Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-19-2023.pdf
PDF · 103.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie v Komárne, Záhradnícka 16/II, IČO: 14 142 309, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., B. F. XXX/ XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 12 790,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2022 č. k. 17C/12/2021-143, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 21.9.2022 č. k. 17C/12/2021-143 pri právnom posúdení podľa § 488, § 657, § 49, § 558, § 49a, § 39, § 37 ods. 1, 3, § 103, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) a § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12 790 eur s príslušenstvom špecifikovaným v rámci výrokovej časti I. rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol v rámci výroku II. rozsduku podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) s tým, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi ako úspešnej strane v tomto spore. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie v zmysle § 262 odsa. 2 CSP.
3. Lehotu na plnenie určil súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP.
4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, prednesy sporových strán a svedkov, ako aj v konaní predložené listinné dôkazy, mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo dňa 5.2.2018 k vzájomnému podpisu uznania dlhu, v ktorom žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 11 840 eur splatný dňa 31.1.2021. Takto uznaný dlh mal pochádzať zo zmluvy o pôžičke podpísanej medzi stranami sporu dňa 6.8.2014. Na základe tejto zmluvy žalobca žalovanému požičal sumu vo výške 20 000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť do 28.2.2015.
5. V bode III. predmetného uznania dlhu sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi pokutu za omeškanie vo výške 50 eur mesačne, počnúc od 1.1.2018 tak, že pokuta za omeškanie január a februára r. 2018 vo výške 100 eur mala byť uhradená najneskôr do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca. Uznanie dlhu zo dňa 5.2.2018, ktoré podpísali obidve strany tohto sporu, zároveň obsahovalo
osvedčenie o pravosti podpisov, vyhotovené na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Nagyovej v Komárne dňa 26.2.2018.
6. Vychádzajúc z obsahu ust. § 558 OZ je možné ustáliť, že ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že takýto dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok iba vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Vzhľadom na obranu žalovaného súd prvej inštancie v rámci predbežnej otázky skúmal tú skutočnosť, či predmetné uznanie dlhu bolo žalovaným podpísané slobodne, vážne a v súlade s jeho vôľou. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl takáto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
7. Vykonaným dokazovaním dospel prvoinštančný súd k tomu záveru, že žalovaný do omylu žalobcom zavedený nebol, pretože podľa jeho vyjadrení pred súdom si bol vedomý vzájomných vzťahov so žalobcom, ktoré boli popretkávané transakciami vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy zo dňa 6.8.2014, ktorou zmluvou žalobca za odplatu prevádzal na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Existenciu omylu a tvrdenia, že žalovaný nevedel čo podpisuje, vylučuje tá skutočnosť, že predmetné uznanie dlhu zo dňa 5.2.2018 žalovaný podpísal, resp. že jeho podpis bol overený na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Nagyovej v Komárne dňa 26.2.2018. Tvrdenie žalovaného , že si na túto skutočnosť nepamätá vyhodnotil súd ako účelové, pretože predložená listina je opatrená verejnou pečaťou daného notárskeho úradu a podpisom notára.
8. V spore vypočutí svedkovia, t. j. manželka a dcéra žalovaného síce popreli, že by mal žalovaný obdržať pôžičku vo výške 20 000 eur, ale zároveň uviedli, že medzi sporovými stranami prebiehali obchodné transakcie. Žalovaný a jeho spoločnosť, ktorej súčasťou boli aj obidve svedkyne, od žalobcu kúpili nehnuteľnosť, ktorú splácali a so splátkami boli v omeškaní. Taktiež medzi svedkyňou H. G. a žalobcom došlo k obchodnému jednaniu týkajúcemu sa dlžôb spoločnosti žalovaného, aj keď táto svedkyňa poprela, že by malo ísť o dlžobu, ktorá je predmetom tohto sporu. Výpovede týchto svedkýň však boli reprodukované, pričom sa v nich uvádzali skutočnosti, o ktorých sa mali dopočuť od žalovaného. Osobne ani jedna z týchto svedkýň nebola prítomná pri podpise zmluvy o pôžičke, uznania dlhu alebo pri odovzdávaní peňazí.
9. Svedkyňa H. G., ktorá osobne vykonávala úhrady pokút za omeškanie, ako aj faktúry za tovar, ktorý mal žalobca započítať na dlh v prospech žalovaného uviedla, že všetko robila na základe pokynov žalovaného. Druhá v spore vypočutá svedkyňa I. G. síce poprela, že by žalovaný (jej otec), resp. obidvaja rodičia mali pôžičku od žalobcu, avšak odmietla odpovedať na ďalšie otázky, ktoré by jej výpoveď objasnili. Presvedčivo uviedla, že kúpnu zmluvu zo dňa 6.8.2014 mala podpisovať jej mamička, čo bolo v rozpore s výpoveďami žalobcu, žalovaného a svedkyne H. G..
10. Súd prvej inštancie vzhľadom na nekonzistentnosť svedeckých výpovedí a to aj napriek príbuzenskému pomeru svedkýň so žalovaným a najmä s poukazom na predložené listinné dôkazy mal za preukázané skutočnosti uvedené v podanej žalobe. V zmysle § 150 CSP povinnosť tvrdiť je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, pričom stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu za následok procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany sporu v zmysle čl. 8 CSP je základným princípom civilného procesu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán.
11. Vzhľadom k tomu, že žalovaná (zrejme žalovaný) neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 150 a § 151 CSP s tým, že počas celého konania súdu žiaden dôkaz o skutočnostiach, ktoré tvrdil na svoju obranu, nepredložil. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že v danom prípade prišlo k platnému podpísaniu uznania dlhu zo dňa 8.2.2018.
12. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12 790 eur, pozostávajúcu zo sumy 11 840 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného dlhu, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť do 31.1.2021 a sumy 950 eur pozostávajúcej z pokút za omeškanie vyplývajúce
z bodu III. predmetného uznesenia dlhu zo dňa 8.2.2018 za obdobie od 1/2018 do 31.1.2021 (za r. 2018 v sume 200 eur, pretože z dohodnutej pokuty v sume 600 eur bolo uhradených iba 400 eur, v roku 2019 v sume 100 eur, pretože z dohodnutej pokuty 600 eur bolo uhradených len 500 eur, za r. 2020 v sume 600 eur, pretože nebola uhradená žiadna suma a za 1/2021 v sume 50 eur). Zároveň bol súdom žalobcovi priznaný aj 5 % ročný úrok z omeškania, počnúc jednotlivými dňami nasledujúcimi po dohodnutej splatnosti dlhu a zmluvných pokút až do zaplatenia.
13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že ho zmení a podanú žalobu zamietne. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Poukázal na existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a čl. 2 CSP, ktorými ustanoveniami sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní danej veci neriadil. Taktiež sa neriadil ani platnou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp. zn. 29Odo/1457/2005).
14. Súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s okolnosťami uznania dlhu a ani s výpoveďami svedkýň. Žalobca existenciu záväzku nepreukázal, zatiaľ čo žalovaný neexistenciu záväzku preukázal. K reálnemu odovzdaniu pôžičky neprišlo, a preto s poukazom na obsah ust. § 657 OZ nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa 30.6.2009). Žalobca nevie preukázať a ani nepreukázal kedy, kde a ako došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov v sume 20 000 eur, nakoľko sa tak nestalo. Súdu prvej inštancie unikla základná myšlienka a podstata veci, na ktorú žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2021. Vôbec sa s touto myšlienkou nevysporiadal ani v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo robí toto odvodnenie nepreskúmateľným. Touto podstatou je uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom (predávajúcim) a spoločnosťou NEW Profile, s.r.o. (kupujúcim) patriacej rodine žalovaného dňa 6.8.2014, čiže v totožný deň, kedy mala byť medzi stranami sporu platne uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 20 000 eur. V uvedenej kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena 280 000 eur. Problém ale tkvie v tom, že žalobca sa krátko pred uzavretím kúpnej zmluvy rozhodol jednostranne zvýšiť kúpnu cenu na 300 000 eur a jej dosiahnutie mienil uzavretím omnióznej zmluvy o pôžičke na sumu 20 000 eur, čo potvrdili aj vypočuté svedkyne. Zmluva o pôžičke je v podstate dodatkom ku kúpnej zmluve o zmene výšky kúpnej ceny, pričom žalovaný bol nútený zmluvu o pôžičke uzatvoriť. Ak je neplatná zmluva o pôžičke a tá neplatná je, potom je neplatný aj subsidiárny zabezpečovací úkon uznania dlhu.
15. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo strany žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vyhotovený v súlade s ust. § 220 CSP, a preto odvolaciemu súdu navrhuje jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správneho. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Napadnuté prvoinštančné rozhodnutie je podľa neho presvedčivé.
16. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal dlh, bolo dôkazné bremeno na ňom v tom smere, aby preukázal neexistenciu dlhu. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP neboli podopreté konkrétnymi námietkami a výhradami.
17. Žalovaný od r. 2014 platnosť pôžičky zo 6.8.2014 nenamietal a námietku jej platnosti vzniesol až potom, keď sa žalobca začal domáhať zaplatenia dlhu po splatnosti uznaného dlhu, t. j. po 31.1.2021. Výpoveď žalovaného je plná rozporov. Kúpna zmluva zo dňa 6.8.2014 bola v Nových Zámkoch podpísaná skôr, než zmluva o pôžičke podpísaná v ten istý deň, avšak v Komárne.
18. Žalovaný v písomnej odpovedi na písomné vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu v podstate poukázal na totožné argumenty ako ich odprezentoval v podanom odvolaní. Podľa neho nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky.
19. Žalobca v písomnej reakcii na odpoveď ohľadom jeho vyjadrenia k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a pritom vychádzajúci z vykonaného dokazovania, a preto ho navrhuje podľa § 387 CSP potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Taktiež sa nevyhol zopakovaniu svojej argumentácie v zmysle jej prezentácie vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o pôžičke, žalovaný začal namietať jej platnosť takmer po 7-ich rokoch, t. j. keď sa žalobca začal domáhať zaplatenia dlhu po splatnosti uznaného dlhu, t. j. po 31.1.2021.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej veci bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 220 ods. 2 CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania vychádzajúc zo svojej zákonnej povinnosti skúmať, či zo strany žalovaného odvolaním napadnutý – vyhovujúci rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorých z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, prijal ten záver, že predmetný rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutých v citovanom ustanovení CSP netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.
23. Pokiaľ ide o rozsah zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, tak tento je potrebné vyhodnotiť za dostatočný pre následné právne posúdenie prejednávanej veci odvíjajúce sa od správnej aplikácie príslušných ustanovení OZ odcitovaných v rámci jednotlivých bodov 17. až 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takisto aj samotný rozsah vykonaného dokazovania v danom prípade spolu s nasledujúcim vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc pritom na všetko čo vyšlo počas konania najavo, je potrebné vyhodnotiť za plne korešpondujúci s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že s poukazom na závery vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil svoj záver, na základe ktorého právne relevantným spôsobom medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dvoch samostatných právnych úkonov, a to Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2014 a Uznania dlhu zo dňa 5.2.2018. Týmto uznaním dlhu žalovaný voči žalobcovi uznal svoj dlh vo výške 11 840 eur, splatný dňa 31.1.2021, pochádzajúci zo zmluvy o pôžičke podpísanej stranami tohto sporu dňa 6.8.2014, pričom touto pôžičkou žalobca požičal žalovanému sumu 20 000 eur s termínom jej splatenia do 28.2.2015. V bode III. predmetného uznania dlhu sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi pokutu za omeškanie v sume 50 eur mesačne počnúc od 1.1.2018. Uznanie dlhu podpísané jeho aktérmi dňa 5.2.2018 zároveň obsahovalo aj osvedčenie pravosti vlastnoručných podpisov strán tohto právneho úkonu vyhotovené Notárskym úradom JUDr. Kataríny Nagyovej v Komárne dňa 26.2.2018.
24. Na margo takto správne zaujatého právneho záveru prvoinštančného súdu, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, je potrebné uviesť, že predmetné uznanie dlhu je potrebné vnímať ako platne uzatvorený právny úkon stranami tohto sporu v zmysle § 558 OZ. Tým, že tento právny úkon sa považuje za platný, predpokladá sa tá skutočnosť, že dlh žalovaného voči žalobcovi z titulu nesplatenia zvyšku pôžičky v sume 11 840 eur a zároveň aj zostatok dlhu žalovaného voči žalobcovi v sume 950 eur z titulu nedoplatku na zmluvnej pokute, v čase uznania existoval.
25. Uznanie dlhu spĺňajúce esenciálne náležitosti ust. § 558 OZ, čo je aj daný prípad, je potrebné vnímať ako zabezpečovací inštitút zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v dobe uznania na žalovaného. V prípade uznania dlhu sa pôvodný záväzok nenahrádza novým záväzkom, avšak veriteľ môže uplatniť svoj nárok buď na základe pôvodného záväzku, alebo na základe nového záväzku, t. j. uznania dlhu. Dôsledkom uznania dlhu z procesného aspektu je aj presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, čo znamená, že veriteľ v prípade existencie sporu, t. j. aj v tomto prípade má uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania.
26. Uvedené následne správne primälo prvoinštančný súd ku konštatácii v tom smere, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 150 a § 151 CSP, aby preukázal vlastné skutkové tvrdenia, tvoriace jeho procesnú obranu v tomto spore. Na druhej strane žalobca prostredníctvom ním predložených listinných dôkazov preukázal aj podľa názoru odvolacieho súdu platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke ako aj uznanie dlhu. Ďalej je potrebné súhlasiť so súdom prvej inštancie aj čo sa týka vyhodnotenia svedeckých výpovedí manželky žalovaného a jeho dcéry, ktoré obidve boli reprodukované, uvádzajúce skutočnosti, ktorých zdrojom bol žalovaný, pričom ani jedna z týchto svedkýň navrhnutých žalovaným nebola osobne prítomná, či už pri podpísaní zmluvy o pôžičke dňa 6.8.2014 alebo pri písomnom uznaní dlhu dňa 5.2.2018.
27. V prospech potvrdenia napadnutého rozsudku ako vecne správneho v intenciách ust. § 387 ods. 1 CSP nasvedčuje aj súhrn nasledovných udalostí, zakladajúcich špecifiká tohto sporu:
a/ Zmluva o pôžičke s termínom jej uzatvorenia 6.8.2014 s odovzdaním predmetu pôžičky 20 000 eur žalovanému bola uzatvorená v kancelárii žalobcu v Komárne, avšak až po uzatvorení kúpnej zmluvy v ten istý deň, t. j. dňa 6.8.2014 ohľadom predaja nehnuteľnosti za kúpnu cenu 280 000 eur, a to v Nových Zámkoch, v advokátskej kancelárii JUDr. Katonu. Manželka žalovaného H. G. vo svojej výpovedi ako svedkyňa pred súdom prvej inštancie dňa 21.9.2022 na otázku právneho zástupcu žalovaného, že či vie v akej veci bude vypovedať, odpovedala áno, môj manžel obdržal súkromnú pôžičku 20 000 eur od p. B.. b/ Z dohodnutej pokuty spolu vo výške 1 850 eur za oneskorené splatenie pôžičky za obdobie od 1/2018 do 31.1.2021 uhradil žalovaný žalobcovi spolu 900 eur s tým, že nedoplatok na takto vyčíslenej pokute ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu predstavoval 950 eur. c/ Z pôvodne požičaných 20 000 eur v prospech žalovaného žalobca započítal sumu 3 300 eur ako nájomné za budovy + sumu 1 400 eur za puškohľad + sumu 2 000 eur uhradenú v hotovosti + sumu 1 460 eur za termovíziu, t. j. spolu 7 860 eur. Po odpočítaní tejto sumy od poskytnutej sumy pôžičky vznikol rozdiel (20 000 – 8 160 = 11 840), t. j. v žalobe uplatnený zostatok na pôžičke 11 840 eur, nerátajúc do toho sumu 950 eur, ako v žalobe uplatnený nedoplatok na dohodnutej pokute.
28. Akceptujúc sled týchto udalostí v ich vzájomnom kontexte primäl odvolací súd k zaujatiu toho záveru, že súd prvej inštancie pri zohľadnení špecifík danej prejednávanej veci, avšak najmä pri zohľadnení existencie dvoch právne relevantným spôsobom uzavretých právnych úkonov (zmluva o pôžičke a uznanie dlhu) zakladajúcich určitý rámec práv a povinností pre obidve strany tohto sporu, rozhodol správne, keď podanej žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
29. S prihliadnutím na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21.9.2022 č. k. 17C/12/2021-143, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému žalobcovi
voči neúspešnému žalovanému. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).