Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-105-2019.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Jozefom Madejom, advokátom, Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanej G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/390/2015-178 zo dňa 15.12.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 17C/390/2015-245 zo dňa 07.05.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom okrem výroku o trovách konania.
Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to garáže súp. č. XXXX. a parc. č. XXXX/XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. F. v X/X. Rozsudok odôvodnil tým, že strany sporu za trvanie manželstva nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 22.03.2005. Kupujúcim podľa zmluvy bola iba žalovaná. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozhodnutím súdu dňa 19.04.2016. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka veci nadobudnuté manželmi za trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavrel iba jeden z manželov. Na právne posúdenie veci malo vplyv tvrdenie žalobcu, ktorý najskôr tvrdil, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za finančné prostriedky patriace do jeho výlučného vlastníctva, neskôr tvrdil, že nevie s určitosťou potvrdiť, že išlo o tieto finančné prostriedky. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala pôvod finančných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy mal žalobca finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, nepreukazuje že práve z týchto finančných prostriedkov bola kúpna cena uhradená. Skutočnosť uvedená žalovanou, ktorá tiež nemá vplyv na právne posúdenie veci, je obrana žalovanej spočívajúca v tom, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná nepreukázala, že na zaplatenie kúpnej ceny boli použité iné finančné prostriedky ako prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd teda vychádzal zo skutočností, že išlo o finančné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sám žalobca sa domáhal určenia spoluvlastníckeho práva a nie určenia, že je výlučný vlastník nehnuteľnosti. Strany sporu nadobudli
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňom 11.04.2016. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k vyporiadaniu, a preto podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiele 1. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v osobitnom predmete sporu a okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaná nezavinila, že kupujúcou uvedenou v kúpnej zmluve bola iba ona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by bolo nespravodlivé, aby žalovanú súd zaviazal nahradiť trovy konania žalobcovi.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Považovala za nesprávne zistenie súdu, že strany sporu za trvanie manželstva nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 22.03.2005 a že na právne posúdenie veci malo vplyv tvrdenie žalobcu, ktorý najskôr tvrdil, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za finančné prostriedky patriace do jeho výlučného vlastníctva, neskôr tvrdil, že nevie s určitosťou potvrdiť, že išlo o tieto finančné prostriedky alebo finančné prostriedky patriace do BSM a že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala pôvod finančných prostriedkov. Na pojednávaní dňa 24.11.2017 žalobca vo výsluchu uviedol, že zmluvu pripravil U.. S. W., v zmluve bola uvedená iba ako kupujúca iba bývalá manželka a žalobca spontánne vypovedal, že kúpnu cenu zaplatili výlučne z jeho finančných prostriedkov. Následne žalovaná na tomto istom pojednávaní predložila listinný dôkaz, a to kúpnu zmluvu z 19.10.2004 o predaji majetku žalobcu v roku 2004. Týmto listinným dôkazom žalovaná potvrdila a preukázala skutkové tvrdenie žalobcu, že garáž bola zakúpená z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalobcovi. Žalovaná túto skutočnosť interpretuje tak, že garáž s pozemkom boli zakúpené z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalovanej, ktoré jej na tento účel dal žalobca zo svojich finančných prostriedkov. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovanej, pričom poukázala na to, že žalobca sám tvrdil, že sa malo jednať o kúpu za finančné prostriedky patriace do jeho výlučného vlastníctva. Ak žalobca tvrdil, že to mohlo byť aj z peňazí patriacich do BSM, tak on mal dôkaznú povinnosť túto skutočnosť preukázať. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadreniach z 10.02.2017 a 21.04.2017 o okolnostiach, za ktorých mala byť kúpna zmluva uzavretá, ktoré žalobca v priebehu konania nepoprel, a súd sa s nimi nevysporiadal. Tvrdenie žalobcu, že na kúpu garáže mal žalovanej darovať peniaze, nemá pre správne právne posúdenie veci žiadny význam, lebo aj za tejto dôkaznej situácie naďalej nesporné, že garáž nebola zakúpená z prostriedkov patriacich do BSM, a preto do BSM nepatrí. Súd nevyhodnotil rozhodujúci listinný dôkaz, a to kúpnu zmluvu uzavretú 19.10.2014 v kontexte s tvrdeniami žalovanej o okolnostiach, za akých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, v ktorej ako kupujúca vystupovala len žalovaná, pričom vôľou žalobcu nepochybne bolo, aby garáž nadobudla len do svojho výlučného vlastníctva, čo len podporuje záver, že finančné prostriedky použité na kúpu garáže boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Poukázala na to, že aj počas trvania manželstva môžu vlastníctvo nadobúdať aj jednotliví manželia, ak na jej nadobudnutie boli použité výhradne prostriedky z oddeleného majetku jedného z manželov. Žalovaná má za to, že v danom prípade garáž s pozemkom nepatria do BSM, pretože žalobca de facto a de iure daroval žalovanej finančné prostriedky na kúpu garáže, keď kúpnu cenu za žalovanú zaplatil. Popretie darovania finančných prostriedkov na kúpu garáže je zo strany žalobcu už len účelové s prihliadnutím na rozpad ich manželstva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo aby ho zrušil.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to len proti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca. Rozhodnutie o trovách konania v odôvodnení tohto rozhodnutia považuje za neurčité a nepresvedčivé. Nie je jasné, na základe akej skutočnosti dospel súd k záveru, že sa tu jedná o osobitný predmet sporu. Dôvodom hodným osobitného zreteľa majú byť aj okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy a žalobcovi nie je zrejmé, čo mal konajúci súd na mysli. Žalobca sa snažil so žalovanou o mimosúdnu dohodu, žalovaná išla vedome do rizika súdneho konania. Poukázal na to, že aplikácia ust. § 257 CSP má mať výnimočný charakter a výnimočný prípad musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v meritórnom výroku vecne správne a vo výroku o trovách konania nesprávne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Podstatné pre rozhodnutie danej veci bola skutočnosť, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá kúpnou zmluvou za trvania manželstva, čo má podľa § 143 Občianskeho zákonníka za následok, že táto vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na to, aby nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo k prejednávanej nehnuteľnosti, by muselo byť preukázané, že nehnuteľnosti boli zakúpené z výlučných prostriedkov žalovanej, čo žalovaná aj v podanom odvolaní aj namieta. V konaní však táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaná síce tvrdí, že žalobca jej de facto a de iure tieto finančné prostriedky na kúpu daroval, z výpovede žalobcu takéto skutočnosti nevyplývajú a nevyplývajú ani z iných vykonaných dôkazov. V konaní nebolo preukázané ani to, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalobcu, avšak táto skutočnosť je bez právneho významu pre rozhodnutie danej veci. V konaní nebolo preukázané nadobudnutie veci z výlučných prostriedkov niektorého z manželov, a preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potom, ako bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo v zákonnej lehote vyporiadané, nehnuteľnosť sa podľa § 149 ods. 4 OZ stala podielovým spoluvlastníctvom strán. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP,
7. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, aj odvolací súd považuje dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré uviedol súd prvej inštancie, za neurčité. Aj keď existovali zvláštne okolnosti ohľadom nadobúdania nehnuteľností, kedy nehnuteľnosť mala byť nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom zmluvu uzatvoril len jeden z manželov, táto skutočnosť nemá pre rozhodnutie o náhrade trov konania význam. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP mal mať výnimočný charakter a musí byť odôvodnené. Takéto dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade nie sú splnené. Žalovaná bola žalobcom oslovená pred podaním žaloby na súd a pokiaľ nespolupracovala so žalobcom pred začatím súdneho konania na náprave protiprávneho stavu, musí niesť dôsledky neúspechu v konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania postupom podľa § 388 CSP tak, že rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, má teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná v celom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).