nenastalo. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.008,76 eur posúdiac poskytnutý spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v úverovej zmluve. Predmetom odvolacieho konania bol tiež závislý výrok o náhrade trov konania v zmysle § 379 písm. a) CSP.
8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam iba nasledovné:
9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vytýka žalobcovi, že zmluva neuvádza dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí, tvrdiac, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o úvere. Poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolateľ uvádza, že zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, a jednak spôsobom ustanoveným v článku IV ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorých má vyplývať, že dátum splatnosti poslednej splátky uvedených v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, a tiež poukazuje na splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
10. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že v predloženej úverovej zmluve nie je uvedený ani žiadny termín splatnosti splátok, ani termín prvej splátky a rovnako nie je zadefinovaná konečná splatnosť úveru, ktorú vzhľadom na absenciu dohodnutých termínov splátok nie je možné ani zo zmluvy vyvodiť. V zmluve sa uvádza „splatnosť úveru (počet splátok) 18“, čo bezpochyby nezodpovedá dikcii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené nedostatky nemožno obhájiť ani tvrdením žalobcu, že tieto náležitosti zmluvy sú uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Je pravdou, že dátum splatnosti prvej splátky aj poslednej splátky úveru
je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 05.12.2014, na túto skutočnosť však, ako správne uviedol už prvoinštančný súd, nebolo možné prihliadnuť, pretože predmetné oznámenie má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi a nie je súčasťou zmluvy o úvere. Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/> Z. z. musia byť uvedené v zmluve, a pokiaľ podstatné náležitosti dotknutej zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré nebolo podpísané aj dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nie je ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, a až následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/>), pretože predstavuje nový jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Odvolací súd teda vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalovaného ako dlžníka jeho podpísaním. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že ustanovenia, z ktorých možno vyvodiť zákonom požadované údaje sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach - zmluvných dojednaniach úverovej zmluvy, odvolací súd pripomína, že tento dokument rovnako nebol podpísaný zmluvnými stranami. Ak zákon ukladá povinne písomnú formu pre uvedenie niektorej náležitosti, potom jej dojednanie v obchodných podmienkach, ktoré nie sú stranami podpísané, je pre absenciu písomnej formy neplatné. Aj v zmysle rozhodnutia EÚ vo veci C-42/15 nebráni nič tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice. Ak potom zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a v tejto podobe musí byť obsiahnutý aj údaj o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti úveru, potom je podmienka písomného uvedenia podstatných náležitostí do zmluvy splnená len vtedy, ak je osobitne podpísaná zmluvnými stranami. Vo všetkých úverových zmluvách v zmysle účinného zákona o spotrebiteľských úveroch má absencia tohto údaju za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sú významné pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp. prijateľnosť poskytnutého úveru a jeho možnosť posúdiť celkovú dobu zaťaženia splátkami úveru. Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ neprestal uhrádzať splátky predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby spotrebiteľ nepokračoval v uhrádzaní splátok aj po termíne konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, a teda význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie nie je spôsobilé spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, za správny bolo treba považovať záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom odvolací súd pripomína, že už absencia jedinej obligatórnej náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje na prijatie tohto záveru. Správne preto postupoval prvoinštančný súd, pokiaľ žalobu v časti požadujúcej zaplatenie úrokov a poplatkov zamietol a priznal žalobcovi iba sumu skutočne poskytnutej a doposiaľ nevrátenej sumy úveru z predmetnej zmluvy. Odvolací súd preto rozhodnutie v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov prvoinštančného konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
13. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, vychádzajúc z toho, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.
14. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).