Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-51-2019.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému Z. G., nar. XX.XX.XXXX v Z. I., bytom F. Z., pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.11.2018, sp. zn. 1T/96/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. G.
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
E. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.11.2018, sp. zn.: 1T/96/2017 bol obžalovaný Z. G. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
i napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a trestným rozkazom Okresného súdu Pov. Bystrica, sp. zn. 0T/1/2015-26 zo dňa 04.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2015, mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov,
- dňa 17. novembra 2016 asi 0 19.30 h na sídlisku Stred v Považskej Bystrici si po predchádzajúcej telefonickej dohode od X. A. zapožičal motorovú pílu a motorové vozidlo značky Citroen Jumpy, evidenčného čísla TT-XXX FN s tým, že motorovú pílu ide zaviesť do miestnej časti B. A., následne nasadol do vozidla na miesto vodiča, naštartoval a s vozidlom odjazdil zo sídliska Stred smerom ku hlavnej križovatke v meste Považská Bystrica,
- dňa 17. novembra 2016 asi 0 20.30 h riadil motorové vozidlo značky Citroen Jumpy evidenčného čísla TT-XXX FN, smerom od Z.. I., časť B. A., smerom na obec Z., okres Pov. Bystrica, kde počas riadenia motorového vozidla bránil v jazde svojej bývalej družke A. O., bytom Z.. I., B. A. XX, ktorá jazdila na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felicia, evidenčného čísla PB- XXX AH, a to tak, že najskôr v Z. I., časť B. A., zablokoval jej vozidlo, následne, keď' sa jej podarilo z miesta s vozidlom odísť, tak ju začal s vozidlom prenasledovať, tlačil sa s vozidlom na jej vozidlo, predbiehal ju a následne blokoval tak, že tesne pred ňou zastavil, keď' ho obišla, znova ju predbehol a zastavil, čo počas jazdy urobil niekoľkokrát, pričom po zastavení vozidiel v obci I., okres Z.. I., prišla na miesto aj hliadka Obvodného oddelenia PZ Pov. Bystrica.
Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/12/2017 zo dňa 02.03.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol tiež uložený trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá na dobu 5 rokov.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním, čo do výroku o vine i treste obžalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že jeho odsúdenie je založené na pochybných dôkazoch. Svedkyňa O. presne neuviedla, či on viedol motorové vozidlo. Uviedla, že vozidlo malo tmavé sklá, čo potvrdil i svedok A.. Nemohla teda vedieť, kto šoféroval. Večer bola tma a ani sa nevedela vyjadriť, či auto stálo pred ňou, alebo za ňou. Celé trestné konanie je založené na jej ničím nepodloženom tvrdení, ani policajti nepotvrdili, že by bol zastavený počas jazdy a našli ho len stáť pri vozidle O.. O. je nedôveryhodná, pretože sa s ním mala stretávať i po tom, čo on bol odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania voči nej. Tiež v aktuálnom trestnom konaní po príchode polície odmietla vypovedať. Svedok X. A. vypovedal ako svedok pred súdom pod vplyvom alkoholu. Sám uviedol, že vypil dva deci vína, preto je jeho výpoveď nedôveryhodná a neplnohodnotná. Ani nehovoril pravdu. Vtedy vozidlo viedol A. a keďže i vtedy bol pod vplyvom alkoholu, bál sa priznať a ušiel od vozidla keď zbadal prichádzajúcich príslušníkov polície. Preto on svedkovi telefonoval a pýtal sa ho prečo ušiel. A. potvrdil, že obžalovaného do Z. viezol z práce a ani nevedel, kde si dodávku od zamestnávateľa preberal. Neprevzal ju v Bytči Hrabovom, ako tvrdil, ale v Z. J.. Obžalovaný bol tiež ukrátený na procesných právach, pretože neboli vykonané ďalšie dôkazy a to prepis telefonického rozhovoru medzi ním a svedkom A., kedy mu mal volať aby si prišiel pre vozidlo, ktoré však šoféroval A.. Tiež žiadal vypočutie príslušníkov PZ Mgr. O. P. a Bc. A. D. za účelom zistenia či obžalovaný šoféroval a či ho videli telefonovať X. A.. Mgr. P. potvrdil, že obžalovaný nezastavil počas jazdy, videl ho len stáť pri vozidle O.. Tiež potvrdil, že táto nechcela dať oznámenie na obžalovaného ani ísť vypovedať. Poukázal tiež na to, že v písomnom poučení pred výsluchom na polícii bolo perom k slovu „priznávam“ dopísané „ne“ a k slovu „ľutujem“ rovnako „ne“. Tento procesný úkon bol preto vykonaný nesprávnym spôsobom. Žiada aby súd najmä v prípade výpovede X. A. zvážil, či rozhodnutie nie je založené na nezákonnom dokazovaní v zmysle § 371 ods.1 Tr. por. Uloženie súhrnného trestu vo výmere 16 mesiacov spolu s trestom zákazu činnosti považuje za neprimerane vysoké. Chce začať nový život. Ak by vozidlo skutočne riadil, nemal by problém sa k tomu priznať. Vzhľadom na uvedené potom obžalovaný navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby, prípadne aby vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest kratšieho trvania.
Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného Z. G., ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený telefonicky dňa 17.09.2019 a termín vzal na vedomie a zároveň mal upovedomenie vykázané náhradným doručením podľa § 66 ods.3 Tr. por. na adrese, ktorú uviedol ako korešpondenčnú, pričom sa riadne neospravedlnil.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. Obžalovaný, ktorý spáchanie skutku poprel, je usvedčovaný predovšetkým priamou výpoveďou svedkov A. O. a X. A., ktoré sú podporované výpoveďami Mgr. O. P., Bc. A. D. a prečítanou výpoveďou svedkyne Y. I.. Svedkyňa A. O. jasne uviedla, že z vozidla vystúpil obžalovaný, vo vozidle bol sám a jednoznačne videla, ako do vozidla na miesto vodiča nastúpil a vozidlo sa bezprostredne po tom pohlo. Vylúčila, že by vo vozidle bola iná osoba. Ak by vozidlo viedla iná osoba, bolo by nelogické, aby z vozidla nevystúpila a aby si na miesto vodiča sadol obžalovaný. Z uvedených súvislostí sa potom nejaví podstatné, či svedkyňa do vozidla mohla vidieť, alebo nie. Jej výpoveď je podporovaná i výpoveďou svedkyne Y. I., ku ktorej predtým obžalovaný prišiel a ktorá tiež potvrdila, že vozidlo viedol jednoznačne obžalovaný. Aj ona volala políciu, pretože jej následne svedkyňa O. telefonicky oznámila, že ju na vozidle prenasleduje obžalovaný. Aj svedkovia P. a D. uviedli, že svedkyňa O. od počiatku tvrdila, že vozidlo jednoznačne viedol obžalovaný, pričom žiadnu inú osobu na mieste činu nevideli. Neboli zistené žiadne skutočnosti z ktorých by vyplývalo, že svedkyňa O. vo svojej výpovedi úmyselne klamala o tom, že obžalovaný viedol vozidlo, námietky obžalovaného sú v tomto smere jednoznačne subjektívne v úmysle vyhnúť sa následkom trestnoprávnej zodpovednosti. Svedok X. A. tiež jednoznačne v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný si od neho vypýtal kľúče od vozidla a pílu, obžalovaný bol sám a následne si sadol za volant predmetného vozidla a s vozidlom odišiel. Potvrdil tiež, že vozidlo viedol obžalovaný i v minulosti. Po vypočutí záznamu z hlavného pojednávania, pred vykonaním verejného zasadnutia, odvolací súd zistil, že svedok A. odpovedal na otázky logicky a jednoznačne, pričom na jeho prejave nebol badateľný vplyv alkoholu či iných návykových látok, ktorý by spochybňoval dôveryhodnosť či zákonnosť výpovede. Zároveň vypovedal v podstate rovnako ako v prípravnom konaní. Tiež skutočnosť, že v poučení pred výsluchom obvineného v prípravnom konaní je rukou dopísané pred slová priznávam a ľutujem „ne“ nemá na zákonnosť jeho výpovede žiaden vplyv. Týmto postupom bolo len reagované na chybu v poučení. Napokon obžalovaný spáchanie skutku od počiatku popieral a pri rozhodovaní o vine a treste bolo vychádzané z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, kde takisto spáchanie trestnej činnosti poprel. Súd prvého stupňa sa tiež náležite procesne vysporiadal s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov a tieto ako nadbytočné odmietol, pretože dôkazy vykonané v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní boli na rozhodnutie dostatočné. Krajský súd pripomína, že na hlavnom pojednávaní je na úvahe súdu, aby rozhodol v akom rozsahu sa dokazovanie vykoná. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, ak obvinený v rámci práva na obhajobu navrhuje dôkazy, potom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať sa každým takýmto návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím o návrhu rozhodnúť, a to vyhovieť, alebo ho odmietnuť podľa § 208 Tr. por., prípadne rozhodnúť, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú podľa § 274 ods. 1 Tr. por. Za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 a 11, ako aj vlastné hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12. Súd sám rozhoduje o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 Tdo 29/2001). Ako už uviedol súd prvého stupňa, vykonaným dokazovaním bola obrana obžalovaného vyvrátená. Obžalovaný teda svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu tak, ako to správne skonštatoval už okresný súd. Krajský súd potom opakovane v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti, bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladať v takto upravenej sadzbe. Zároveň bolo potrebné ukladať trest súhrnný a to vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 2T/12/2017 zo dňa 02.03.2017 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., a trest ukladať podľa ustanovenia § 360 ods.2 Tr. zák. Trest uložený na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby plne vyhovuje požiadavkám individuálnej i generálnej prevencie. Obžalovaný bol už pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti opakovane odsúdený za rôznu trestnú činnosť, pričom ani ukladanie nepodmienečných trestov odňatia slobody nemalo zrejme na jeho nápravu potrebný vplyv. Bolo preto neúčelné ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody. Správny je i rezultát súdu prvého stupňa o zaradení na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako správne je i uloženie trestu zákazu činnosti, ako i jeho výmera a to s poukazom na charakter aktuálnej trestnej činnosti, ako i na to, že už minulosti mu bol daný druh trestu uložený, pričom obžalovaný tento trest nerešpektoval, vozidlo viedol zároveň i napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Na základe týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.