Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/158/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ Q. B., nar. XX. XX. XXXX, 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, 3/ O. B., nar. XX. XX. XXXX, a 4/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, všetci žalobcovia bytom A. P. XXX/X XXX XX G. K. Z. a všetci zastúpení Mgr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ H.. O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX J., 2/ LICITOR group a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, 3/ X.. H.. E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX J. a 4/ H.. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX K. O., žalovaní 1/ a 4/ zastúpení Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 145 zo dňa 10. januára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ - 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ - 4/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol (prvý výrok) a uložil žalobcom 1/ - 4/ povinnosť nahradiť žalovaným 1/ - 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne (druhý výrok).

2. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že veriteľ Q. W.-W. W. uzavrel dňa 28. 11. 2001 so žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom spoločne a nerozdielne sumu 1 000 000,- Sk (33 193,92 Eur) a zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dlžníkov k nehnuteľnostiam - bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX, k bytu prináležiacemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. nad Z. (ďalej aj „byt s príslušenstvom“) na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Tieto zmluvy boli rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22. 06. 2016 vyhlásené za neplatné. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto spore bolo proti predmetnému rozsudku podané odvolanie a rozhodnutie nebolo právoplatné.

3. Následne Veriteľ Q. W.-W. W. zmluvou zo dňa 17. 04. 2002 postúpil predmetnú zabezpečenú pohľadávku spolu so zabezpečením (t.j. aj prevedeným vlastníckym právom k bytu) na X. X.. Správca konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného veriteľa) podal žalobu voči X. X., ktorou sa domáhal určenia, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 04. 2002 je právne neúčinná. Vo veci rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 07. 10. 2003 tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 23. 11. 2005 rozsudok potvrdil.

X. X. X. ako vlastník predmetného bytu, ktorá skutočnosť vyplývala z LV č. XXXX zo dňa 21. 07. 2006 predal byt žalovanému 4/ kúpnou zmluvou zo dňa 31. 03. 2008 vedenou v katastri nehnuteľností pod č. V XXX/XX, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 04. 02. 2015.

5. Žalovaný 4/ ako dlžník uzavrel dňa 01. 04. 2010 so žalovaným 1/ ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný 1/ požičal žalovanému 4/ bezúročne sumu 60 000,- Eur a žalovaný 4/ sa zaviazal pôžičku vrátiť do 01. 04. 2013. Na zabezpečenie tohto záväzku uzavrel žalovaný 4/ ako záložca so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom dňa 01. 04. 2010 záložnú zmluvu, ktorou zriadili záložné právo k bytu s príslušenstvom zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. G. K. Z.. Z rozhodnutia vtedajšej Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 07. 07. 2010 vyplýva, že vklad záložného práva bol povolený pod č. V XXX/XXXX. Žalovaný 1/ v dôsledku neplnenia záväzku žalovaného 4/ riadne a včas navrhol ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva vykonanie dobrovoľnej dražby a predložil dražobníkovi - žalovanému 2/ list vlastníctva nie starší ako tri mesiace týkajúci sa draženej nehnuteľnosti. Dražba sa konala dňa 02. 04. 2015 V čase konania dražby bol ako vlastník nehnuteľností (bytu s príslušenstvom) evidovaný žalovaný 4/ a žalovanému 1/ svedčilo záložné právo k nehnuteľnostiam. Notárskou zápisnicou č. N 62/2015, Nz 11321/2015 spísanou dňa 02. 04. 2015 notárka X.. U. O., V.. osvedčila vykonanie dobrovoľnej dražby a vydražiteľom bytu s príslušenstvom sa stal žalovaný 3/. Na základe uvedených skutočností bol žalovaný 3/ zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. G. K. Z. ako vlastník predmetného bytu s prílušenstvom, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 12. 06. 2015.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia 1/ - 4/ nie sú osobami, ktoré by boli dobrovoľnou dražbou dotknuté na svojich právach v zmysle o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Žalobcovia v konaní spochybňovali platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorú uzavreli dňa 28. 01. 2001 s pôvodným veriteľom a vyslovenia neplatnosti ktorej sa domáhali v inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je úplne iný právny inštitút ako záložná zmluva. Žalobcovia záložnú zmluvu ani neuzatvárali. Dražba bola vykonaná na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, ktorému túto možnosť poskytuje priamo právna úprava ( ) s poukazom na uzavretie záložnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/. Uvedenou záložnou zmluvou neboli žalobcovia dotknutí na svojich právach. Žalobcovia by neboli dotknutí na svojich právach ani vtedy, pokiaľ by boli porušené ustanovenia , čo však ani preukázané nebolo. Vlastníkom predmetu dražby v čase konania dražby bol žalovaný 4/, nie žalobcovia. Tým v čase konania dražby nesvedčilo k predmetu dražby vlastnícke a ani iné právo. Vykonanie dražby nijakým spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcov k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, títo pred dražbou ani po nej neboli a nie sú jej vlastníkmi a túto skutočnosť by nezmenilo ani vyslovenie neplatnosti dražby. Preto súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia nemohli byť dotknutí na svojich právach, či už spochybňovaním platnosti záložnej zmluvy alebo prípadným porušením ustanovení Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by im vyplývalo nimi uplatňované právo (nárok), respektíve by im vyplývalo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby skúmal platnosť záložnej zmluvy, resp. porušenie ustanovení a nezaberal sa ani inými výhradami strán sporu s poukazom na princíp hospodárnosti konania.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a (ďalej len „“) vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/ - 4/ v spore.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ - 4/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov uvedených v , a , t. j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcov súd prvej inštancie sa dopustil arbitrárnosti v rozhodovaní, keď nevysvetlil dôvody, pre ktoré neskúmal neplatnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej sa realizovala dobrovoľná dražba. Žalobcovia nesúhlasili s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Uviedli, že nemuseli byť účastníkmi záložnej zmluvy, podľa nich platnosť dražby v zmysle môže ako dotknutá osoba spochybniť ktokoľvek, kto sa cíti dotknutým vykonaním dražby na podklade takejto záložnej zmluvy. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa sp. zn. bola vyhlásená za neplatnú zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z roku 2001, na základe ktorej prišli žalobcovia o vlastnícke právo k bytu, preto všetky ďalšie následné prevody bytu sú neplatné. Podľa názoru žalobcov v inom súdnom konaní nemožno ako predbežnú skúmať otázku platnosti dobrovoľnej dražby, či záložnej zmluvy, preto sú dotknutí na svojich právach, majú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Súd prvej inštancie mal preto skúmať ako predbežnú otázku platnosť záložnej zmluvy ako aj všetkých predchádzajúcich prevodov odvodených od neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z roku 2001 a za tým účelom vykonať náležité dokazovanie. V prípade, ak by zákonodarca chcel možnosť podať žalobu z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy zúžiť len na účastníkov dražby, urobil by tak priamo v ustanovení zákona. Napokon podľa žalobcov osoby, ktoré boli účastníkmi prevodov vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti, vrátane žalovaného 1/ a 4/, ktorí mali vedomosť o prebiehajúcich súdnych sporoch i o námietkach žalobcov, že nehnuteľnosť prevádza nevlastník, neboli dobromyseľní, nemali dobrú vieru pri nadobúdaní bytu.

9. Žalobcovia 1/ - 4/ preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia nevysvetlili, ako boli vykonaním dražby dotknutý na svojich právach, neuviedli, akým spôsobom sa zmenilo ich právne postavenie pred vykonaním dražby a po jej vykonaní. To, že niekedy v minulosti boli vlastníkmi nehnuteľnosti a v súčasnosti sa tam zdržiavajú bez právneho dôvodu neznamená, že boli alebo mali byť vykonaním dražby dotknutí na svojich právach. Nakoľko nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dražby, súd prvej inštancie správne postupoval, keď neskúmal platnosť záložnej zmluvy.

11. Žalobcovia 1/ - 4/ v replike zopakovali odvolaciu argumentáciu ohľadne dôsledkov uplatňovania zásady „nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám“ a zotrvávali na názore, že právoplatným zamietnutím žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a neskúmaním platnosti záložnej zmluvy by navždy stratili možnosť domôcť sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

12. Žalovaný 1/ a 4/ v duplike poukazovali na to, že v konaní o neplatnosť dražby neprináleží súdu skúmať platnosť právnych úkonov, ktoré predchádzali uzavretiu záložnej zmluvy. Súd môže v tomto konaní výrokom rozsudku vysloviť len neplatnosť dobrovoľnej dražby, takýmto výrokom však nedôjde k prinavráteniu vlastníckeho práva žalobcov, aj keby bola v inom konaní právoplatne určená neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z roku 2001. V dôsledku vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby by bol ako vlastník nehnuteľností opätovne na list vlastníctva zapísaný žalovaný 4/ ako vlastník evidovaný na LV pred vykonaním dražby, nie žalobcovia, ich právne postavenie sa v dôsledku vyslovenia neplatnosti dražby teda nezmení, preto nie sú osobami dotknutými na svojich právach vykonaním dražby. Napokon poukázali na to, že žalobcovia 3/ a 4/ ani neboli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti v roku 2001, len odvodzujú svoje postavenie v spore od rodinného vzťahu k žalobcom 1/ a 2/.

13. Žalobcovia následne doložili do spisu rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho sp. zn. zo dňa 29. 11. 2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. - 332 zo dňa 22. 06. 2016, ktorým okrem iného vyslovil čiastočnú neplatnosť dvoch zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov uzavretých medzi Q. W. - W. W. ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi (a ďalším dlžníkom) z 28. 11. 2001, ako aj neplatnosť k nim prináležiacich zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom (vlastníckeho) práva z 28. 11. 2001, z ktorých jedna je aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby.

14. K tomu žalovaní 1/ a 4/ uviedli, že podali proti rozsudku NS SR dovolanie, ktoré priložili do spisu a trvali na tom, že vyslovenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemá právny význam pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

15. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ podľa preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne správny a je potrebné ho podľa a potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcov udáva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, dostatočne vysvetlil, prečo nevykonal dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom záložnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2010 v smere skúmania jej platnosti a vec správne právne posúdil.

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalobcovia v odvolaní neuviedli okolnosti, v ktorých má spočívať odvolací dôvod podľa , t.j. k akým podľa nich nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Pokiaľ súdu prvej inštancie vytýkajú, že nevykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie, či je záložná zmluva zo dňa 01. 04. 2010 ako aj jej predchádzajúce zmluvy týkajúce sa prevodov bytu s príslušenstvom neplatné, uplatňujú tým podľa obsahu odvolací dôvod podľa , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Preto odvolací dôvod podľa nie je daný. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k : „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

17. K odvolaciemu dôvodu podľa - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie jasne odôvodnil, že neskúmal platnosť záložnej zmluvy a dobrovoľnej dražby, pretože to považoval za nehospodárne, keďže konštatoval, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nemali oprávnenie podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko nie sú subjektom uvedeným v ust. oprávneným na podanie žaloby. Jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov je názoru, že žalobcovia nie sú osobami dotknutými na svojich právach prípadnou neplatnosťou záložnej zmluvy, ani prípadným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pretože ich právne postavenie by sa ani vyslovením neplatnosti dražby nezmenilo, nakoľko vlastníkom predmetu dražby bol podľa listu vlastnctva v čase realizácie dobrovoľnej dražby žalovaný 4/, nie žalobcovia.

18. K odvolacím dôvodom podľa a - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa na prvý výrok rozsudku, ktorým žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Pojem osoby dotknutej na svojich právach je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať v užšom zmysle, t.j. musí byť dotknutá na svojich právach len v dôsledku neplatnosti záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení o dobrovoľných dražbách, vykonaním dražby muselo byť priamo zasiahnuté do jej práv, nie v širšom zmysle, ktorý podávajú žalobcovia, keď k zásahu do ich vlastníckeho práva malo dôjsť dávno pred vykonaním dražby, v dôsledku iného právneho

úkonu a neplatná záložná zmluva a vykonanie dražby majú predstavovať len ďalší zo zásahov do ich vlastníckeho práva. Odvolací súd pri týchto úvahách vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. 12. 2012, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2014, z ktorého vyplýva, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Z uvedeného rozhodnutia preto podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že ani zamietnutie žaloby o neplatnosť dražby, čo má za následok rovnaký právny stav, ako keby platnosť dražby nebola žalobou o neplatnosť dražby napadnutá vôbec, nebráni podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva, pričom v konaní o určenie vlastníckeho práva môže byť predmetom skúmania ako predbežná otázka platnosť všetkých prevodov vlastníckeho práva zo žalobcov až po posledného nadobúdateľa. V rámci konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby možno spochybňovať a skúmať len platnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná a skúmať porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a rozsudkom súdu možno vysloviť len neplatnosť dobrovoľnej dražby. Predmetom konania je daný aj rozsah dokazovania, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď nevykonal dokazovanie za účelom skúmania platnosti prevodov vlastníckeho práva predchádzajúcich dobrovoľnej dražbe. Len samotné prípadné určenie neplatnosti dražby a určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 28. 11. 2001 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. - 332 zo dňa 22. 06. 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 29. 11. 2001 neprinavráti žalobcom ich vlastnícke právo, pretože predmetom skúmania v týchto konaniach neboli aj ostávajúce zmluvy, na základe ktorých malo dôjsť k prevodom vlastníckeho práva k bytu z Q. W. W. W. na X. X. a z X. X. na žalovaného 4/. Z týchto dôvodov žalobcovia nie sú osobami dotknutými na svojich právach vykonaním dobrovoľnej dražby. Tým odvolací súd nespochybňuje danosť naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti samotných zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov a o zabezpečovacom prevode práva z 28. 11. 2001 odôvodnenú rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. - 332 zo dňa 22. 06. 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 29. 11. 2001 inými okolnosťami - nastolením stavu právnej istoty vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a Q. W..

20. Odvolací súd dodáva, že právoplatný rozsudok o zamietnutí žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie takejto žaloby, v dôsledku čoho nebola predmetom skúmania súdu otázka platnosti záložnej zmluvy a otázka porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nezakladá prekážku právoplatnej rozhodnutej veci, ktorá by bránila v konaní o určenie vlastníckeho práva súdu skúmať tieto otázky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. z 27. 11. 2003, podľa ktorého ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu [ , teraz a

- poznámka odvolacieho súdu] bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa (teraz - poznámka odvolacieho súdu) pre novú určovaciu žalobu.

21. Odvolací súd v zmysle preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania správne podľa pomeru ich úspechu vo veci ( v spojení s ), keďže žalovaní 1/ - 4/ mali vzhľadom na zamietnutie žaloby plný úspech vo veci. Preto aj tento výrok odvolací súd ako vecne správny v zmysle a potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným 1 - 4/ priznal voči žalobcom 1/ - 4/ aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní boli žalovaní taktiež plne úspešní vzhľadom na to, že odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( );

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).