Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-45-2019.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Subarea
19CoE/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: JAG, s.r.o., so sídlom Novomeského 3918/21, 058 01 Poprad, IČO: 36 033 804, o vymoženie 1.255,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er/538/2011-11 zo dňa 09.07.2019 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie okrem výroku I. o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.
2. Vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9a ods. 1; 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1; 243h ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 06.03.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie, na ktorých úhradu žiadal vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie zaviazať oprávneného.
5. Lustráciou z príslušných registrov však súd prvej inštancie zistil, že povinný, spoločnosť JAG, s.r.o., bola vymazaná z Obchodného registra vrátane všetkých údajov zapísaných v Obchodnom registri ku dňu výmazu zapísanej osoby dňa 12.12.2018, pričom právnym dôvodom zrušenia povinného bol ex offo výmaz rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
6. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 196; 199; 203 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 9a ods. 1 až 4; 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
7. Konštatoval, že o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z toho dôvodu súd prvej inštancie vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia
nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia ust. § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
8. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 12.12.2018. Je dôvodné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, keďže povinný, ako osoba proti ktorej sa vedie toto exekučné konanie, stratil procesnú spôsobilosť dňom výmazu z Obchodného registra. Možné je taktiež konštatovať, že v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko povinný zanikol, navyše bez právneho nástupcu, a teda niet voči komu toto vymáhať. Zákon pozná tri výnimky, kedy povinnosť platiť trovy exekúcie prechádza na oprávneného. V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku sú nimi zavinenie zastavenia exekúcie oprávneným, nemajetnosť povinného a napokon vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. V tomto exekučnom konaní nemožno postupovať v zmysle žiadnej z uvedených výnimiek, keďže oprávnený svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že exekučné konanie by malo byť zastavené z dôvodu neexistencie povinného (výmaz z obchodného registra), nakoľko v čase rozhodovania Okresného súdu pri vydávaní uznesenia 09.07.2019 bol povinný už vymazaný z obchodného registra. Taktiež dodal, že exekučné konanie sa začalo v roku 2011 a ku zániku povinného došlo až v roku 2018. Z uvedeného dôvodu nie je možné od oprávneného očakávať predvídanie zániku povinného a následnú neúspešnosť vedenia exekúcie a preto ho zaviazať k náhrade trov exekúcie.
9. Na základe uvedeného oprávnený žiadal nepriznať náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
11. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
12. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).
13. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).
14. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
17. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
18. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa citovaného ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).