Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-23Cpr/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: Q. W., narodený XX. júla XXXX, trvalým pobytom v Z., U. XXXXX/XX, zastúpeného Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, proti žalovanej: F.LLI CANIL INTERNATIONAL TRANSPORT s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pestovateľská 10, IČO: 31 387 209, zastúpenej JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom v Bratislave, Strojnícka 8, o zaplatenie 11 131,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 18. februára 2020 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 11 131,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 131,62 eur od 30. januára 2020 do zaplatenia z titulu doplatenia mzdy za vykonanú prácu za obdobie mesiacov január 2018 až apríl 2019. Z obsahu žaloby však vyplýva, že uplatnený nárok predstavuje nevyplatené náhrady cestovných nákladov pri pracovnej ceste - tzv. diéty. 1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že ako zamestnanec uzavrel so žalovanou ako svojím zamestnávateľom pracovnú zmluvu z 2. júla 2012 na dobu neurčitú s dohodnutým dňom nástupu do práce 2. júla 2012, na základe ktorej vykonával pre žalovanú prácu vodiča medzinárodnej nákladnej dopravy. K skončeniu jeho pracovného pomeru došlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 24. mája 2019 ku dňu 31. júla 2019. 1.2. Počas trvania pracovného pomeru mal značné výhrady k spôsobu výpočtu jeho mzdy žalovanou, a preto nechal svoje výplatné pásky za obdobie mesiacov január 2018 až apríl 2019 posúdiť kvalifikovanej účtovníčke (ktorej totožnosť však nijako nekonkretizoval - pozn. súdu), ktorá dospela k záveru, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu výpočtu a následne vyplácaniu mzdy za rozhodné obdobie, ak počas tohto obdobia mu žalovaná vyplatila len sumu 7 819,84 eur, hoci pri použití správneho spôsobu a metódy výpočtu mzdy mu mala vyplatiť sumu 19 151,46 eur. 1.3. V nadväznosti na tieto zistenia listom z 22. januára 2020 vyzval žalovanú na doplatenie časti mzdy vo výške rozdielu 11 331,62 eur (t. j. 19 151,46 eur - 7 819,84 eur) v dodatočne poskytnutej 5-dňovej lehote na plnenie. Žalovaná na túto výzvu žalobcu, ktorá jej bola doručená 24. januára 2020, zareagovala zamietavým stanoviskom z 29. januára 2020. Z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške z dlžnej sumy, a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí dodatočnej lehoty splatnosti 30. januára 2022 až do zaplatenia.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že uplatnený procesnú nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 2.1. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že jej hlavným predmetom činnosti je zasielateľstvo a verejná cestná nákladná doprava, a tak väčšinu jej zamestnancov, vrátane žalobcu, tvoria vodiči medzinárodnej nákladnej prepravy. Pretože ide o špecifickú pracovnú pozíciu, pri ktorej je pomerne obtiažne vykonávanú pracovnú cestu merať na dennú prácu, nočnú prácu či prácu nadčas, zvolila v rámci svojej zamestnaneckej politiky viacero benefitov, ako tzv. nadlimitné diéty (t. j. stanovenie paušálnej sumy diét vo výške 80 eur/deň, ktorá je vyššia, než suma diét ustanovená zákonom v jednotlivých štátoch - pozn. súdu), 13. plat a pod., aby nemusela sledovať nepodstatné položky a aby zamestnanci mali vyšší príjem, ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve a podľa zákonných príplatkov v rámci náhrady cestovných nákladov. 2.2. Z obsahu žaloby vyplýva, že nárok žalobcu na doplatenie mzdy spočíva vo svojej podstate v nevyplatených náhradách cestovných nákladov pri pracovnej ceste - tzv. diét. Z porovnania fondu pracovného času žalobcu a počtu skutočne odpracovaných hodín za rozhodné obdobie od januára 2018 do apríla 2019 je však zrejmé, že žalobcovi bola zúčtovaná a vyplatená mzda za 656 hodín viac, než skutočne žalobca odpracoval. Uvedené platí aj vo vzťahu k výkonu práce v sobotu, kde žalobcovi bolo preplatené o 27 hodín viac, než skutočne odpracoval. Za rozhodné obdobie bola žalobcovi vyplatená čistá mzda vo výške 7 819,84 eur spolu so zálohou vyplatenou v mesiaci december 2018 v sume 526 eur, t. j. spolu 8 345,84 eur (t. j. 7 819,84 eur + 526 eur). Takisto mu boli preplatené i všetky diéty za rozhodné obdobie, keďže mu bola spolu s tzv. nadlimitnými diétami vyplatená suma 20 689,77 eur. Žalobcom predložený výpočet mzdy a diét považoval za nesprávny, pretože diéty ako také sa vyplácajú nezdanené, avšak tzv. nadlimitné diéty sú pripočítateľnou položkou k hrubej mzde (a nie čistej mzde, ako to nesprávne žalobca uvádza), a tak spolu tvoria úhrn príjmov, z ktorého sa následne vykonávajú odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a podliehajú zdaneniu. 2.3. V priebehu konania žalovaná 9. júna 2021 zaplatila žalobcovi mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v sume 95,63 eur, ktorého neuhradenie bolo žalovanej vytknuté pri výkone inšpekcie práce, o ktorej bol spísaný protokol Inšpektorátu práce Bratislava zo 14. novembra 2019.

3. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia Personalistika, v rámci ktorého bol ustanovenou znalkyňou R.. Y. N., B.., vypracovaný znalecký posudok č. 2/2022 z 1. augusta 2022 vo veci vyčíslenia mzdy žalobcu, cestovných náhrad za pracovné cesty a odvodov do povinných fondov, dokazovanie výsluchom tejto ustanovenej znalkyne, výsluchom svedkyne V. K. (ekonómky žalovanej) a oboznámením sa so všetkými v konaní listinnými dôkazmi predloženými stranami na podopretie svojich tvrdení, a to pracovnou zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami z 2. júla 2012; dohodou o skončení pracovného pomeru zo 24. mája 2019; výplatnými páskami žalobcu za obdobie od januára 2019 do apríla 2020; odpoveďou Inšpektorátu práce Bratislava z 15. novembra 2019 č. IPBA_ODD BOZP II/KON/2019/3429 na podanie žalobcu; pokusom o zmier pred podaním žaloby z 22. januára 2020 s poštovým podacím hárkom a poštovou informáciou o doručovaní zásielky; stanoviskom žalovanej k pokusu o zmier z 29. januára 2020; výpisom z bankového účtu žalovanej s transkaciami týkajúcimi sa výplaty mzdy a diét žalobcovi; prehľadom pohybov analytických účtov žalovanej za obdobie rokov 2018 a 2019 (založenom v spise na č. l. 55); potvrdením o zrealizovaní platby žalovanou v sume 95,63 eur v prospech bankového účtu žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 4.2. Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 4.3. Podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a/ náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b/ náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c/ stravné, d/ náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e/ náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

4.4. Podľa zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a/ 5 až 12 hodín, b/ nad 12 hodín až 18 hodín, c/ nad 18 hodín. 4.5. Podľa pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a/ do 6 hodín vrátane, b/ nad 6 hodín až 12 hodín, c/ nad 12 hodín. 4.6. Podľa náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy. 4.7. Podľa zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. 4.8. Podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa , nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

5. Predmetom prejednávanej veci je individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobca ako zamestnanec domáha do žalovanej ako svojho zamestnávateľa nároku na zaplatenie náhrady cestovných nákladov pri pracovných cestách za rozhodné obdobie od januára 2018 do apríla 2019.

6.1. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako zamestnanec a žalovaná ako zamestnávateľ uzavreli 2. júla 2012 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej bol žalobca prijatý na pracovné miesto „vodič medzinárodnej nákladnej dopravy“ s dohodnutým dňom nástupu do práce 2. júla 2012. 6.2. Pracovný pomer medzi sporovými stranami sa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 24. mája 2019 ku dňu 31. júlu 2019.

7.1. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami ďalej vyplýva, že strany si za vykonanú prácu dohodli základnú mesačnú mzdu vo fixnej výške 430 eur s výplatným termínom v 10. deň v mesiaci. 7.2. Napriek uvedenému však súd pri ustálení výšky mzdy žalobcu vychádzal zo zhodného skutkového tvrdenia oboch sporových strán, a to zo sumy 750 eur mesačne, ktorú pri výpočte mzdy používal aj žalobca, aj žalovaná.

8. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobca bol v rozhodnom období vysielaný na pracovné cesty a zahraničné pracovné cesty, za ktoré mu vznikol podľa o cestovných náhradách nárok na stravné - t. j. nárok na výplatu tzv. diét. 8.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná vyplácala žalobcovi túto cestovnú náhradu v paušalizovanej výške 80 eur za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty. Išlo o výšku stravného (tzv. diét), ktorá bola žalovanou ako zamestnávateľom určená vo vyššom rozsahu, ako je osobitným predpisom ustanovená výška stravného v ktoromkoľvek štáte, do ktorého bol žalobca vyslaný; trvanie jednotlivých zahraničných pracovných ciest žalobcu v rozhodnom období a sadzba stravného podľa zákona o cestovných náhradách vyplýva z tabuľky č. 4 znaleckého posudku č. 2/2022 znalkyne R.. Y. N., B.. 8.2. Sumu týchto diét tak možno rozdeliť (b) na sumu ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, na výplatu ktorej žalobcovi vznikol zo zákona nárok absolvovaním zahraničnej pracovnej cesty (zákonná nárokovateľná diéta) a ktorá nepodlieha dani z príjmu ani odvodovej povinnosti podľa predpisov o sociálnom a verejnom zdravotnom poistení, a (b) na sumu prevyšujúcu sumu, než

je ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisov, ktorá tak predstavuje tzv. nadlimitné diéty (fakultatívne resp. nenárokové diéty „nad limit“) a je zdaniteľným príjmom. Pre ilustráciu, ak je všeobecne záväzným právnym predpisov ustanovená suma stravného pre niektorý štát napr. vo výške 25 eur za jeden deň vykonanej zahraničnej pracovnej cesty, avšak zamestnancovi bola suma stravného vyplatená v zamestnávateľom určenej paušalizovanej výške 80 eur, potom z tejto sumy 80 eur prestavuje zákonný nárokovateľný nárok zamestnanca na vyplatenie diéty hodnotu 25 eur a zvyšok vo výške 55 eur treba považovať za tzv. nadlimitnú diétu. Tieto tzv. nadlimitné diéty nie sú nárokovateľné, čo teda znamená, že ak v jednom štáte je suma zákonnej nárokovateľnej diéty vyššia než v druhom štáte (v dôsledku čoho je potom suma tzv. nadlimitnej diéty nižšia), nevzniká zamestnancovi nárok na doplatenie tzv. nadlimitnej diéty pre tento druhý štát do rovnakej výšky.

9. Z výpisu z bankového účtu žalovanej a zo mzdových listov žalobcu za roky 2018 a 2019 súd považoval za preukázané, že za rozhodné obdobie od januára 2018 do apríla 2019 bola žalovanou poukázaná na bankový účet žalobcu suma v súhrne 29 035,61 eur, ktorá pozostáva z čistej mzdy za vykonanú prácu vo výške 7 819,84 eur (táto skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná), trinásteho platu označenom tiež ako „záloha“ vo výške 526 eur a cestovaných náhrad pri pracovnej ceste - stravného (tzv. diét) vo výške 20 689,77 eur (vo vypracovanom znaleckom posudku je táto suma zrejme nesprávne uvedená o 1 euro nižšie, t. j. 20 688,77 eur, pretože znalkyňa podľa názoru súdu len nedopatrením vo svojich výpočtoch používala sumu diét za mesiac marec 2019 vo výške 1 284,77 eur, hoci z výpisu z bankového účtu žalovanej vyplýva, že žalobcovi boli poukázané za mesiac marec 2019 diéty v sume 1 285,77 eur - pozn. súdu).

10. Rozhodujúcou skutkovou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo právne posúdenie veci a meritórne rozhodnutie, bolo, kde konkrétne (t. j. v ktorom štáte) a v akom časovom rozsahu žalobca vykonal za rozhodné obdobie pracovné cesty. Na základe tohto zistenia je potom možné ustáliť, v akej konkrétnej výške mu za rozhodné obdobie vznikol pracovnoprávny nárok na vyplatenie cestovných náhrad a tú potom porovnať so sumou náhrad doposiaľ vyplatených žalovanou žalobcovi. Z tohto porovnania je potom možné učiniť právny záver, či tento dlh žalovanej žalobcovi už bol splnený a v akom rozsahu.

11. Pre náležité vyriešenie spomenutej skutkovej otázky súd na návrh žalobcu ustanovil do konania znalkyňu z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia Personalistika. Zo záverov zistených znalkyňou v rámci vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že: 11.1. Žalovaná vyplatila žalobcovi mzdu za vykonanú prácu vo vyššom rozsahu, t.j. za vyšší počet odpracovaných hodín, než ktoré žalobca reálne odpracoval, a to z dôvodu, že k vyplácaniu mzdy používala vždy plný fond mesačného pracovného času, ktorý v súčte za rozhodné obdobie presiahol počet reálne odpracovaných hodín žalobcom. Znalkyňa z výpisu z digitálneho tachografu, výpisu pracovných ciest, mzdových listov a výplatných pások za rozhodné obdobie zistila, že žalobcovi bola za toto obdobie vyplatená (i) mzda za 2 728 hodín, hoci žalobca reálne odpracoval len 2 287 hodín a 23 minút, (ii) mzdové zvýhodnenie za prácu v noci za 162 hodín a 44 minút, hoci žalobca reálne odpracoval len 138 hodín, (iii) mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu za 184 hodín, hoci žalobca reálne odpracoval len 172 hodín a 44 minút, (iv) mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu za 8 hodín, hoci žalobca počas rozhodného obdobia v nedeľu prácu nevykonával, a (v) mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za 72 hodín, hoci žalobca reálne odpracoval len 50 hodín a 51 minút. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcov nárok na zaplatenie mzdy a mzdových zvýhodnení za vykonanú prácu bol zo strany žalovanej uspokojený v celom rozsahu. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že žalobca sa žalobou nedomáhal zaplatenia nedoplatku na mzde či mzdových zvýhodneniach za vykonanú prácu a skutočnosť, že mu tieto pracovnoprávne nároky boli v celom rozsahu uhradené, nebola medzi stranami v konaní sporná.

11.2. Podľa zistení znalkyne žalobcovi na základe výpisu z digitálneho tachografu uskutočnených pracovných ciest za rozhodné obdobie vznikol nárok na zákonné diéty v sume 11 590,36 eur. Žalovaná však vyplatila žalobcovi sumu zákonných nárokovateľných diét vo výške 12 367,20 eur, t. j. o 776,84 eur viac. 11.3. Pokiaľ by sa pri určení výšky zákonných nárokovateľných diét vychádzalo z výplatných pások, žalobcovi by patril nárok na zaplatenie sumy 12 367,20 eur (ktorá bola žalovanou žalobcovi skutočne vyplatená). Ak by sa vychádzalo z dokladu „Položky cestovného príkazu“, tento nárok žalobcu by predstavoval sumu 14 347,74 eur. 11.4. Tzv. nadlimitné diéty boli znalkyňou vyčíslené matematicky odčítaním celkovej sumy vyplatených diét vo výške 20 688,77 eur a sumy vyčíslených zákonných nárokovateľných diét za uskutočnené

pracovné cesty. Rozdiel vo výške sumy tzv. nadlimitných (a nenárokových) diét vyplatených do hrubej mzdy zistenej z jednotlivých dokladov je podľa názoru znalkyne spôsobený tým, že tieto nadlimitné diéty neboli vyplácané v období výplatného termínu (vo výplatnom období), na ktorý sa presne viazali, ale s posunom. Tzv. nadlimitné diéty, ktoré podliehajú daňovej a odvodovej povinnosti, neboli vyplácané vo výplatnom termíne spolu so mzdou, náhradami mzdy a ďalšími odmenami (ktoré takisto podliehajú daňovej a odvodovej povinnosti), ale osobitnou platbou v strede mesiaca spolu so zákonnými nárokovateľnými diétami, ktoré však daňovej a odvodovej povinnosti nepodliehajú. 11.5. K otázke správnosti vykonávania daňovej a odvodovej povinnosti znalkyňa uviedla, že v mzde, ktorú žalovaná vyčíslila a vyplatila žalobcovi, boli správnym spôsobom podľa vtedy platnej legislatívy vykonávané zrážky zo mzdy podľa predpisov o dani z príjmov a o sociálnom a verejnom zdravotnom poistení. 11.6. Výpočet mzdy predložený žalobcom, podľa ktorého by mu mal patriť doplatok k mzde vo výške 11 331,62 eur, označila za nesprávny, pretože žalobca nezahrnul sumu tzv. nadlimitných diét do hrubej mzdy (ktorá podlieha daňovej a odvodovej povinnosti), ale v rozpore s platnými právnymi predpismi o dani z príjmov a o sociálnom a verejnom zdravotnom poistení ich len pripočítal k svojej čistej mzde tak, ako keby išlo o zákonné nárokovateľné diéty, ktoré ale daňovej a odvodovej povinnosti nepodliehajú.

11.7. Napokon znalkyňa uviedla, že na základe výpisu z digitálneho tachografu zistila, že žalobcovi by za rozhodné obdobie patril nárokovateľný mzdový nárok (bez trinásteho platu a tzv. nadlimitných diét) v súhrne 22 420,60 eur (pozostávajúci z čistej mzdy 10 830,24 eur a sumy zákonných diét 11 590,36 eur). Ak by sa vychádzalo z výplatných pások, na základe ktorých boli žalobcovi mzda a diéty skutočne vyplatené, za rozhodné obdobie by žalobcovi patril nárokovateľný mzdový nárok v sume 23 197,44 eur (pozostávajúci z čistej mzdy 10 830,24 eur a sumy zákonných diét 12 367,20 eur). A pokiaľ by sa vychádzalo zo zamestnávateľom predloženým dokladom „Položky cestového príkazu“, žalobcovi by za rozhodné obdobie patril nárokovateľný mzdový nárok v sume 25 177,98 eur (pozostávajúci z čistej mzdy 10 830,24 eur a sumy zákonných diét 14 347,74 eur).

12. Na základe vykonaných dôkazov, hodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, súd však nemal preukázané, že by žalobcovi patril za rozhodné obdobie okrem už vyplateného mzdového nároku a nároku zo zákona o cestovných náhradách v súhrnnej výške 29 035,61 eur ešte ďalší nárok na doplatenie sumy 11 131,62 eur. Dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažovalo, sa mu v konaní nepodarilo uniesť. Existencia tohto nároku, a to ani v čiastočnom rozsahu, vierohodne nevyplýva zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu. Výpočet žalobou uplatňovaného plnenia prezentovaný žalobcom je potrebné vyhodnotiť za nesprávny, pretože žalobca pri ňom jednak (a) opomína platnú právnu úpravu v o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej nezdaniteľným príjmom sú cestovné náhrady len vo výške ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. len zákonné nárokovateľné diéty, a nie aj tzv. nadlimitné diéty, a jednak (b) celkom ignoruje skutočnosť, že okrem čistej mzdy vo výške 7 819,84 eur mu bola ešte vyplatená suma stravného - tzv. diét vo výške 20 689,77 eur (a tiež aj trinásty plat vo výške 526 eur), ktorú v rámci svojich skutkových tvrdení v konaní vôbec nezohľadňuje, čím tak zanedbal i svoju procesnú povinnosť v žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu. A takisto, samotná skutočnosť, že tzv. nadlimitné diéty neboli žalobcovi vyplatené vo výplatnom období, na ktoré sa presne viazali, ale s posunom, bez ďalšieho však neznamená, že mu neboli vyplatené vôbec, resp. že práve a výlučne kvôli tejto skutočnosti žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy presne vo výške 11 131,62 eur. Žalobca po vypracovaní znaleckého posudku v konaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery znalkyne - len vytrhnutím jednej vety zo znaleckého posudku mimo jeho kontext vo všeobecnosti poznamenal, že „v žiadnom prípade nemožno vylúčiť na podklade znaleckého posudku mnou uplatňovaný nárok“, čo však nemožno považovať za náležité splnenie si procesnej povinnosti tvrdenia ani dôkaznej povinnosti

- ani nijako nekorigoval svoj výpočet žalobou uplatňovaného nároku, z ktorého by bolo zrejmé a presne verifikovateľné, že mu tento nárok napriek už uskutočnenej výplate peňažných plnení zo strany žalovanej skutočne vznikol a v akej konkrétnej výške.

13. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalovaná vyplatila žalobcovi za rozhodné obdobie zákonné nárokovateľné diéty v sume 12 367,20 eur a tzv. nadlimitné (fakultatívne a nenárokové) diéty, ktoré podliehajú zdaneniu a odvodovej povinnosti, v sume 8 321,63 eur. Podľa zistení znalkyne suma zákonných nárokovateľných diét, ktorá patrí žalobcovi za rozhodné obdobie, je vo výške 11 590,36 eur, pričom pri vyčíslení ich výšky znalkyňa vychádzala z výpisu z digitálneho tachografu uskutočnených

pracovných ciest žalobcom, ktorý zachytáva presný časový rozsah reálne vykonanej práce žalobcom, a nie z výplatných pások, ktoré sa len vypracúvajú na základe podkladov z digitálneho tachografu, alebo z „Položiek cestovného príkazu“, ktoré majú predovšetkým len evidenčnú funkciu, ktorá ale nemusí automaticky zodpovedať i reálnemu stavu. Z toho potom vyplýva, že žalobcovi bolo na zákonných nárokovateľných diétach (ktoré nepodliehajú daňovej ani odvodovej povinnosti) vyplatené o 776,84 eur viac. Žalobcovi teda nebolo plnené menej, než na čo mu vznikol zákonný pracovnoprávny nárok.

14. Ak by aj súd pri vyčísľovaní sumy zákonných nárokovateľných diét vychádzal z podkladov „Položky cestovného príkazu“, ktoré sú pre žalobcu v tomto smere najpriaznivejšie, žalobcovi by za rozhodné obdobie patril nárokovateľný peňažný nárok v sume 25 177,98 eur (pozostávajúci z čistej mzdy 10 830,24 eur a sumy zákonných diét 14 347,74 eur), ktorá však stále nedosahuje hodnotu skutočne poukázaného plnenia žalovanej žalobcovi vo výške 29 035,61 eur.

15. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že žalobcovi nárok na doplatok mzdy v žalobou uplatňovanej výške 11 131,62 eur nevznikol, pretože mu boli mzda (vrátane mzdových zvýhodnení, náhrad mzdy či ďalších odmien) a cestovné náhrady na stravnom - tzv. diéty za rozhodné obdobie vyplatené vo vyššej výške, a teda dlh žalovanej ako zamestnávateľa na mzdových nárokoch a nárokoch žalobcu zo zákona o cestovných náhradách už v celom rozsahu zanikli ich splnením (porov. v spojení s ). Z tohto dôvodu súd dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby žalobcu a ako nedôvodnú ju v celom rozsahu zamietol.

16. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz vyžiadaním spisu Inšpektorátu práce Bratislava sp. zn. IPBA_ODD BOZP II/KON/2019/3429 a výsluch inšpektora práce V.. R.. W. O., ktorý danú vec prešetroval, a to z dôvodu ich nadbytočnosti, pretože výsledky vykonanej inšpekcie práce u žalovanej vo vzťahu k žalobcovi boli postačujúcim spôsobom preukázané odpoveďou Inšpektorátu práce Bratislava z 15. novembra 2019 adresovanou právnej zástupkyni žalobcu (nachádzajúcou sa v spise na č. l. 15), pričom v tejto súvislosti je potrebné zároveň dodať, že zistené nedostatky v rámci vykonanej inšpekcie práce u žalovanej nemali žiadnu relevantnú súvislosť s existenciou a výškou peňažného nároku, ktorý je predmetom tohto konania.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení (ďalej len „“). Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania ( ), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovanej, ktorú jej bude žalobca povinný zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.