Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-20-2019.pdf
PDF · 95.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: S. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX/XX, XXX XX X. N., o zaplatenie 2.741,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 13Csp/20/2019-21 zo dňa 01.04.2019 z r u š u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2513,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 2513,73 eur od 03.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 83,42% trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.741,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 03.05.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 02.06.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.600,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 75,79 eura. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 394,60 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 19.04.2016 úver zosplatnil. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.741,10 eur, ktorú žalobca vypočítal ako 9 x 75,79 eur +2453,59 eur (istina ku dňu zosplatnenia. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 02.06.2015, Predžalobnú upomienku, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad.
3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 13Csp/20/2019-21 zo dňa 01.04.2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil výrokom I tohto rozsudku. Uznesením č.k. 13Csp/20/2019-40 zo dňa 11.06.2019 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., (ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto.
4. Žalovanému bolo doručené oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke súdu a úradnej tabuly súdu.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany. Strana žalobcu ospravedlnila svoju neprítomnosť, žalovaná strana sa nedostavila. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-3, prehľadom splátok a úhrad č.l. 4, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti č.l. 5, zmluvou o úvere č.l. 5-8, predžalobnou výzvou a doručenkou č.l. 9, návrhom na zmenu č.l. 31-35, oznámením o postúpení pohľadávky č.l. 36,
7. Súd konštatuje, že v konaní neboli sporné skutočnosti, kedy žalovaná strana nerozporovala žiadne skutočnosti tvrdené žalobcom. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 02.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXX (žalobca uviedol v odôvodnení žaloby nesprávne číslo XXXXXXX, ktoré predstavuje variabilný symbol, pričom ostatné údaje v žalobe boli uvedené správne), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 2600,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach s poistením vo výške 75,79 eur. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 27,64 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 18,24%. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom „06/2020“. Splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.02.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy vo výške 211,72 eur bezodkladne od doručenia upomienky. Súčasne žalovaného poučil, že ak do 05.04.2016 neuhradí dlžnú sumu, veriteľ môže úver zosplatniť. Žalovanému bola výzva doručená dňa 09.03.2016. Z obsahu prehľadu splácania ako aj z nesporene tvrdených skutočností a oznámenia zo dňa 27.04.2016 mal súd preukázané, že žalobca úver k 27.04.2016 zosplatnil. Z obsahu nesporne tvrdených skutočností, ako aj obsahu spisu (predložených listinných dôkazov - prehľad úhrad plynie), že žalovaný zaplatil žiadnu na úver sumu 394,60 eur, pričom poslednú splátku zaplatil dňa 18.11.2015. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
12. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 488 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, resp. aj § 497 Obchodného zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutá spotrebiteľský úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., majú prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom však vzhľadom na to, že ide o bezúročnú pôžičku, tak ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sa nepoužijú. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba by bola podaná dôvodne v celom rozsahu dôvodne na základe nižšie uvedeného. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2600,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Nakoľko súd posúdil obsah úverovej zmluvy ako súladný s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., tak konštatuje, že žaloba, čo do vrátania spotrebiteľského úveru v sume 2.741,10 eur by bola dôvodná (ako súčtu súm splátok 75,79 eur x 9 splátok + zostatok istiny v sume 2.453,59 eur po odpočítaní platieb žalovanej v sume 394,60 eur. Súd však od 05.12.2018 je povinný prihliadnuť na premlčanie podľa § 54a OZ, nakoľko v spotrebiteľských veciach je následne premlčaná pohľadávka nevymáhateľná. Preto súd vec posúdil aj podľa nižšie uvedených ustanovení zákona.
16. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
17. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Podľa § 122 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
21. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“), konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
22. Súd v súlade s §54a OZ súčasne skúmal premlčanie prípadného nároku žalobcu, pričom musí konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný v rozsahu splátok splatných do 20.01.2016 vrátane, a preto žalobcovi prináleží len nepremlčaná istina úveru vo výške 2433,43 eur, zodpovedajúca istine, aká by bola nezaplatená pri splátke splatnej 25.01.2016 a úroky z úveru za obdobie od 25.01.2016 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tj. do 19.04.2016 (viď prehľad splátok), t.j žalobcovi by prináležala suma vo výške 80,30 eur, pričom nárok na splátky splatné do 20.01.2016 je premlčaný. Súd konštatuje, že výpočet istiny vykonal k uvedenému dňu podľa štandardného úrokového výpočtu, pričom zohľadnil skutočnosť, že veriteľ sám vypočítal úroky z úveru za jún samostatne, pričom tieto sa premlčali samostatne. Súd konštatuje, že nová úprava premlčania podľa OZ, je v zásade svojou povahou preklúzia s výnimkou toho, že dlžník by takýto dlh mohol uznať, hoc ani v tomto prípade premlčaním právo nezaniká (plnenie nevytvára naturálnu obligáciu), iba sa závažne oslabuje. Súd uvádza, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Trojročná premlčacia doba pri splátkach splatných do 20.01.2016 uplynula dňa 22.01.2019, pričom žaloba bola na súde podaná až 21.02.2019, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby pri splátkach splatných do 20.01.2016 (premlčuje sa splatná istina aj príslušenstvo súčasne). Súd uvádza, že od účinnosti právnej úpravy § 52 OZ od 01.04.2015 je výslovne aj zákonom určené, že premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch sa posudzuje podľa ustanovení OZ a nie Obchodného zákonníka. Súd konštatuje, že už však v predchádzajúcej súdnej praxi v spotrebiteľských vzťahoch sa uplatňovala premlčacia doba podľa OZ, t.j. všeobecná trojročnú lehotu. Súd k aplikácii občianskeho práva pri premlčaní uvádza, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a dlžníkom je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobu v časti o zaplatenie splátok splatných do 20.01.2016 ako nedôvodnú zamietol z uvedeného dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody (premlčanie časti nároku), súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čo do sumy 2513,73 eur ako zostatku nepremlčanej istiny a úrokov , a preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku požadovaného nároku žalobu zamietol. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením pohľadávky v nepremlčanej časti 2513,73 eur od 19.04.2016, t.j. od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, priznal súd žalobcovi nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2513,73 eur od uplatneného dátumu 03.05.2016 do zaplatenia.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Súd vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky primerane predĺžil žalovanému lehotu na plnenie na 30 dní. .
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 91,71 % vypočítané ako suma 2513,73 € (priznaný nárok) je 91,71% zo sumy 2741,10 eur, ktorá bola pôvodne žalovaná. Žalovaný má tak úspech vo výške 8,29%, t.j. celkový úspech žalobcu po odpočítaní úspechu žalovaného je 83,42% (91,71% úspech žalobcu mínus úspech žalovaného 8,29=83,42%), preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 83,42%, ktoré aj súd priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.