Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Nt-19-2019.pdf
PDF · 65.15 KB
Case nature
Area
Subarea
31Nt/19/2019
Uznesenie
Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Stanislava Kováča a prísediacich sudcov Márie Dikanovej a Tibora Szalaya, na verejnom zasadnutí takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamieta návrh odsúdeného A. M., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J.. Č.. K. K. J. F. S., na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/181/2017, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/181/2017 zo dňa 14.05.2018, bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) v znení do 31.07.2019 a iné a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením do stredného stupňa stráženia, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 5 rokov a ochranný dohľad na 1 rok pri zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/47/2015 zo dňa 04.11.2015, trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/81/2015 zo dňa 05.04.2015, rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/1/2015 zo dňa 15.07.2015 a trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/127/2015 zo dňa 20.01.2016, ktorý dosiaľ nevykonal.
Dňa 01.08.2019 bol súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že bol odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ, pričom pri právnej kvalifikácii skutku vychádzal súd zo stanoviska NS SR 6/2012, podľa ktorého konania páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním a spôsobí ním aspoň malú škodu takto kvalifikovať. Už od zverejnenia stanoviska sa viedli s ním polemiky najmä pre nerešpektovanie dvoch odlišných skutkových podstát v § 212 TZ, ktoré v zmysle § 38 ods. 1 TZ vylučuje dvojité pričítanie tej istej skutkovej okolnosti. Novelou TZ s účinnosťou od 01.08.2019 odmietol zákonodarca závery tohto stanoviska a prelomil jeho aplikáciu, keď zlúčil ods. 1 a ods. 2 § 212 TZ. V zmysle dôvodovej správy predchádzajúca prax nezodpovedala požiadavke primeraného trestu. Skutočnosťou súdu skôr neznámou je zmena zákona, ktorá odmieta závery stanoviska, vzhľadom na ktorú je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu. V obnovenom konaní sa bude ukladať trest podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a § 2 ods. 1 TZ pre trestnej sadzbe podľa nového priaznivejšieho znenia zákona.
Podľa § 394 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v
zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na verejnom zasadnutí sa odsúdený pridržal svojho písomného návrhu. Prokurátor navrhol návrh zamietnuť.
Z návrhu na obnovu konania vyplýva, že odsúdený neuvádza žiadnu skutočnosť alebo dôkaz zakladajúcu dôvod obnovy konania. Samotná zmena zákona takúto skutočnosť nepredstavuje, keďže v zmysle § 2 ods. 1 TZ trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný; ak medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, zmena zákona po vynesení rozsudku sa už nezohľadňuje a nemá vplyv na uložený trest, takisto ako by nemal vplyv ani zánik trestnosti skutku, za ktorý bol odsúdený - pre takéto prípady sú tu inštitúty milosti a amnestie.
Súd ďalej poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 44/2013, v ktorom sa výslovne uvádza, že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu. Jediný prípad, kedy je zmena zákona dôvodom obnovy konania je uvedený v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a to je vtedy, ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s ústavou, čo sa v tomto prípade nestalo.
Novou skutočnosťou na povolenie obnovy konanie by mohla byť zmena predmetného stanoviska NS SR 6/2012, no ani k tomu nedošlo, a na rozdiel od odsúdeného je súd názoru, že zákonodarca zmenou zákona dal jasne najavo, že doterajší postup súdov v zmysle uvedeného stanoviska bol zákonný a vyžadoval preto zmenu samotného zákona, a nie jeho výkladu, ktorý bol v stanovisku N SR 6/2012 daný jasne a presvedčivo. To, že sa v dôvodovej správe zákonodarca čudoval, prečo súdy rozhodujú podľa platných zákonov, svedčí skôr o „kvalite“ zákonodarcu ako súdov.
Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta (§ 402 ods. 3 TP). Podaná sťažnosť má odkladný účinok.