Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1-2019.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 6, 979 01 Rimavská Sobota , proti povinnému D. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 259,33 Eur spolu s trovami exekúcie, o podanom návrhu na spojenie vecí na spoločné konanie, návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na povolenie odkladu exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na spojenie vecí na spoločné konanie zamieta.
II. Súd exekúciu v časti uhradenej istiny pohľadávky vo výške 259,33 Eur zastavuje.
III. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Rimavská Sobota dňa 19. 10. 2012 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému D. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, doručený na sídlo exekútora dňa 25.07.2012, od oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 6, 979 01 Rimavská Sobota 1 (ďalej len „oprávnený“) a exekučné tituly - príslušné rozhodnutia oprávneného o predpísaní penále z dlžnej sumy predmetného poistného (ďalej len „exekučný titul“ alebo „exekučné tituly“).
2) Dňa 14. 11. 2016 bolo na pôvodne vecne a miestne príslušný Okresný súd Rimavská Sobota doručené podanie povinného označené ako „Návrh povinného na spojenie vecí spolu s návrhom na odklad exekúcie a návrhom na zastavenie exekúcie“, zo dňa 14.11.2016 (ďalej len „návrhy“). V návrhoch povinný uviedol, že sú splnené všetky zákonné podmienky na spojenie prebiehajúcich exekučných konaní, ktoré sú (príp. boli) vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota, pretože tieto exekučné konania boli začaté na rovnakom súde, ide o totožných účastníkov exekučného konania, o rovnakého exekútora a skutkovo spolu súvisia. Dôvody na spojenie podľa povinného sú naplnené aj z hľadiska hospodárnosti konania, pretože konajúcemu exekútorovi vznikajú trovy exekúcie za každé vedené exekučné konanie. Ku návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že bol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pretože podľa vyjadrenia povinného došlo z jeho strany k úhrade všetkých pohľadávok, ktoré oprávnený voči nemu evidoval, čo podľa povinného preukazujú aj potvrdenia o úhrade pripojené ku návrhu. Na základe týchto skutočností povinný navrhol, aby súd po spojení vecí na spoločné konanie rozhodol o zastavení exekúcie. K návrhu na povolenie odkladu exekúcie povinný uviedol, že keďže možno
jednoznačne očakávať, že dôjde ku zastaveniu exekúcie a so zreteľom na hroziace škody súvisiace s výkonom exekúcie do času rozhodnutia o predošlých návrhoch povinný navrhol rozhodnúť o povolení odkladu exekúcie. Súčasťou návrhu boli ako prílohy pripojené potvrdenia vydané oprávneným označené ako „Príjmový pokladničný doklad č. 230 005 011“, zo dňa 24.10.2016 a „Príjmový pokladničný doklad č. 230 005 087“, zo dňa 28.10.2016, z ktorých vyplýva, že došlo k úhrade sumy vo výške 7856,33 Eur a 349,38 Eur.
3) Dňa 22.11.2016 bolo na pôvodne vecne a miestne príslušný Okresný súd Rimavská Sobota doručené podanie, označené ako „Doplnenie k návrhu povinného na spojenie vecí spolu s návrhom na odklad exekúcie a návrhom na zastavenie exekúcie“, zo dňa 21.11.2016 (ďalej len „doplnený návrh“). V doplnenom návrhu povinný poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Er/2517/2015, Okresného súdu Trnava, sp. zn. 25Er/676/2010 a Okresného súdu Košice okolie, sp. zn. 12Er/1764/2005, týkajúcich sa podľa povinného jeho návrhov (odsek 2 tohto uznesenia). Taktiež v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami okresných súdov poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa princípu právnej istoty a povinnosti rovnakého rozhodovania súdov v obdobných právnych veciach.
4) Na základe výzvy Okresného súdu Rimavská Sobota bolo na tento súd dňa 29.06.2018 doručené podanie oprávneného, prostredníctvom ktorého sa vyjadril na uvedené návrhy a doplnený návrh povinného. V podaní oprávnený poukázal na svoje predošlé vyjadrenie zo dňa 20.04.2015, ktorý bol Okresnému súdu Rimavská Sobota doručený dňa 24.04.2015 a ktorého sa podľa vyjadrenia oprávneného v plnej miere pridržiava. Oprávnený tiež poukázal na uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 1Er/854/2012-43, zo dňa 27.01.2017, ktorý rozhodol o totožnom návrhu povinného v inom exekučnom konaní. Súd na základe odkazu oprávneného na jeho vyjadrenie zo dňa 20.04.2015 sa oboznámil s týmto vyjadrením, v ktorom oprávnený uviedol, že dňa 30.01.2015 uhradil povinný do pokladne oprávneného sumu vo výške 259,33 Eur. Zaúčtovaním tejto úhrady podľa oprávneného došlo ku úhrade istiny pohľadávky, tvoriacu predmet exekučného konania, čo oprávnený oznámil aj konajúcemu exekútorovi. Ďalej oprávnený uviedol, že vznik exekučných titulov si povinný zapríčinil vlastnou vinou, keďže si nesplnil svoju zákonnú povinnosť určenú príslušným zákonom o sociálnom poistení. Oprávnený podľa svojho vyjadrenia disponoval niekoľkými exekučnými titulmi, na základe ktorých bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, pričom prihliadol aj na hospodárnosť konania, hoci mohol podať návrh na vykonanie exekúcie za každý exekučný titul samostatne.
5) Z pôvodného spisového materiálu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3Er/1743/2012 (ďalej len „pôvodný spis“), sa súd oboznámil s vyjadrením exekútora, zo dňa 30.12.2015, v ktorom potvrdil úhradu istiny vymáhanej pohľadávky zo strany povinného. Súčasne exekútor uviedol, že trovy exekúcie neboli zo strany povinného uhradené a že bude ďalej pokračovať v ich vymáhaní. Výšku trov exekúcie exekútor vyčíslil na sumu 162,23 Eur.
6) Ďalej súd z pôvodného spisu zistil, že povinný vo svojom podaní, zo dňa 30.01.2015, adresovaným exekútorovi uviedol, že jeho záväzky vyplývajúce z vedených exekučných konaní, na ktorých úhradu spolu s trovami exekúcie bol vyzvaný exekútorom výzvou zo dňa 22.01.2015, uhradí v priebehu nasledujúcich 10 dní. Súčasne poukázal na svoju nemajetnosť.
II.
7) Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11NcC/2/2019-94, zo dňa 11.02.2019, bola exekučná vec (pôvodný spis) prikázaná Okresnému súdu Banská Bystrica a následne mu bola postúpená dňa 16.04.2019 s pridelením zákonného senátu so sp. zn. 4Er/1/2019.
8) Podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
9) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10) Súd ohľadne návrhu povinného na spojenie vecí na spoločné konanie konštatuje, že úmysel tohto návrhu spočíval v spojení viacerých exekučných konaní, ktoré prebiehali, príp. ktoré prebiehajú voči povinnému na Okresnom súde Rimavská Sobota v čase pred prikázaním veci 3Er/1743/2012 (teraz 4Er/1/2019) na Okresný súd Banská Bystrica. V tejto súvislosti preto súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že prikázaním pôvodnej veci 3Er/1743/2012 na Okresný súd Banská Bystrica (bod 7 tohto uznesenia) už návrh stratil na právnom význame, keďže po prikázaní veci 3Er/1743/2012 už v súčasnosti nie je možné ani teoreticky uvažovať o spojení tých exekučných konaní, ktoré prebiehajú na Okresnom súde Rimavská Sobota s exekučnou vecou, ktorá bola prikázaná na Okresný súd Banská Bystrica. Súd preto návrh povinného na spojenie vecí na spoločné konanie zamietol.
11) Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
12) Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
13) Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
14) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
15) Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
16) Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
17) Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
18) Podľa § 142 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné sa platí a) bezhotovostným prevodom, b) poštovou poukážkou alebo c) v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
19) Dôvodová správa k zákonu č. 341/2005 Z. z., ktorým bol v príslušných častiach novelizovaný aj Exekučný poriadok (konkrétne aj citovaného ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku) uvádza, že „Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil (hoci mal na plnenie dostatok času). Vzniknuté trovy exekúcie (ktorých súčasťou je aj odmena exekútora) sú preto sankciou za neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania preto nemožno považovať za "dobrovoľné". Z hľadiska náhrady trov by vznikla rovnaká situácia, ako pri aplikácii § 146 ods. 2 OSP. Z uvedeného vyplýva záver, že akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekúcie už nemá charakter "dobrovoľného plnenia" a exekútorovi patrí z takéhoto plnenia odmena. Na druhej strane sa však javí spravodlivé znížiť výšku trov exekútora v prípadoch, ak povinný zaplatí pohľadávku na
začiatku exekučného konania (týmto spôsobom má povinný sám šancu "korigovať výšku trov exekúcie" a rozhodnúť sa či včasným plnením túto výšku zníži alebo v dôsledku jeho ďalšej nečinnosti budú trovy exekúcie ďalej narastať).“
20) Súd na základe popísaných skutočností ustálil zmysel právnej podstaty návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorá spočívala okrem spojenia vecí na spoločné konanie, v zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný uhradil istinu pohľadávky, čo malo zakladať dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
21) V obsahovom kontexte so systematikou Exekučného poriadku, so zreteľom na citované zákonné ustanovenia (ods. 11 - 18 tohto uznesenia) ako aj s dôvodovou správou ku príslušnej novelizácii Exekučného poriadku (bod 19), ktorá má za úlohu oboznamovať adresátov právnej normy s účelom a zmyslom jej prijímania a jej následného výkladu, súd konštatuje, že povinný splnil dlh, ktorý vznikol na základe exekučného titulu. Súčasne je ale potrebné uviesť, že v tomto prípade sa jedná o nie dobrovoľnú úhradu dlhu zo strany povinného, ale o úhradu dlhu až vo fáze po začatí exekúcie.
22) Celkový nárok, ktorý je vymáhaný v súčasnom exekučnom konaní nepredstavuje len sumu priznanú exekučným titulom, ale aj náklady exekútora ako aj trovy oprávneného potrebné na účelné vymáhanie nároku (ďalej len „trovy exekúcie“). V tomto prípade súd prijal záver, že nakoľko došlo k úhrade len sumy priznanej exekučným titulom a nedošlo k úhrade trov exekúcie, ktoré tvoria súčasť celkového nároku v exekučnom konaní (§ 61b ods. 1 Exekučného poriadku), bolo potrebné zastaviť exekúciu len v časti úhrady istiny pohľadávky oprávneného. Exekúcia bude preto následne pokračovať už len v rozsahu vymoženia trov exekúcie.
23) Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
24) Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do 14 dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
25) Nad rámec uvedených záverov súd konštatuje, že povinný ako účastník exekučného konania má na začiatku vedenia exekúcie ako aj v jej priebehu priestor na namietanie výšky trov exekúcie. Prvý krát tak môže učiniť v zákonnom ustanovenej lehote po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a ďalej v priebehu exekúcie v zákonom ustanovenej lehote po doručení upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Z pôvodného spisu nevyplýva, že by povinný tieto procesné práva využil. Podľa súdu preto nie je v súčasnosti prípustné, aby povinný po nevyužití priestoru na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany (námietok proti trovám exekúcie), sa po značnom časovom odstupe domáhal revízie vzniknutého nároku exekútora na trovy exekúcie.
III.
26) Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
27) Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezastavil exekúciu, pretože neboli doposiaľ vymožené všetky nároky oprávnených subjektov v exekučnom konaní, čoho následkom je skutočnosť, že nie je možné očakávať, že exekúcia bude skončená jej zastavením, nebola nastolená materiálna podmienka na povolenie odkladu exekúcie a súd preto návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výroku o zamietnutí návrhu na spojení vecí na spoločné konanie (výrok I.) a výroku o zamietnutí návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie (výrok III.) odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)
Proti výroku o čiastočnom zastavení exekúcie (výrok II.) je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V Banskej Bystrici, dňa 23. 10. 2019