Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne F., trvale bytom H., právne zastúpeného V4 Legal, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti K. M. B. - M., P. Y./X, XXX XX Q. K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 08. augusta 2013 č.: XXX-XXXX-XX/XXXX-SL. na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: XXX-XXX-XX/XXXX - SL zo dňa 08.08.2013 ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.10.2013 č.: XXXXX-X/XXXX-BA a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu 22.09.2015 v spojení s doplnením žaloby doručenej krajskému súdu 30.11.2015 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému doručiť napadnuté rozhodnutie zo dňa 08.08.2013 číslo: XXX-XXXX-XX/XXXX-SL žalobkyni a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia postupom podľa V žalobe žalobkyňa tvrdila, že predmetné rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou pobočka Stará Ľubovňa jej nebolo doručené podľa o sociálnom poistení do vlastných rúk, pretože predmetné rozhodnutie prevzala iná osoba a nie žalobkyňa ako vyplýva z doručenky.

2. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti dňa 01.07.2016 súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení účinného zákona s odkazom na S.s.p. a vo veci rozhodol ako sudca.

3. Ako vyplýva z ustanovenia , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatniť ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

5. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej hlave S.s.p. a to konkrétne v ustanovení § 199 a nasledujúcich. V zmysle ustanovenia § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej žalobe.

6. K písomnej žalobe a jeho doplneniu sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 11.04.2016 s tým, že navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň správnemu súdu doručila administratívny spis. Ohľadom námietky žalobkyne o doručovaní sociálna poisťovňa uviedla, že podľa nej rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa č. XXX-XXXX-XX/XXXX-SL zo dňa 08.08.2013 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 16.09.2013, pričom poukázala na to, že hoci Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúšala rozhodnutia doručiť adresátovi do vlastných rúk. Dôkazom o tom je aj to, že na poštovom podacom hárku sociálnej poisťovni, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 09. augusta 2013 v časti poznámka dala sociálna poisťovňa príkaz pošte doručiť všetky uvedené rozhodnutia do vlastných rúk („PL+VR“). Sociálna poisťovňa rozhodnutia v mnohých iných prípadoch sa snažila doručiť aj doručenkou pre medzinárodný styk, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený a tak iný spôsob doručovania, ako zvolila sociálna poisťovňa ani nebol možný. Zároveň poukázala na to, že žalobca v správnom konaní nenapadol rozhodnutie prvostupňového orgánu odvolaním v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhla sociálna poisťovňa konanie zastaviť.

7. Správny súd pôvodne po preskúmaní žaloby a dôvodov, ktoré v nej uvádzala žalobkyňa dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o postup a konanie podľa § 179 S.s.p. v spojení s ustanovením § 199 ods. 3 S.s.p. Správny súd ďalej konal o žalobe ako o správnej žalobe opomenutého účastníka a vo veci rozhodol uznesením pod sp. zn. -112 dňa 18. januára 2017 tak, že uložil žalovanej prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne Stará Ľubovňa doručiť žalobkyni F. L. Q., nar. XX. Z. XXXX rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Stará Ľubovňa zo dňa 08. augusta 2013 č. XXX-XXXX-XX/ XXXX-SL do vlastných rúk v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

8. Na základe odvolania žalovanej uznesením NS SR č.k. dňa 27. septembra 2017 uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. -112 zo dňa 18. januára 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia NS SR dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a pokiaľ uložil žalovanej povinnosť doručiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi podľa nepostupoval v súlade zo zákonom a poukázal pritom na citáciu ustanovenia , a S.s.p. Zo skutkových okolností z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 08.08.2013 a doručoval ho žalobkyni, pričom z kópie doručenky vyplýva, že zásielku prevzala rodinná príslušníčka žalobkyne 26.08.2013. Kasačný súd argumentoval tým, že predmetné rozhodnutie si doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje.

10. Podľa záveru kasačného súdu vychádzajúc z konkrétnych skutkových okolností vyplýva, že žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienky opomenutého účastníka v zmysle § 179 ods. 1 S.s.p., keďže sa s ňou v predmetnom správnom konaní konalo, preto nebolo možné žalobnému návrhu žalobkyne vyhovieť. Kasačný súd dôvodil poukazom na § 179 ods. 7 S.s.p., podľa ktorého ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci koná ďalej.

11. Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkom konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

12. Podľa § 212 ods. 3 citovaného zákona, rozhodnutie sa účastníkom konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia: a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty i. dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení i. pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania.

13. Podľa § 173 ods. 1 citovaného zákona, účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak.

14. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa č. XXX-XXXX-XX/XXXX-SL zo dňa 08.08.2013 nesporne vyplýva, že žalobkyňa bola v tomto konaní účastníkom konania, v ktorom prvostupňový správny orgán rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod citovaného zákona v tom zmysle, že F. Q. nevzniklo povinné poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi u zamestnávateľa K. M. B. - M. od 01.10.2012 do 03.12.2012 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím rozhodoval o poistnom a teda žalobkyni mal rozhodnutie doručiť podľa § 212 ods. 1 citovaného zákona, čo aj vykonal.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto správny súd za preukázané, že žalobkyni ako účastníkovi konania bolo doručené zákonným spôsobom ako to vyplýva z ustanovenia o sociálnom poistení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa č. XXX-XXXX-XX/XXXX-SL zo dňa 08.08.2013 a preto správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa zákonné podmienky podľa S.s.p. nesplnila. Správny súd preto po zrušení pôvodne vydaného uznesenia -112 zo dňa 18. januára 2017 uznesením z 27.09.2017 v zmysle ustanovenia S.s.p. vo veci konal ďalej a nariadil pojednávanie na deň 29.11.2017 a vo veci opätovne rozhodol, pričom sa riadil právnym názorom NS SR. Žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol podľa S.s.p. za použitia S.s.p. z dôvodu, že ide o rozhodnutie voči ktorému žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky. Zároveň súd rozhodol aj o odklade vykonateľnosti a vzhľadom na skutkový stav veci a vyslovený právny názor NS SR návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovanej zamietol ako nedôvodný.

16. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove -145 zo dňa 29. Novembra 2017 podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa a NS SR uznesením sp. zn. zo dňa 27.03.2019 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. NS SR v uznesení konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou vyplýva, že voči k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa č. XXX-XXXX-XX/XXXX- SL zo dňa 08.08.2013, doručeného dňa 26. 08. 2013 podala sťažovateľka v zákonom určenej lehote odvolanie, podané na poštovú prepravu dňa 19. 09. 2013. Odvolanie bolo doručené príslušnej pobočke, ktorá vydala napadnuté rozhodnutie dňa 23. 09. 2013. Žalovaná listom zo dňa 22. 10. 2013 sťažovateľku informovala, že z priloženého spisového materiálu vyplýva doručenie prvostupňového rozhodnutia sťažovateľke dňa 16. augusta 2013, a preto o odvolaní, ktoré bolo podané oneskorene nie je oprávnená rozhodnúť. Zo skutkového stavu zisteného Najvyšším súdom Slovenskej republiky z obsahu priloženého v spisového materiálu vyplýva, že tvrdenie žalovaného o oneskorene podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nie je správne. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako už bolo vyššie uvedené, bolo sťažovateľke doručené dňa 26. 08. 2013 a nie ako tvrdila žalovaná, 16. 08. 2013. Posledným dňom na podanie odvolania podľa § 215 ods. 2 zákona sa stal deň 25. 09. 2013. Odvolanie podané sťažovateľkou na poštovú prepravu dňa 19. 09. 2013, doručené príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 23. 09. 2013, bolo preto podané včas, čím zároveň nastal aj odkladný účinok napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalovanej, ako orgánu príslušného podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení bolo konať a vydať rozhodnutie o odvolaní. Zvolený postup žalovanej, ktorý nerozhodol o včas podanom odvolaní je preto v rozpore so zákonom. I keď sťažovateľka v žalobe explicitne nenapadla správny akt žalovanej, a to list zo dňa 22. 10. 2013, ktorým reagovala na podané odvolanie, obsahom námietok bola aj nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy, t. j. subjektu, ktorý bol označený v žalobe ako žalovaná. Najvyšší súd takisto zistil, že v spise predloženom žalovanou sa nenachádza doklad o doručení individuálneho správneho aktu žalovanej zo dňa 22. októbra 2013, ktorým reagovala na včas podané odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobkyni. Z uvedeného dôvodu nie je možné

ustáliť, či žaloba bola podaná v lehote podľa , či teda bola podaná v lehote dvoch mesiacov od obdržania predmetného podania žalovanej, ako to namietala žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Krajský súd včasnosť podanej žaloby neskúmal, pričom jej prípadné oneskorené podanie nebolo dôvodom pre odmietnutie žaloby.

18. NS SR v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že Krajský súd v Prešove na základe dôvodov, na ktoré kasačný súd poukázal v bodoch 27 - 30 uznesenia nesprávne právne posúdil vec ak konštatoval, že žalobkyňa nevyčerpala riadne opravné prostriedky a z toho dôvodu žalobu podľa § 98 písm. g) za použitia § 7a S.s.p. ako neprípustnú odmietol.

19. Krajský súd v Prešove ako správny súd opätovne nariadil pojednávanie na deň 23.10.2019, aby preskúmal rozhodnutia správnych orgánov v súlade s právnym názorom NS SR a vo veci opätovne rozhodol. Správny súd v súlade s právnym názorom NS SR v zrušujúcom rozhodnutí zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne pobočka Stará Ľubovňa č. XXX-XXXX-XX/ XXXX-SL zo dňa 08 augusta 2013, ale aj „rozhodnutie“ vyjadrenie zo dňa 22. októbra 2013 č. XXXXX- X/XXXX-BA, ktoré považoval za rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu o odvolaní žalobkyne zo dňa 10.09.2013 doručené odvolaciemu orgánu 23.09.2013. Správny súd vychádzal nielen z vysloveného právneho názoru NS SR vo veci zo dňa 27. marca 2019, ale aj poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 (ďalej len veľký senát), ktorý jednoznačným spôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských štátov v otázke uplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne.

20. V prvom rade vyslovil, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne“.

21. V druhom rade vyslovil, že „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho zariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

22. S oporou vo vyššie uvedených zisteniach a záveroch veľkého senátu správny súd preto uzatvára, že vo veci je pochybnosť, či žalovaná bola orgánom oprávneným podľa práva vydať predmetné rozhodnutia. Z vyjadrenia ZUS z obdobia pred vydaním rozhodnutí žalovanou totiž vyplýva, že poľské inštitúcie pravdepodobne uplatniteľnú legislatívu už určili minimálne tak boli pripravené už v tom čase urobiť, navyše ZUS považovala v tejto súvislosti vzájomnú komunikáciu so žalovanou za rokovanie smerujúce k uzavretiu dohody o uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky.

23. V nadväznosti na druhý citovaný výrok rozhodnutia veľkého senátu musel teda správny súd vyhodnotiť ako spornú právomoc žalovanej po určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo veci konať a vydať napadnuté rozhodnutia. Veľký senát okrem iného konštatoval „...Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie intitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských štátov EÚ určia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálnej poistenie dotknutej osoby sa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená dohodou a dotknutá osoba bude podliehať pod právomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc druhého členského štátu konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie.“ Preto musel správny súd vyhodnotiť napadnuté rozhodnutia žalovanej za odporujúce právu, keďže boli vydané bez toho, aby žalovaná mala potvrdenú, overenú svoju právomoc konať ( SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.).

Žalovaná nemala zistené do dôsledkov (nie je obsahom spisu žiadna následná korešpondencia so ZUS) možnosť konať vo veci a vydať napadnuté rozhodnutia, teda z pohľadu existencie jej právomoci konať sú napadnuté rozhodnutia minimálne predčasné, založené na nedostatočne zistených skutočnostiach potvrdzujúcich jej právomoc.

24. Naviac Sociálnej poisťovni ústredie bola doručená informácia zo dňa 13.04.2011 zo ZUS Odbor poistenia a odvodov Warszawa, že na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v článku 6, 15 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazujú obrátiť sa na inštitúciu iného členského štátu (v danom prípade miesta výkonu práce). Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si medzi sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Odovzdávanie údajov sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom inštitúcií príslušných na určenie uplatniteľnej legislatívy v členskom štáte. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

25. Správny súd zároveň zrušil aj „rozhodnutie“ vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.októbra 2013 pod č. XXXXX-X/XXXX-BA, pretože nebolo preukázané, že odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene. O odvolaní bolo povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu rozhodnúť rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené v odôvodnení rozsudku správny súd preto zrušil obidve rozhodnutia.

26. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. b), c) S.s.p. zrušil rozhodnutia žalovanej a vec jej podľa S.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom preverí svoju právomoc konať vo veci v zmysle právne záväzného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol podľa a priznal úspešným žalobcom právo na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.