Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Z. S. S., W..S.., I. XX, I., proti žalovaným: 1./ L.F. G.F., E..XX.XX.XXXX, I. Š. X, G. E. J. 2./ U.C. G., E.. XX.X.XXXX, I. Š. X, G. E. J., o zaplatenie 20. 765,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.11.2018 č.k. - 44 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o splatnosti istiny 18.020,10 eur s prísl., zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 18.020,10 eur s prísl., a to v splátkach po 80,- eur mesačne tak, že každá zo splátok bude splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný ako dlžníci uzavreli dňa 6.2.2012 zmluvu o úvere, podľa ktorej žalobca ako veriteľ poskytol medziúver vo výške 20.600,- eur. Po pridelení cieľovej sumy pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím a medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 12.488,17 eur. Keďže žalovaní ako dlžníci porušili zmluvu, žalobca ku dňu 25.4.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a vyzval žalovaných na vrátenie zostatku úveru. Súd prvej inštancie mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 18.020,10 eur, v tejto časti žalobe vyhovel s tým, že sa jedná o istinu úveru. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky z úveru od 4.2.2016, pretože po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Preto nepriznal žalobcovi nárok na úrok z úveru po zosplatnení vo výške 6,59 % ročne zo sumy 18.020,10 eur od 1.3.2017 do zaplatenia. Rovnako žalobcovi nepriznal nárok na poplatky, ktoré zrejme predstavovali poplatky za upomienky, za omeškanie splátok a za vedenie účtu. Rovnako sa zaoberal poplatkom za poistenie, ktoré tak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ust. a nasl. . Žalobca nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia brali žalovaní na vedomie, že nemôžu byť poistení a pokiaľ k poisteniu pristúpili, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca nepredložil doklad preukazujúci vznik poistenia, má súd tiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanými. Uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo

jednou z podmienok uzatvorenia úverovej zmluvy. So zreteľom na tieto dôvody nepriznal súd prvej inštancie žalobcovi poplatky spolu vo výške 104,72 eur. Súd prvej inštancie povolil žalovaným splácať dlh v splátkach vzhľadom na ich finančnú a majetkovú situáciu a zistenú výšku príjmov, ako aj ich celkovú dlhovú zaťaženosť. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa s tým, že ako dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil finančnú a osobnú situáciu. Zistil, že žalovaný v 1.rade je psychicky chorý, obaja žalovaní žijú z invalidných dôchodkov, sú výrazne úverovo zaťažení, keď bolo zistené, že uzavreli žalovaní ako dlžníci úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, ktorá slúžila na prefinancovanie ich starších úverov. Zdôraznil, že žalobca je finančnou inštitúciou a nepriznanie trov ho finančne neohrozí.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o splatnosti prisúdenej istiny, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že nie je daný nárok na zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zdôrazňuje, že splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Zmena podmienok pritom spočíva v tom, že sa celá pohľadávka stáva splatnou na žiadosť veriteľa bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. S názorom, podľa ktorého má platiť dlžník úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov sa stotožňuje aj odborná literatúra a v tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Nesúhlasí taktiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povolenie splácania dlhu žalovaným v sume po 80,- eur mesačne. Uvádza, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd pritom neprihliadol na skutočnú ochotu žalovaných dlh splácať, keďže títo vykonali posledný vklad v prospech medziúveru ešte dňa 22.12.2016. Mesačné splátka 80,- eur žalobca považuje za neprimerane nízke, ktoré neúmerne zhoršujú postavenie veriteľa oproti postaveniu, ktoré mal pred uplatnením práva. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zmysle tom, že mu nebol priznaný nárok na nezaplatené úroky za úver, úroky z omeškania z dlžnej sumy od 26.4.2016 do 28.2.2017 s tým, že žalobca výslovne uviedol, že základom pre výpočet úroku z omeškania je celková dlžná suma, s ktorou sa žalovaní deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dostali do omeškania. Táto celková dlžná suma bola ponížená o čiastkové úhrady v prospech účtu medziúveru vo výške 403,03 eur - úhrady započítané na istinu. Žalobca úroky 5 % ročne z omeškania od 26.4.2016 do 28.2.2017 z dlžnej sumy riadne preukázal predložením výpisu z účtu medziúveru. Rovnako považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania strán sporu. Zdôrazňuje, že v tomto prípade zavinením žalovaných žalobca bol nútený podať žalobu. Žalovaní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti nesplácali úver riadne a včas a neprejavili ochotu dlh splácať, keď poslednú platbu, ako už bolo spomínané, uhradili 22.12.2016. Súčasne podľa žalobcu osobné a majetkové pomery žalovaných nie sú až tak zlé a výnimočné, že by odôvodňovali postup podľa .

4. Žalovaní v 1.a 2.rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z , podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Vychádzajúc z uvedeného, úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občianskoprávnych veciach sú právne regulované, čo do ich maximálnej výšky.

8. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

9. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne upravená v ust. , na ktoré v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy nadväzuje ustanovenie . Ustanovenie je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

10. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia . Ustanovenie a upravuje otázku riadneho splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne splácanie pre prípad, že sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia , podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. expresis verbis v prvej vete ustanovenia upravuje, že „ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia , keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.

Ustanovenie je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden iný výklad.

11. Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je .

12. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

13. v ustanovení ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas. Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia veta prvá . Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

14. Pojmu plnenie použitom v ustanovení bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

15. Ak úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

16. ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súčasnosti v súlade s ustanovením veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia a nasl. , umožňuje veriteľovi po lehote splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

17. Novela účinná od 1.4.2015 doplnila ust. o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci , ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie .

18. Súd prvej inštancie ďalej postupoval správne, ak umožnil obom žalovaným splácať dlh v splátkach. Zistené osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných odôvodňujú aplikáciu . Je zrejmé, že žalovaní sú poberateľmi invalidného dôchodku, výška ktorého u žalovaného v 1.rade predstavuje sumu 415,80 eur mesačne a u žalovanej v 2.rade ide o sumu 109,20 eur mesačne. Žalovaní uhrádzajú zo svojich príjmov poplatky spojené s bývaním a splácajú aj ďalšie úvery voči iným veriteľom. Výšku určenej mesačnej splátky považuje aj odvolací súd za primeranú predovšetkým s poukazom na zistenú sociálnu situáciu žalovaných. Súdom určená splatnosť jednotlivých splátok pritom zodpovedá podmienkam určeným v .

19. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje

odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe .

20. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu, musí však vždy ísť o výnimočný prípad, ktorý má byť v rozhodnutí aj odôvodnený.

21. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strán sporu, či nízky príjem.

22. Súd prvej inštancie správne zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k správnemu záveru o potrebe použiť ust. pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa strana sporu bez ďalšieho nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ust. sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve aj nepriaznivejšiu sociálnu a majetkovú situáciu strany sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie . Na druhej strane, pokiaľ ide o spoločnosť žalobcu, jeho majetková sféra nebude použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Vyššie uvedené skutočnosti preto v súhrne umožňujú prijať záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa aplikáciou výnimočného ustanovenia .

23. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil podľa ako vecne správny.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a nasl. . Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).