Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15CoP-20-2024.pdf
PDF · 109.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky): A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zastúpenej: Mgr. Katarína Bokrosová, advokátka so sídlom Galantská 4, Dunajská Streda a manžela navrhovateľky (manžela): C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/X, E., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Dunajská Streda zo dňa 24.08.2023, č.k. 14Pc/13/2023-109 a proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.07.2023, č.k. 14Pc/13/2023-104, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.08.2023, č.k. 14Pc/13/2023-109 sa p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie manžela podané proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.07.2023, č.k. 14Pc/13/2023-104 sa o d m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda v rozsudku zo dňa 24.08.2023, č.k. 14Pc/13/2023-109 rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 25.07.1992, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Dolný Štál, vo zväzku 7, ročník 1992, na str. 158, pod por. číslom 6 a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 19, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 25.07.1992, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve, t.č. plnoleté deti. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozvrat manželstva účastníkov konania je trvalý, manželka zotrvala na podanom návrhu a nemieni obnoviť manželské spolužitie. Zdôraznil, že trvalé narušenie manželstva nastáva nielen vtedy, ak manželia nie sú si verní, ale aj ak sa nevedia dohodnúť na spolužití v spoločnej domácnosti, keď manželstvo by malo byť totiž vzťahom vyznačujúcim sa vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, vytvárajúcim také rodinné prostredie, v ktorom sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory, ktorým sa v živote nedá vyhnúť, sa snažia spoločne preklenúť. Skutočnosť, že účastníci žijú už trištvrte roka oddelene, spolužitie a ani len komunikáciu neobnovili po prvom pojednávaní, podľa súdu prvej inštancie nasvedčuje tomu, že ich manželstvo už nespĺňa žiadne rodinné ani spoločenské funkcie. Z postoja manželky bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že v manželstve
zostať už nechce, a preto pokiaľ táto v tomto čase nevidí žiadnu šancu na obnovenie manželského vzťahu, súdu nezostávalo nič iné, ako manželstvo účastníkov konania rozviesť. Manžel sa síce sa vyjadril, že svoju manželku ľúbi, avšak vymenil zámky na dome, tvrdiac, že sa pokazili, pre obnovenie vzťahu urobil len to, že už nevypisuje lichotivé sms-ky manželke (na jej žiadosť), pričom takéto konanie manžela sa javilo súdu len ako oddialenie samotného rozvodu, a nie ako úprimné a skutočné kroky, ktoré by eventuálne mohli viesť k obnove manželstva. Za príčinu rozvratu manželského vzťahu súd prvej inštancie ustálil povahové a názorové nezhody účastníkov konania, ako aj celkový nezáujem o obnovenie manželského spolužitia najmä manželkou, ktoré tkvejú najmä v jej nedôvere voči manželovi v dôsledku jeho nevery, ale aj dlhodobým zanedbávaním starostlivosti o funkčnú domácnosť a o rodinu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že obaja manželia majú iné záujmy, nekomunikujú spolu ani spolu nehospodária, nedokážu budovať spoločnú budúcnosť, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom takéto manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel namietajúc, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že na ostatnom pojednávaní vyjadril svoju lásku k manželke, v súčasnosti sa usiluje o spoločnú domácnosť s manželkou a vyjavuje atribúty pre obnovenie intímneho stýkania sa s manželkou. Zastal názor, že zákonné podmienky na rozvod manželstva pri rozhodovaní súdu prvej inštancie neboli ani nie sú splnené, súd porušil § 96 C.m.p., keď v súlade s obsahom výsluchu manžela manželov neviedol k odstráneniu príčin rozvratu a neusiloval sa o ich zmierenie, nezohľadnil, že okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že je tu priestor pre zmierne riešenie mediáciou. Konajúci súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu ohľadom plnenia základných funkcií manželstva. Aj napriek jeho nevere, aj vzhľadom na silné rímskokatolícke vyznanie a presvedčenie o nezlučiteľnosti viery s rozvodom, nikdy nemal v úmysle požiadať o rozvod manželstva a k narušeniu manželského spolužitia nikdy nijakým spôsobom neprispel. Manželka sa o jeho nevere dozvedela pred rokmi, napriek tomu v manželskom živote fungovali ďalej, bol manželke vždy ochotný poskytnúť potrebnú pomoc a podporu v čase choroby, pomoc je jej ochotný poskytovať aj naďalej v čase staroby. Manžel v odvolaní ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o rozvode, kde síce na viacerých stranách cituje svedecké výpovede, avšak nie je jasné, ako tieto výpovede vyhodnotil, ktoré vzal do úvahy a ktoré nie, a ktoré z výpovedí, resp. dôkazov nevzal do úvahy.
4. Manželka písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2023 navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť, keď označené odvolacie dôvody sú len účelovými tvrdeniami, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi, resp. ostávajú na úrovni skutkových tvrdení vykonštruovaných manželom. Zo strany manžela došlo k porušeniu manželských povinností uvedených v § 18, § 19 Zákona o rodine, konajúci súd aj s poukazom na počet nariadených pojednávaní vykonal všetky relevantné dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci, predovšetkým príčiny rozvratu manželstva účastníkov konania, z ktorých je zrejmé že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že zo strany manžela došlo k porušeniu § 18 Zákona o rodine, tieto zistenia neboli zo strany manžela rozporované, v priebehu konania sám uznal skutky opísané manželkou v návrhu na začatie konania a s rozvodom manželstva v podstate aj súhlasil (podstatný obsah zápisnice o pojednávaní dňa 20.07.2023). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manžel nerešpektoval zákonom požadované základné atribúty manželstva, počas trvania manželstva aktívne vyhľadával ženské spoločnosti, našiel si vzťah, z ktorého pochádza aj mimomanželské dieťa. Pokiaľ tvrdí, že manželka jeho životný štýl, resp. neveru akceptovala, jedná sa o skreslené názory manžela o manželskom živote, ktoré ani jeho silné rímskokatolícke vierovyznanie a ani právne predpisy Slovenskej republiky nepodporujú. Manželka uviedla, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v novembri 2022, od tejto doby žiadnu pomoc zo strany manžela nepociťovala, manžela cca od 6/2023 nevidela a nebola ním ani iným spôsobom kontaktovaná. Podľa vedomosti manželky, manžela pravidelne navštevuje a aj u neho prespáva matka jeho maloletého dieťaťa aj so spoločným maloletým synom, pričom manželka, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej manžel žije a prijíma návštevy, nemá k tomuto majetku prístup, neboli jej zo strany manžela vydané ani všetky veci osobnej povahy. Vzhľadom na uvedené kategoricky odmieta a nemá záujem o manželom požadovanú mediáciu (resp. manželskú poradňu), keďže takéto pokusy považuje za zbytočné. Manželstvo dávno považuje iba za
formálny zväzok, ktorý vzhľadom na životný štýl manžela už dlhodobo neplní zákonom požadovaný účel, pretože nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
5. Manžel v písomnom podaní zo dňa 07.12.2023, poukazujúc na čl. 6, 7, § 34, § 35, § 36 C.m.p. uviedol, že svoju manželku stále ľúbi, v odvolaní poukazuje snahu konať v zmysle § 18 Zákona o rodine, teda s manželkou spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, starať sa spoločne o už dospelé deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Súd v prípade, keď cez výsluchy účastníkov konania, cez skutkové tvrdenia účastníkov konania nedokáže zistiť skutočný stav veci, musí vykonať iné (ďalšie) dôkazy. Uvedené platí aj v odvolacom konaní, kedy odvolací súd zopakuje alebo doplní dokazovanie, ak to pre zistenie skutočného stavu považuje za potrebné. V závere zdôraznil, že aj ďalej vyjadruje svoju vôľu uzmieriť sa cestou účelnej mediácie a navrhuje, aby bol návrh manželky zamietnutý.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania manžela (podľa § 65 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného manželom.
7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za príčinu hlbokého a trvalého rozvratu manželského vzťahu ustálil povahové a názorové nezhody účastníkov konania, ako aj celkový nezáujem o obnovenie manželského spolužitia najmä manželkou, ktoré tkvejú najmä v jej nedôvere voči manželovi v dôsledku jeho nevery, ale aj dlhodobým zanedbávaním starostlivosti o funkčnú domácnosť a o rodinu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že obaja manželia majú iné záujmy, nekomunikujú spolu ani spolu nehospodária, nedokážu budovať spoločnú budúcnosť, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom takéto manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje a zdôrazňuje, že v danej veci sa jedná o manželstvo manželov v strednom veku, pri rozhodovaní o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých detí (dve deti narodené z manželstva sú plnoleté). Z výsluchu účastníkov (keď práve tento dôkazný prostriedok je spôsobilý čo najobjektívnejšie objasniť skutkový základ rozhodnutia) je bez akejkoľvek pochybnosti, že manželia už cca dva roky spoločne nehospodária, komunikujú spolu len v minimálnej miere, netrávia spolu voľný čas, nežijú spolu intímne, spoločne sa aktívne nezúčastňujú na chode rodiny, manželka sa v novembri 2022 odsťahovala zo spoločnej domácnosti (rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou). Z vykonaného dokazovania vyplynulo ďalej to, že manžel nadviazal mimomanželský pomer, z ktorého sa mu v roku 2017 narodil syn (o ktorom sa mala manželka dozvedieť v roku 2021) a napokon, že manželka práve v dôsledku takéhoto správania sa manžela voči nemu citovo ochladla, stratila voči nemu dôveru a v konaní (aj v odvolacom) jednoznačne a opakovane deklarovala vôľu nezotrvať v takomto manželskom zväzku, už dlhodobo neplniacom základné funkcie rodiny. Odvolací súd poznamenáva, že tieto skutočnosti samy osebe nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva a i o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania, minimálne zo strany manželky. Pokiaľ manžel v priebehu konania na nariadenom pojednávaní súdu dňa 13.07.2023 súhlasil s rozvodom manželstva, v ďalšom priebehu konania svoj postoj zmenil a začal deklarovať svoj citový vzťah k manželke a poukazovať na snahu konať v zmysle § 18 Zákona o rodine (teda s manželkou spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, starať sa spoločne o už dospelé deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie), súd prvej inštancie tieto skutočnosti, v kontexte posúdenia konkrétneho správania sa manžela po pojednávaní dňa 13.07.2023 (výmena zámku na rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve manželky manželom, absencia akýchkoľvek aktívnych krokov zo strany manžela smerujúcich k úvahe o jeho snahe obnoviť manželské spolunažívanie, keď za takéto nie je možné považovať „upustenie od vypisovania lichotivých SMS správ manželke, a to na jej žiadosť“) správne vyhodnotil nie ako úprimné a skutočné kroky, ktoré mohli prípadne viesť k obnove manželstva. Vzájomný rozpor v deklarovaných tvrdeniach manžela pred súdom na pojednávaní dňa 24.08.2023 a jeho reálnom správaní sa, kedy dlhodobo porušoval povinnosti plynúce mu z ust. § 18 Zákona o rodine, pri súčasnom poukazovaní na to, že „vzhľadom na silné rímskokatolícke vyznanie a presvedčenie o nezlučiteľnosti viery s rozvodom, nikdy nemal v úmysle požiadať o rozvod manželstva a k narušeniu manželského spolužitia nikdy nijakým spôsobom neprispel“, vzbudzuje aj podľa odvolacieho súdu oprávnené pochybnosti o úprimnosti pred súdom deklarovanej snahy o obnovu manželského spolužitia zo strany manžela. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne zo strany manželky (vychádzajúc z jej postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a aj vo vyjadrení sa k odvolaniu) jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).
14. K manželom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci nie je uvedený odvolací dôvod naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ manžel v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie „síce na viacerých stranách cituje svedecké výpovede, avšak nie je jasné, ako tieto výpovede vyhodnotil, ktoré vzal do úvahy a ktoré nie“, z obsahu spisu nevyplýva, že v konaní bolo v záujme zistenia skutočného stavu veci doplnené dokazovanie výsluchmi svedkov, a ani, že doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov bol účastníkmi navrhnutý.
15. K námietkam manžela o riadnom nezistení skutočného stavu veci uvádza, že v posudzovanej veci sú manželia v strednom veku, kedy začína postupne ustupovať biologická funkcia manželstva a do popredia sa pri skúmaní existencie rozvratu manželstva a jeho intenzity dostávajú iné funkcie, ako je vzájomná pomoc a podpora, vzájomná zhoda manželov v podstatných otázkach, existencia vzájomného citového vzťahu, spoločné trávenie voľného času, spoločné aktivity manželov pri udalostiach rodiny a pod.. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Je preto v prvom rade povinnosťou účastníkov konania o rozvod manželstva, aby vo vzťahu k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre rozvod manželstva, využili svoje právo tvrdenia a preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ v danej veci neboli vykonaným dokazovaním v spolužití manželov cca od roku 2021 zistené (ani len v náznakoch) žiadne prvky vzájomného citového vzťahu, vzájomnej pomoci a podpory, vzájomnej zhody manželov pri trávení spoločných aktivít v širšom sociálnom kontakte, resp. v kruhu najbližšej rodiny (manželka uvádzala, že takéto prvky v ich spolužití neexistujú, manžel ich na posúdenie neponúkol), tieto skutočnosti, posudzované v kontexte medzi manželmi nespornými zisteniami o mimomanželskom vzťahu manžela, z ktorého sa mu v roku 2017 narodil syn (bez významu je, kedy sa manželka o narodení dieťaťa a mimomanželskom vzťahu manžela dozvedela), spoločnom nehospodárení, netrávení spoločného času, absencie vzájomnej komunikácie, bez akýchkoľvek pochybností smerujú k záveru, že úvaha o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva, ku ktorej dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je skutkovo plne podložená.
16. S odkazom na obsah odôvodnenia uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku manžela o tom, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.) majúc za to, že konajúci súd vykonal všetky dôkazy, smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu manželky na rozvod manželstva, a odôvodnenie jeho rozhodnutia je súladné s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Zdôrazňuje, že pri zistenom stave veci a jednoznačne prezentovanom postoji manželky k ďalšiemu trvaniu manželstva, nie je možné prisvedčiť odvolateľovi ani v tom, že okolnosti danej veci nasvedčovali tomu, že je tu priestor pre zmierne riešenie mediáciou. Pre úplnosť mu nedá neuviesť, že úlohou mediátora nie je zachraňovať manželstvo, ale vytvárať vhodné podmienky na komunikáciu manželov a na zmierlivé riešenie, ktoré bude zohľadňovať ich záujmy, a to pri rešpektovaní názorov manželov. Pokiaľ v posudzovanom prípade neboli zistené ani len náznaky možnosti a úprimnej snahy o obnovenia manželského spolunažívania zo strany oboch manželov (manželka možnosť obnovenia manželského spolunažívania opakovane a jednoznačne odmietla, manžel najprv s rozvodom súhlasil, na pojednávaní dňa 24.08.2023 postoj zmenil, deklaroval citový vzťah k manželke, avšak bez ponúknutia aspoň náznakov konania, smerujúceho k úvahe o snahe manžela reálne obnoviť manželské spolunažívanie), trvanie súdu prvej inštancie na tom, aby manželia využili intervenciu mediátora by bolo neúčelné, neefektívne a najmä, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pre úplnosť dodáva, že postup podľa § 96 C.m.p. súd prvej inštancie aktívne uplatnil pred otvorením prvého pojednávania, nariadeného na deň 13.07.2023, kedy pri deklarovanom postoji manželov zistil, že ich zmierenie nie je možné.
17. K námietke odvolateľa, vyplývajúceho z obsahu odvolania, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva neplniaceho si svoj účel a o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia, vyvodil správne
právne závery a aplikoval správny právny predpis a namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.08.2023, č.k. 14Pc/13/2023-109, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
19. Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo dňa 20.07.2023, č.k. 14Pc/13/2023-104, uložil podľa § 102 ods. 1 písm. a/, § 102 ods. 2, 3, § 469 C.s.p. manželovi poriadkovú pokutu vo výške 150 eur.
20. V podaní zo dňa 20.10.2023 (obsahovo posúdenom ako odvolanie) manžel uviedol, že uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.07.2023, č.k. 14Pc/13/2023-104 považuje za nezákonné rozhodnutie a navrhuje odvolaciemu súdu, aby označené uznesenie zrušil. Poukázal na to, že v postavení účastníka konania nesťažil postup súdu nesplnením uloženej povinnosti, nakoľko mu žiadna takáto povinnosť nebola uložená. Neúčasť účastníka konania na pojednávaní nie je, ani nemôže byť porušením povinnosti uloženej súdom, keď je výlučne v dispozícii účastníka konania rozhodnúť o svojej účasti na pojednávaní bez ohľadu na to, či účastník termín pojednávania zobral na vedomie. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní dňa 20.07.2023 riadne oznámil (choroba), a túto ospravedlnil na ostatnom pojednávaní dňa 24.08.2023, kedy súdu predložil potvrdenie o práceneschopnosti.
21. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
22. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
23. Podľa § 59 ods. 1 C.m.p. odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f/.
24. Podľa § 60 C.m.p. odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu možno podať sťažnosť.
25. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
26. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania manžela, podaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.07.2023, č.k. 14Pc/13/2023-104, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poriadkovú pokutu vo výške 150 eur zisťoval, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolanie podané proti uzneseniu vo svojej podstate prípustné nie je a pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. § 357 C.s.p. pri splnení podmienky, že takéto uznesenie bolo vydané sudcom. V civilnom mimosporovom konaní ust. § 59 a § 60 C.m.p. modifikuje prípustný predmet rozšírením okruhu rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné a možnú konkurenciu opravného prostriedku (odvolania) a prostriedku procesnej nápravy (sťažnosti). Vychádzajúc z uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, za situácie, ak v napadnutom uznesení súd prvej inštancie nerozhodol o veci samej (§ 59 ods. 1 C.m.p.) a nejedná sa ani o prípad konkurencie opravného prostriedku (odvolania) a prostriedku procesnej nápravy (sťažnosti) v zmysle ust. § 60 C.m.p., odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za rozhodnutie, proti ktorému procesný predpis odvolanie nepripúšťa.
27. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie manžela podané proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.07.2023, č.k. 14Pc/13/2023-104 podľa § 2 ods. 1 C.m.p., § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol ako neprípustné.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p., § 396 ods. 1 C.s.p.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti výroku I. rozhodnutia nie je dovolanie prípustné (§ 2 ods. 1, § 76 C.m.p.).
Proti výroku II. rozhodnutia je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).