Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/161/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu FAMOTECH s.r.o., Kuchyňa 1316, 900 52 Kuchyňa, IČO: 36 728 004, práv. zast. METIS Legal s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 47 242 159, proti žalovanému Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Stará Vajnorská 139, Bratislava, IČO: 31 389 139, práv. zast. SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO: 36 863 157, o zaplatenie 54.250,44 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -1297 zo dňa 28.10.2021 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -1297 zo dňa 28.10.2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.8.2019 domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní zaviazal žalovaného zaplatiť mu 54.250,44 EUR s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. 1191303, ktorou žalobca vyúčtoval zostávajúcich 10% z ceny diela. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 7.8.2017 písomnú zmluvu o dielo, predmetom, ktorej bola dodávka a montáž technológie pre stavbu „Prístavba objektu skladovania a sušenia piesku...“ v zmysle ponuky č.po-2017-79 zo dňa 28.7.2017 v termínoch a za cenu dohodnutú v zmluve. Cena diela bola v čl. IV Zmluvy dohodnutá v sume 452.087,- EUR s tým, že spôsob fakturácie a platieb bol uvedený v čl. V Zmluvy. Predmetom žaloby je úhrada posledných 10% ceny diela, faktúru je zhotoviteľ, t.j. žalobca oprávnený vystaviť po odovzdaní diela do prevádzky podľa čl. II, bod 4 Zmluvy, t.j. po vykonaní zaregulovania, komplexných skúšok, uvedenia do prevádzky a zaškolenia personálu. Ako podklad pre fakturáciu mal slúžiť protokol o odovzdaní diela do prevádzky vystavený zhotoviteľom a potvrdený zástupcom objednávateľa. Žalovaný odmietol zostávajúcich 10 % z ceny diela uhradiť s odôvodnením, že žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na úhradu, nakoľko nesplnil povinnosti uvedené článku II bod 4 a 5 Zmluvy. 3. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu konateľa žalobcu, ako aj z výsluchu svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že dielo bolo uvedené do prevádzky, túto skutočnosť potvrdil svedok B., ako aj svedok O. a taktiež aj konateľ žalobcu. Všetci menovaní zhodne potvrdili, že linka bola spustená do skúšobnej prevádzky. Zmluva termín skúšobná prevádzka nepozná, takáto dohoda zmluve ukotvená nebola, v zmluve nie je žiadnym spôsobom upravená dĺžka trvania prípadnej skúšobnej prevádzky a akým spôsobom má byť ukončená, resp. zmenená na bežnú prevádzku. Z uvedeného

dôvodu bolo preto potrebné považovať skúšobnú prevádzku za splnenie povinnosti žalovaného podľa čl. II, bod 4 zmluvy, a to uvedenie zariadenia do prevádzky. Taktiež z počítačového výstupu k priebehu prevádzky diela mal súd za preukázané, že počas obdobia od 7.8.2018 do 13.9.2019 bolo dielo v prevádzke. Svedok B. vo svojej výpovedi potvrdil, že dielo sa používa, ale od počiatku vykazovalo vady, ktoré spôsobili, že dielo bolo prevádzkyschopné len v obmedzenom rozsahu a na základe potreby neustálych opráv, ktoré na jeseň roku 2019 vyústili až do výmeny komponentov dodaných žalobcom. Žalovaný vady diela opakovane reklamoval, a to listom zo dňa 29.11.2018, v ktorom požadoval odstránenie všetkých prevádzkových vád a nedostatkov diela, listom zo dňa 5. 3. 2019, resp. listom zo dňa 2.5. 2019 nazvaným „Opakovaná reklamácia vád diela a výzva na ich odstránenie“. Podľa čl. II Zmluvy dielo malo byť zhotovené podľa cenovej ponuky č. 2017 - 79 zo dňa 28.7.2017 ako technického podkladu pre dodávku diela, obsahujúceho záväzné parametre. Podľa cenovej ponuky mala byť kapacita diela 25 ton/hod, pričom pásový dopravník s označením P1, P a elevátor E1 mali byť vhodné pre prepravu mokrého piesku. Žalobcom dodané komponenty boli v rozpore so zadaním, keďže podľa bodu 4.1 Návodu na obsluhu a údržbu korčekových elevátorov mal súd preukázané, že od dopravovaného materiálu sa vyžaduje, aby bol drobný, zrnitý, sypký, suchý bez znakov priľnavosti a lepivosti, dopravu iných materiálov je potrebné konzultovať s výrobcom. Konzultácia ohľadom prepravy mokrého piesku súdu preukázaná nebola. Taktiež v Technických podmienkach pre pásový dopravník bolo uvedené, že sa používa pri doprave sypkých, nelepivých materiálov v horizontálnom smere. Z Dodatku č. 1 k Technickým podmienkam pásových dopravníkov súd zistil, že pásové dopravníky sú vhodné aj na dopravu vlhkého piesku zmiešaného so štrkom v pomere 1 : 1. Dodatok č. 1, teda potvrdzoval vhodnosť pásového dopravníku na dopravu vlhkého piesku za predpokladu jeho zmiešania so štrkom v pomere jeden diel piesku na jeden diel štrku. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ išlo o vstupný materiál, tak v cenovej ponuke je uvedený piesok, taktiež v Technickej správe vypracovanej svedkom Ing. Ivom O. je ako vstupná surovina uvedený piesok o zrnitosti 0 - 4 mm. Svedok B. vypovedal, že na vstupe sa mal používať mokrý piesok, z ktorého bolo potrebné získať po procese sušenia rôzne frakcie s rôznou veľkosťou zrna, poprel dohodu o pomere piesok štrk 1:1. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že ako vstupný materiál mal byť použitý piesok zmiešaný so štrkom vo vzájomnom pomere 1:1 žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodložil relevantným dôkazom. Protokoly o skúške kameniva-montážne protokoly takýmto dôkazom nie sú, nakoľko nepotvrdzujú žalobcove tvrdenia o miešaní vstupného materiálu v pomere jeden diel piesku k jednému dielu štrku. Obsah mailu zo dňa 26.8.2018, na ktorý žalobca poukazoval, a v ktorom mal svedok O. vysvetliť konateľovi žalovaného, že sušenie malo byť v pomere 50 % na 50 % piesok so štrkom nedokazuje dohodu, respektíve zmluvné dojednanie o takomto pomere vstupného materiálu, svedok O. v ňom uvádza, že ak sú frakcie v pomere 50:50, tak je max kapacita sušičky 25t/hod. Zmena pomeru materiálu na vstupe na iný pomer sušenia, a to tri diely piesku k jednému dielu štrku alebo dokonca len samotný piesok, mala za následok podľa tvrdenia žalobcu nadmerné opotrebenie diela ako celku, zníženie jeho výkonu, vplyv na dopravnú cestu a preťaženie diela, ako aj na samotné sušenie piesku. Keďže sa v konaní nepreukázala dôvodnosť tvrdenia žalovaného o dohodnutom pomere piesku a štrku na vstupe, tak mu nemožno prisvedčiť, že práve tvrdená zmena pomeru mala za následok vadnosť diela. Zmena pomeru vstupného materiálu bola tiež jedným z hlavných argumentov žalobcu na tvrdenie, že znalecký posudok je nepoužiteľný pre súdne konanie a je v hrubom rozpore s technickými možnosťami diela, keďže vychádza zo zlých predpokladov materiálu na vstupe - 25 ton mokrého piesku. Znalec jednoznačne v znaleckom posudku vypracovanom vo veci posúdenia funkčnosti linky pre triedenie a sušenie piesku uviedol, že závitovkové dopravníky, korčekové elevátory a pásové dopravníky nie sú svojou konštrukciou vhodné na prepravu sypkých keramických materiálov akými piesky nepochybne sú, jednotlivé komponenty linky sú vhodné prepravu a manipuláciu sypkých zrnitých materiálov rastlinného pôvodu ako napríklad pšenica, jačmeň, kukurica, ktoré majú oveľa menšiu mernú hmotnosťou ako má keramický piesok. 5. Znalecký posudok 08/2018 spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti pre súkromný znalecký posudok, keďže znalec v priebehu konania doložil do spisu Dodatok k znaleckému posudku č. 08/2018, ktorým doplnil doložku vyžadovanú ustanovením Uvedený záver znalec potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom, keď upresnil, že príčinou praskania a ulamovania korčekov je nevhodný materiál, z ktorého boli vyrobené. Namiesto bežnej konštrukčnej oceli, ktorá koroduje, je vhodnejším materiálom nehrdzavejúca oceľ. Korčeky boli navyše aj rozmerovo poddimenzované, boli zle navrhnuté čo sa týka materiálov, veľkosti ako aj pevnosti. Rovnako závitovkové dopravníky neboli správne nadimenzované, uvedené zistenie zodpovedá aj Návodu na použitie závitovkového dopravníka (technické podmienky), kde je uvedené, že najprijateľnejším dopravným médiom je drobný, suchý a sypký materiál používaný v poľnohospodárstve. Dokazovaním bolo teda preukázané, že pásový

dopravník P1,P2 a elevátor E1 boli žalobcom dodané v rozpore s cenovou ponukou, nakoľko neboli vhodné na prepravu mokrého piesku, ktorý sa nalepil na lopatky a steny elevátora, čo spôsobuje, že dochádza k preprave menšieho množstva materiálu; ostatné komponenty linky mali slúžiť na prepravu suchého piesku, ale podľa návodov na použitie tak závitkovy dopravník, ako aj pásový dopravník a elevátor mali slúžiť predovšetkým na prepravu drobného, zrnitého, sypkého, suchého materiálu bez znakov priľnavosti, čo je typické pre niektoré poľnohospodárske plodiny. Žalobca tvrdil, že linku zhotovil v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú pre žalovaného vypracovala spoločnosť TVAR COM a pri realizácii diela dodržal kapacitné parametre projektu, avšak zo svedeckých výpovedí tak p. O., ako aj p. B. a I., mal súd za preukázané, že pri podpise zmluvy sa síce vychádzalo z technologickej schémy TVAR COMU, ktorú však bolo potrebné modifikovať na konkrétnu situáciu a finálnu schému vypracoval žalobca na podklade schémy od spoločnosti TVAR com. Uvedené zistenia boli v rozpore s tvrdením žalobcu, že špecifikácia jednotlivých komponentov diela mu bola odovzdaná iba za účelom nacenenia jednotlivých častí diela a nie za účelom prepočítania výkonu diela. Dielo bolo podľa tvrdenia žalobcu optimalizované na použitie vstupného materiálu, ktorý pozostáva zo štrku a piesku v pomere 50: 50, v prípade, ak parametre dodržané na vstupe nie sú, napríklad pri použití výlučne len piesku, tak kapacita diela je nižšia, len 18 ton za hodinu. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že z cenovej ponuky, na základe ktorej bol žalobca povinný dielo zrealizovať však jednoznačne vyplývalo, že kapacita diela mala byť 25 ton/hod., pričom v rovnakej cenovej ponuke bol ako vstupný materiál uvedený mokrý piesok a nie piesok so štrkom v pomere 50:50 tak, ako to tvrdí žalobca. Nevhodne zvolené komponenty v konečnom dôsledku mali za následok nedodržanie dohodnutej prepravnej kapacity linky 25 ton materiálu za hodinu, nakoľko z počítačového výstupu k priebehu prevádzky diela za obdobie od 7.8.2018 do 13.9.2019 mal súd preukázané, že dohodnutá kapacita dosiahnutá nebola, priemerná dosiahnutá kapacita bola podstatne menšia ako 20 ton za hodinu (cca 10 t/hod). Je pravdou, že žalobca založil do spisu 2 fotografie preukazujúce dosiahnutie prepravnej kapacity linky 25,1 t/hod, resp. 28,7 t/hod, uvedené údaje len preukazujú, že výnimočne bolo možné takéto hodnoty dosiahnuť, avšak žalovaný zadokumentoval, že pri bežnej prevádzke bolo dosahované reálne zaťaženie diela výrazne pod 20t/hod. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že po vyčistení elevátora od nalepeného piesku bolo možné dosiahnuť kapacitu 25t/hod, ale cca po hodine sa materiál opäť nalepil na steny a korčeky a prepravná kapacita klesla. Pokiaľ išlo o fúkanie piesku do síl autocisternami toto sporné nebolo, išlo o provizórne riešenie, pretože z dôvodu výskytu vád na diele bol žalovaný nútený dopravné cesty odstaviť, ale výrobu zastaviť nemohol, potreboval plniť svoje záväzky. Fúkanie síl auto cisternami však nemá žiaden vplyv na zodpovednosť žalobcu za popísané vady diela. 7. Závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie dokazovaním sú, že podmienkou fakturácie 10 % ceny diela bol protokol o odovzdaní diela, ktorý zo strany žalovaného podpísaný nebol, keďže dielo nezodpovedalo zadaniu, vykazovalo vady, a teda nebolo riadne vykonané, hoci ako už bolo uvedené, dielo sa používalo, ale do výmeny komponentov len v obmedzenom rozsahu a za zvýšených nákladov. Podmienkou fakturácie teda bolo podpísanie protokolu o odovzdaní diela a splnenie tejto podmienky je pre zaplatenie ceny diela rozhodujúce, bez ohľadu na to, či je predmet diela objednávateľom užívaný alebo nie. Pre vznik práva na zaplatenie ceny diela tak nie je rozhodujúce, že je predmet diela objednávateľom užívaný, pretože takto nebol vznik práva na zaplatenie ceny diela zmluvne dohodnutý. Súd poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. zo dňa 29.1.2013. Judikatúra, na ktorú poukazoval žalobca (uznesenie NS SR sp. zn. ), podľa ktorej má dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky podľa ustanovenia a ak objednávateľ, napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže jemu je nesplnenie podmienky nepodpísanie protokolu na prospech, pretože nemusí plniť povinnosť zo zmluvy zaplatiť cenu diela, nie je na prejednávaný spor použiteľná, lebo rieši odlišnú situáciu, kedy napriek riadnemu vykonaniu diela objednávateľ odmietol protokol podpísať. V predmetnej veci bolo preukázané, že dielo riadne vykonané nebolo, keďže od počiatku vykazovalo vady, ktoré boli spôsobené nevhodne zvolenými komponentami, ktoré mali o.i. za následok nedodržanie dohodnutej prepravnej kapacity linky 25 ton materiálu za hodinu. Vzhľadom na to, že bolo v konaní preukázané, že nebola splnená zmluvne dohodnutá podmienka pre vznik práva na zaplatenie ceny diela, a to podpísanie preberacieho protokolu z dôvodu vadne vykonaného diela, súd žalobu zamietol. Taktiež súd nevykonal dokazovanie výsluchom znalca z odboru strojárstvo T.. T. L. k otázke stavu diela a jeho jednotlivých komponentov, nakoľko žalobca mal zákonnú možnosť dať si menovaným znalcom vypracovať súkromný znalecký posudok a až následne prípadne znalca vypočuť.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že na pojednávaní dňa 24.9.2020 predložil súdu, krátkou cestou na USB kľúči fotografie a video z váhy sušiarne piesku (diela). Tieto fotografie a video slúžili, ako základ pre zhotovenie tabuľky, v ktorej žalobca porovnal zaznamenané výkony diela žalobcu a žalovaného. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetný výstup žalovaného je aj z obdobia, keď už žalobca miesto zhotovenia diela nenavštevoval (po ukončení skúšobnej prevádzky). Žalobca predložil dôkazy ohľadom skutočného zaťaženia diela v období skúšobnej prevádzky, a to konkrétne prehľadovú tabuľku, v ktorej žalobca porovnal výstupy zachytené fotografiou a videom - výstupy žalobcu a počítačové výstupy žalovaného. Z porovnaných výstupov je zrejmé, že skutočné zaťaženie diela v tonách za hodinu v referenčnom období od 10.9.2018 do 25.9.2018 a konkrétnych časoch je v porovnaní s údajom uvádzaným žalovaným, vyššie, a to v rozpätí od +13,23% do +45,73% v tonách za hodinu. Žalobca zároveň dôrazne odmietol tvrdenia žalovaného, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do váhy na diele. V prípade, ak by sa zasahovalo do váhy na diele, tak by táto skutočnosť bola zachytená aj vo výstupe žalovaného. Vyššie uvedené dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať, vyvracajú tvrdenia žalovaného, ktoré si osvojil aj súd, a to že priemerné reálne zaťaženie diela bolo cca 10 ton/ hod. Dôkazy navrhnuté žalobcom (fotografie a video na USB kľúči, prehľadová tabuľka) preukazovali reálne zaťaženie diela 24,6 ton/hod, 23,8 ton/hod, 25,1 ton/hod, 26,6 ton/hod, 28,7 ton/hod, 22,2 ton/ hod, 15,3 ton/ hod, 24,8 ton/hod, 22,4 ton/hod, 23,6 ton/hod, 22 ton/hod, 24,3 ton/hod, 23,3 ton/hod, 24,6 ton/hod, 20,97 ton/hod. K prepravnej kapacite linky žalobca uviedol, že ním predložené fotografie a video dostatočne preukazujú, že dielo dosahovalo zmluvne dohodnutý výkon. 9. K vadám diela žalobca v odvolaní uviedol, že je toho názoru, že vady a poškodenie diela vznikali hlavne v dôsledku fúkania piesku do síl. Nesprávny je záver súdu, ktorý je uvedený na strane 38 odôvodnenia. Súd sa nevysporiadal s tým, že poškodenie linky si spôsobil samotný žalovaný, a to nie len fúkaním piesku do síl, t.j. činnosťou s ktorou sa pri projektovaní a zhotovení linky vôbec nepočítalo. Poškodenie linky si žalovaný spôsobil najmä nevykonaním údržby, vlastným servisom s nesprávnymi komponentami (výmena ložísk), sušením materiálu, s ktorým sa pri zhotovení diela nepočítalo (carrolit). Po uvedení diela do prevádzky, žalobca nemohol žiadnym spôsobom kontrolovať, aký materiál na vstupe bude žalovaný používať. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že dielo vykazovalo vady, za ktoré zodpovedá žalobca. Vady diela si v uvedenom prípade spôsobil svoju činnosťou, prípadne nečinnosťou samotný žalovaný. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že ak by bol on dodal žalovanému iné komponenty diela, ktoré nespĺňali výkonnostné a technické požiadavky tak, ako boli tieto zmluvne dohodnuté, tak žalovaný mohol ich prevzatie odoprieť a žiadať od žalobcu dodanie iných komponentov. Žalovaný pri prevzatí jednotlivé komponenty špecifikované v prílohe Zmluvy o dielo skontroloval a svojím podpisom na Protokole o dodaní časti diela ich prevzatie potvrdil a vystavenú faktúru č. 117120 žalobcovi uhradil. Rovnako žalovaný podpísal aj Preberací protokol (Acceptance certificate) po montáži samotnej linky a vystavenú faktúru č. 11812033 žalobcovi uhradil. Žalovaný začal namietať výkonnostné a technické požiadavky pre jednotlivé komponenty diela až po príchode nového konateľa žalovaného (O. O.). 10. Nesprávny je aj záver súdu v bode 37., kedy súd nerozlišoval medzi technologickou schémou, ktorú vyhotovil TVAR COM, spol. s r. o. a projektovou dokumentáciou technológie. Finálna technologická schéma v uvedenom prípade podlieha schváleniu samotného žalovaného. Žalobca v uvedenom prípade vyhotovoval iba projektovú dokumentáciu technológie (finálnu schému technológie), ktorá predstavuje samotné zakreslenie diela na mieste (výškové a pozičné usporiadanie), kde bolo dielo zhotovené (závod žalovaného v Bratislave). Súd nesprávne právne posúdil dodatočné vyhotovenie znaleckej doložky. Takýto postup znalca v priebehu konania namietal žalobca na pojednávaní dňa 10.5.2021, nakoľko ho považuje za postup, ktorý je v rozpore zo zákonom nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2018 a znalecká doložka alebo prehlásenie znalca podľa je predkladaná následne až 3 roky po dátume jeho vyhotovenia. V dôsledku vyššie uvedeného je predložený znalecký posudok iba listinným dôkazom, a nie súkromným znaleckým posudkom. Súd tiež postupoval nesprávne, kedy reklamácia bola žalovaným vykonaná až po siedmich mesiacoch od uvedenia diela do prevádzky. Žalovaný v uvedenom prípade postupoval špekulatívnym spôsobom, keď na jednej strane tvrdí, že dielo malo vady hneď po spustení a na druhej strane dielo sedem mesiacov používa a suší na ňom piesok (trinásťtisíc ton k 31.10.2018), a až následne po siedmich mesiacoch užívania začne písomne uplatňovať vady diela. Tiež je nepochybné, že žalovaný mal na vstupe sušiarne piesku používať pomer 50% na 50% piesok so štrkom. Táto skutočnosť Požiadavky na schválenie investičného zámeru - Sušiarne piesku Weber Slovensko - Bratislava. Súd mal v uvedenom prípade rozlišovať medzi nárokom žalobcu na zaplatenie zostávajúcich 10% ceny diela a prípadnými vadami diela, ktoré sú samostatným nárokom žalovaného voči žalobcovi v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo. Na základe skutočností, je žalobca jednoznačne toho názoru, že dielo bolo riadne vykonané, ak aj dielo od počiatku vykazovalo vady, tak

tieto vady boli spôsobené samotným žalovaným a následne ním uplatnené, až sedem mesiacov po uvedení diela do prevádzky. Komponenty diela boli dodané v súlade so Zmluvou o dielo a prepravná kapacita zodpovedala parametrom uvedeným v zmluve. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na 10% ceny diela, nakoľko dielo nezodpovedalo zadaniu podľa Zmluvy o dielo a jej prílohy cenovej ponuky po -2017-79 (ďalej ako „cenová ponuka“), nebolo riadne zostavené a dodané a vykazovalo aj také vady ihneď po jeho spustení, ktoré boli také fatálne, že vylučovali normálne užívanie diela a dielo sa de facto rozpadlo. Skutočnosť, že žalobcom nevhodne zvolené komponenty v konečnom dôsledku mali za následok nedodržanie prepravnej kapacity linky 25 ton materiálu za hodinu, nevhodnosť diela na daný účel, nedodržanie zmluvných parametrov a následok, že dielo nedosahovalo zmluvne dohodnutý výkon bola v konaní preukázaná viacerými dôkazmi, a to cenovou ponukou, návodom na obsluhu a údržbu korčekových elevátorov, technických podmienok pre pásový dopravník, znaleckým dokazovaním, výsluchom svedka p. B., I., počítačovým výstupom k priebehu prevádzky diela za obdobie od 7.8.2018 do 13.9.2019. Žalovaný doplnil, že sám žalobca ešte v úvode sporu, vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2019, potvrdil, že dielo nedosahuje zmluvne dohodnutú kapacitu 25ton/hod, ale len 18 ton/hodina. Zároveň na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že na vstupe do diela sa mal a mohol použiť len mokrý piesok (ktorý sa mal vysušiť) a kapacita linky na vstupe bola zmluvne dohodnutá na 25ton/hodinu. Uvedené potvrdzuje, že dielo nebolo zostavené v súlade so Zmluvou o dielo a cenovou ponukou, kde je jednoznačne uvedené, že na vstupe má byť kapacita 25ton/hod. mokrého piesku. Žalovaný má ďalej za to, že skutočnosť, že žalovaný fúkal piesok do síl nemá žiadny vplyv na posúdenie skutočnosti, či dielo bolo riadne dodané a zostavené v súlade so Zmluvou o dielo a cenovou ponukou a či boli splnené aj ostatné podmienky pre úhradu 10 % ceny diela v zmysle Zmluvy o dielo, nakoľko tie závisia od posúdenia iných skutočností a splnenia podmienok uvedených najmä v Zmluve o dielo, článku II. bod 4, ale aj v Zmluve o dielo v článku II, bode 5 , pričom logickým predpokladom pre splnenie týchto podmienok bolo aj splnenie podmienok v článku II. bode 2 Zmluvy o dielo. Tvrdenie žalobcu, že mal žalovaný sušiť na diele carrolit je nové tvrdenie v odvolacom konaní, a teda s ohľadom na ust. neprípustné a navyše ani nebolo žalobcom preukázané. 12. Žalovaný k nevhodne zvoleným komponentom diela uviedol, že žalobca bol zodpovedný za nesprávne zostavenie diela, následne dielo nedodal v požadovanej technickej kvalite, ale poddimenzované a v rozpore so zmluvou. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal potvrdiť správnosť prebratia diela „Protokolom o odovzdaní časti diela a Preberacím protokolom (Acceptance certificate) a úhradou faktúry č. 11812033, žalovaný uvádza, že tieto protokoly nepreukazujú riadne dodanie diela, riadne dodanie diela je faktickou a právnou otázkou. Žalovaný má za to, že žalobca sa síce pokúsil o zaregulovanie diela, ale k riadnemu zaregulovaniu diela spolu s materiálom nedošlo, čo potvrdil vo svojom odôvodnení aj prvostupňový súd. Po zaregulovaní diela s materiálom kus technológie odpadol a zahltili sa dopravné cesty materiálom, ktorý sa lepil na steny elevátora, a preto sa museli odstaviť. Tento postup vylučuje riadne zaregulovanie diela, k tomu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by dielo bolo zaregulované s materiálom, na zmluvne dohodnutú kapacitu, a to 25 tom/hodina. K tomu ale nikdy nedošlo. Taktiež má za to, že dielo nebolo vykonané riadne, ani sa ho nepodarilo korektne zregulovať, uviesť do prevádzky a ani neboli vykonané riadne komplexné skúšky diela a ani zaškolenie personálu. 13. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že z obsahu žalobcovho vyjadrenia k odvolaniu sa nedozvedáme, aký výklad aplikoval žalovaný na textáciu Zmluvy o dielo, keď rozšíril povinnosti žalovaného na fakturáciu 10% z ceny diela aj o čl. II bod 5 a čl. II bod 2. Zmluvy o dielo. Takýto extenzívny výklad povinností žalobcu si osvojil aj súd prvej inštancie, čo podľa názoru žalobcu malo vplyv na samotné rozhodnutie súdu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca ako listinný dôkaz predložil Protokol o dodaní časti diela. Tento listinný dôkaz jednoznačne preukazoval, že žalobca odovzdal žalovanému komponenty diela, ktoré boli špecifikované v Prílohe Zmluvy o dielo. Žalovaný tieto komponenty od žalobcu prevzal, čo aj potvrdil svojim podpisom na tomto protokole. Za žalovaného tieto komponenty preberal osobne industriálny riaditeľ M.. O. B.. Žalobca následne po dodaní komponentov diela vystavil faktúru č. 117120, ktorou fakturoval 30% z ceny diela, t.j. sumu vo výške 162.751,32 EUR s DPH. Žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi uhradil. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o dielo nevyplýva, že podmienkou na fakturáciu posledných 10 % z ceny diela (podľa čl. V bod 4 Zmluvy o dielo) bolo aj splnenie povinnosti zhotoviteľa diela, uvedenej v čl. II bod 5 ( revízne správy, skúšobné protokoly, atesty zariadení a použitých materiálov). Z ustanovenia čl. V Zmluvy o dielo je zrejmé a nepochybné, že podmienkou pre vystavenie jednotlivých faktúr zhotoviteľom, bolo splnenie jednotlivých podmienok. Prvá faktúra vo výške 30% z ceny diela bola faktúra zálohová (čl. II

bod 1. Zmluvy o dielo). Druhá faktúra vo výške 30 % z ceny diela bola vystavená po dodávke časti predmetu diela uvedeného včl. II bod 1 a 2. Tretia faktúra vo výške 30% z ceny diela bola vystavená po dodávke časti predmetu diela uvedeného v čl. II bode 3. Zmluvy o dielo. Druhá a tretia faktúra boli po postupnom splnení podmienok žalobcom uvedených včl. II bode 1,2 a čl. II bode 3 Zmluvy o dielo žalobcom vystavené a následne žalovaným uhradené. Neuhradenie faktúry vystavenej podľa čl. V bod 4. Zmluvy o dielo po splnení podmienky uvedenej v čl. II bod 4. Zmluvy o dielo bolo predmetom konania na súde prvého stupňa. 14. Žalobca je toho názoru, že povinnosť uvedenú v čl. II bod 4 Zmluvy o dielo, t.j. zaškolenie personálu splniť nemohol, nakoľko žalovaný v čase skúšobnej prevádzky nedisponoval kvalifikovaným personálom, pričom za kvalifikovaný personál nie je možné považovať administratívnych pracovníkov, ktorí už mali iné pracovné zaradenie (M.. O. B., T.. M. I.). Skúšobná prevádzka diela v uvedenom prípade nemohla trvať „večne“, prípadne do času, kým si žalovaný zabezpečí dostatočne kvalifikovaný personál. Žalobca je toho názoru, že nakoľko sa pri vykonávaní a hodnotení dôkazov vyskytli vážne pochybnosti o spoľahlivosti použitého listinného dôkazu „Počítačový výstup k priebehu prevádzky diela za obdobie od 7.8.2018 do 13.9.2019“, tak bolo v uvedenom prípade povinnosťou súdu prvého stupňa sa s nimi spoľahlivo a presvedčivo vysporiadať. 15. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca si nesplnil ani svoje povinnosti uvedené v čl. II bode 4 Zmluvy o dielo. Povinnosť podľa článku II. bod 2 Zmluvy o dielo si žalobca nesplnil, nakoľko dielo nezostavil podľa cenovej ponuky č. po-2017-79. Napr. elevátory, šnekové a pásové dopravníkov nedodal v parametroch podľa cenovej ponuky č. po-2017-79, ale dodal ich žalovanému značne poddimenzované a nevhodné na použitie, na ktoré bolo dielo určené, teda na prepravu a sušenie mokrého piesku. Nevhodné zostavenie a poddimenzovanie diela sa prejavilo hneď pri prvom pokuse uviesť dielo do prevádzky s materiálom, keď časť diela odpadla, dielo sa zahlcovalo a nebolo schopné riadnej prevádzky. Uvedené bolo preukázané znaleckým posudkom, dokazovaním, výsluchom svedkov. Súd správne rozlišoval medzi zregulovaním diela bez materiálu a s materiálom. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že komplexné skúšky diela neboli riadne vykonané. 16. K vyjadreniu žalovaného žalobca opakovane poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojich predošlých vyjadreniach, pričom interpretácia povinností žalobcu ako zhotoviteľa diela, ktoré boli obsiahnuté v čl. II bod 5 Zmluvy o dielo žalovaným, nie je správna. Žalovaný opomína tú skutočnosť, že na vykonanie komplexných skúšok diela bola potrebná koordinácia všetkých dodávateľov jednotlivých komponentov linky na sušenie piesku, t.j. nie len žalovaného. Tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzuje aj svedecká výpoveď T.. M.Q. O.. Dielo bolo riadne skolaudované a jeho riadnej kolaudácii predchádzali komplexné skúšky. Žalovaný sa snaží interpretáciou čl. II bod 5 Zmluvy o dielo navodiť dojem, že všetky povinnosti mal splniť iba žalobca. Ak dielo vykazovalo od počiatku vady, mal ich žalovaný bezodkladne uplatniť podľa zmluvy. Žalobca si nesplnil svoje povinnosti v zmysle čl. II, IV. a V. Zmluvy o dielo, ktoré boli predpokladom pre vznik nároku na 10% časť kúpnej ceny. Žalobca si svoje povinnosti uvedené v ustanovení čl. II bod 4 Zmluvy o dielo splnil, prípadne z dôvodov na strane žalovaného nemohol splniť, pričom túto skutočnosť potvrdili aj jednotliví svedkovia v rámci svojich výpovedí, pričom vykonanie zaregulovania a uvedenie diela do prevádzky žalobcom mal súd za preukázané v rámci vykonaného dokazovania. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.1.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné. 18. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

V prejednávanom spore žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 7.8.2017 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž technológie pre stavbu. Cena diela bola dohodnutá na sumu 452.087,- EUR bez DPH, pričom po odovzdaní diela do prevádzky podľa čl. II bod 4 Zmluvy, zhotoviteľ vystaví faktúru vo výške 10% z ceny diela, ktorú objednávateľ zaplatí so splatnosťou do 30 dní od jej doručenia. Ako podklad pre fakturáciu mal slúžiť Protokol o odovzdaní diela do prevádzky vystavený zhotoviteľom a potvrdený zástupcom objednávateľa. Podľa čl. VI bod 1 Zmluvy, bolo medzi stranami dohodnuté, že zhotoviteľ k termínu zmluvy podľa čl. III dielo odovzdá Protokolom o odovzdaní a prevzatí diela. 21. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v rámci svojho konania posudzoval, či bola splnená zmluvne dohodnutá podmienka pre vznik práva na zaplatenie ceny diela, a to podpísanie preberacieho protokolu, pričom dospel k záveru, že tá splnená nebola z dôvodu vadne vykonaného diela, a preto súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav veci ktorý jasne a zrozumiteľne uviedol v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na 10% ceny diela, nakoľko dielo nezodpovedalo zadaniu podľa Zmluvy o dielo a jej prílohy cenovej ponuky po -2017-79 (ďalej ako „cenová ponuka“), nebolo riadne zostavené a dodané a vykazovalo aj také vady ihneď po jeho spustení, ktoré boli také fatálne, že vylučovali normálne užívanie diela a dielo sa de facto rozpadlo. Skutočnosť, že žalobcom nevhodne zvolené komponenty v konečnom dôsledku mali za následok nedodržanie prepravnej kapacity linky 25 ton materiálu za hodinu, nevhodnosť diela na daný účel, nedodržanie zmluvných parametrov a následok, že dielo nedosahovalo zmluvne dohodnutý výkon bola v konaní preukázaná viacerými dôkazmi, a to cenovou ponukou, návodom na obsluhu a údržbu korčekových elevátorov, technických podmienok pre pásový dopravník, znaleckým dokazovaním, výsluchom svedka p. B., I., počítačovým výstupom k priebehu prevádzky diela za obdobie od 7.8.2018 do 13.9.2019. Žalovaný doplnil, že sám žalobca ešte v úvode sporu, vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2019, potvrdil, že dielo nedosahuje zmluvne dohodnutú kapacitu 25ton/hod, ale len 18 ton/hodina. Zároveň na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že na vstupe do diela sa mal a mohol použiť len mokrý piesok (ktorý sa mal vysušiť) a kapacita linky na vstupe bola zmluvne dohodnutá na 25ton/hodinu. Uvedené potvrdzuje, že dielo nebolo zostavené v súlade so Zmluvou o dielo a cenovou ponukou, kde je jednoznačne uvedené, že na vstupe má byť kapacita 25ton/hod. mokrého piesku. Odvolací súd má ďalej za to, že skutočnosť, že žalovaný fúkal piesok do síl nemá žiadny vplyv na posúdenie skutočnosti, či dielo bolo riadne dodané a zostavené v súlade so Zmluvou o dielo a cenovou ponukou a či boli splnené aj ostatné podmienky pre úhradu 10 % ceny diela v zmysle Zmluvy o dielo, nakoľko tie závisia od posúdenia iných skutočností a splnenia podmienok uvedených najmä v Zmluve o dielo, článku II. bod 4, ale aj v Zmluve o dielo v článku II, bode 5, pričom logickým predpokladom pre splnenie týchto podmienok bolo aj splnenie podmienok v článku II. bode 2 Zmluvy o dielo. Odvolací súd uvádza, že až vo vzťahu k prevzatému dielu je možné vytýkať vady, teda musí byť zachovaná postupnosť prevzatia diela, aby následne mohli byť vytýkané vady a vo vzťahu k týmto vytýkaným vadám i uplatnené nároky zo zodpovednosti za vady. Je logicky dané, že pokiaľ by žalovaný dielo od žalobcu neprevzal, nedostalo sa do jeho dispozície, tak by ani nezistil tvrdené vady. Vo vzťahu k ustáleniu vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní bolo preukázané, že dielo nebolo riadne vykonané, keďže od začiatku vykazovalo vady, ktoré boli ako správne uviedol súd prvej inštancie, spôsobené nevhodne zvolenými komponentami, teda žalobca neodovzdal dielo s požiadavkami vymienenými v Zmluve o dielo, a tým nedošlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v lehote určenej zmluvnými stranami v Zmluve. K odvolaciemu argumentu žalobcu, že žalovaný vady diela reklamoval až po 7 mesiacoch odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný vady diela opakovane reklamoval, a to listom z 29.11.2018, z 5.3.2019, z 2.5.2019, pričom nevhodné zostavenie a poddimenzovanie diela sa prejavilo pri prvom pokuse uviesť dielo do prevádzky s materiálom. Uvedené bolo preukázané znaleckým posudkom, dokazovaním a výsluchom svedkov. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že predmetom zmluvného vzťahu medzi stranami je technicky zložité dielo pre ktorého realizáciu je nevyhnutná súčinnosť strán a tretích osôb na celkovom diele zainteresovaných. Je zrejmé, že niektoré technické vady sa môžu vyskytnúť až po určitom čase prevádzky diela. Vzhľadom na vytýkané vady diela žalovaným bolo v konaní hodnoverne preukázané, že žalobca nepostupoval pri zhotovení diela s odbornou starostlivosťou pretože na navrhnuté a dodané technické riešenie diela nebolo vyhotovené na základe s technickými požiadavkami žalobcu (prenos mokrého piesku a prepravná rýchlosť dopravníkov 25 ton/hod.). V konaní bolo preukázané, že vzhľadom na nesprávne zvolené komponenty diela dochádzalo k poruchám z nadmerného opotrebenia a preťaženia diela a nebola dodržaná prepravná kapacita diela. Podľa názoru odvolacieho súdu, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, nárok uplatnený žalobou nie je dôvodný.

22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že je toho názoru, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti (listiny pripojené k odvolaniu, sušenie na diele carrolit), ktoré by boli v odvolacom konaní prípustné ako novoty podľa , ani procesnú obranu, ktorú by už nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, teda nie sú v tomto prípade naplnené zákonné predpoklady pre novoty v odvolacom konaní, a preto neprihliadol na uvedenú argumentáciu žalobcu. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu ako právne irelevantnú, kedy ani jeden zo žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. V konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie 23. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998; pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012). 24. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).