Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/126/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Ľ. A., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. M., D. I. XX proti žalovaným: 1. B. T., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., K. X, 2. G.. A. T., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., K. X, o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -157 zo 06.11.2018

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.800,- eur s príslušenstvom.

3. Vychádzal zo zistenia, že v čestnom vyhlásení zo dňa 06.04.2009 právna predchodkyňa žalovaných Y. T. prehlásila, že žalobcovi dlží 1.800,- eur. Zároveň sa zaviazala, že túto sumu uhradí žalobcovi do konca roka 2009, t.j. do 31.12.2009, a to poštovými poukážkami mesačne vo výške 200,- eur do posledného dňa mesiaca. Začiatok platby prvej poukážky bol určený mesiacom apríl 2009 a posledná poukážka bude uhradená do posledného dňa mesiaca december 2009. Toto čestné vyhlásenie nadobudlo platnosť dňa 06.04.2009. Podpis Y. T. bol na tomto čestnom vyhlásení osvedčený dňa 06.04.2009 na Mestskom úrade v Leviciach. Ďalej vychádzal zo zistenia, že z osvedčenia o evidencii motorového vozidla zo dňa 03.10.2007 vyplýva, že vlastníkom vozidla F. XXX, B.: D. XXX I. W. N. A., A.. XX.XX.XXXX, Q. D.. Z potvrdení ošetrujúcich psychiatrov zistil, že právna predchodkyňa žalovaných bola pacientkou Psychiatrickej ambulancie, bola liečená od roku 2003, viackrát bola hospitalizovaná od roku 2013.

4. Po zistení, že pôvodná žalovaná Y. T. dňa 15.12.2016 zomrela, uznesením z 23.05.2018 č.k. - 112 rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami - žalovanými v 1. a 2. rade.

5. Po právnom posúdení veci podľa , až 3, , , , vychádzajúc z vykonaného dokazovania konštatoval nespornosť skutočností, že Y. T. čestné vyhlásenie zo dňa 06.04.2009 podpísala. K obrane právnej predchodkyne žalovaných, na ktorej zotrvali aj žalovaní v 1. a 2. rade o neplatnosti právneho úkonu - čestného vyhlásenia zo dňa 06.04.2009 konštatoval, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie neplatnosti tohto právneho úkonu. Mal preukázané, že právna predchodkyňa žalovaných trpela duševnou poruchou, pričom minimálne od 10.11.2006 bola na túto liečená a užívala lieky. Z predložených potvrdení ošetrujúcich lekárov a potvrdenia o hospitalizácii

síce podľa názoru súdu možno vyvodiť, že táto choroba napriek liečbe postupne progredovala, nemal však preukázané, žeby psychická porucha bola taká, pre ktorú by nevedela rozpoznať následky svojho konania pri podpise uvedeného čestného vyhlásenia. Pri zohľadnení obsahu čestného vyhlásenia zo dňa 06.04.2009 uzavrel, že toto nepreukazuje existenciu dlhu, keďže nemá náležitosti uznávacieho prejavu ako to vyžaduje , lebo neobsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu. V takomto prípade podľa záveru súdu zaťažovalo dôkazné bremeno existencie dlhu pôvodnej žalovanej žalobcu. Žalobca však v priebehu konania iným spôsobom ako predloženým čestným vyhlásením zo dňa 06.04.2009 a tvrdením, že dôvodom vzniku dlhu je nedoplatok kúpnej ceny motorového vozidla N.. F. XXX, existenciu dlhu nepreukázal. Žalovaní preukázali, že cena predmetného motorového vozidla bola dohodnutá vo výške 150.000,- Sk a tá bola aj žalobcovi plne uhradená. K tomuto záveru dospel vychádzajúc z úvahy, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Pri uznaní dlhu nie je potrebné vymedziť dôvod a výšku dlhu exaktne, ale stačí ak takého určenie bude vyplývať z odkazu na konkrétny právny záväzok, z ktorého je určiteľný. Dôvod dlhu musí byť aspoň nepriamo označený tak, aby bolo objektívne zistiteľné o aký záväzok ide. Súd vychádzal z toho, že síce žalobca predložil čestné vyhlásenie zo dňa 06.04.2009 podpísané Y. T., avšak to obsahuje iba uvedenie výšky záväzku pôvodnej žalovanej 1.800,- eur, bez uvedenia dôvodu vzniku tohto záväzku. Dôvodom vzniku záväzku má byť nedoplatok kúpnej ceny motorového vozidla N.. F. XXX. Tento dôvod bol však žalobcom uvedený až v priebehu konania a nevyplýva ani nepriamo z čestného vyhlásenia zo dňa 06.04.2009, teda z uznávacieho prejavu. Súdu nebola zrejmá ani dohodnutá výška kúpnej ceny predmetného motorového vozidla, ktorú žalobca v priebehu celého konania neuviedol. Pôvodná žalovaná navrhnutým dôkazom - výsluchom žalovaného v 1. rade, v tom čase v pozícii svedka, preukázala súdu, že kúpna cena predmetného motorového vozidla bola dohodnutá vo výške 150.000,- Sk a tá bola aj žalobcovi plne uhradená. Žalovaný v 1. rade bol v pozícii svedka prítomný pri jej úhrade. Uvedená skutočnosť bola žalobcom popretá. Tu súd dal do pozornosti, že sporové strany majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť tieto tvrdenia preukázať, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo. Uzavrel, že čestné vyhlásenie zo dňa 06.04.2009 nemá všetky náležitosti uznávacieho prejavu v zmysle a z dôvodu nepreukázania existencie dlhu žalobcom iným spôsobom ako čestným prehlásením zo dňa 06.04.2009, žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

6. O trovách konania rozhodol podľa a Žalovaní boli v konaní úspešní, preto majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, preto rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa , , , , , navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, žalovaných v 1. a 2. rade zaviazať povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.800,- eur od 06.04.2009 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodnutím absolútne nerešpektoval ustanovenia Uviedol, že uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, keď podanou žalobou a v konaní tvrdí, že má pohľadávku voči pôvodnej žalovanej, resp. po jej smrti voči jej právnym nástupcom na zaplatenie sumy 1.800,- eur, ktorú skutočnosť preukázal listinným dokladom - čestným prehlásením zo dňa 06.04.2009. Poukazoval na to, že ani pôvodná žalovaná ani jej právni nástupcovia v konaní nepreukázali, že by mu sumu 1.800,- eur zaplatili. Preto mal súd prvej inštancie žalobe vyhovieť. Ak podľa názoru súdu čestné prehlásenie zo dňa 06.04.2009 nepreukazuje existenciu dlhu pretože nemá náležitosti uznávacieho prejavu, ako to vyžaduje , vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd na toto čestné prehlásenie, hoci je listinným dôkazom preukazujúcim existenciu dlhu aj keď nespĺňa náležitosti uznania dlhu, vôbec neprihliadal. Skutočnosť, že za motorové vozidlo N.. F. XXX medzi ním a právnou predchodkyňou žalovaných bola dohodnutá kúpna cena vo výške 150.000,- Sk, považoval súd prvej inštancie za dokázanú z výpovede v konaní vypočutého svedka, ktorý je nielenže synom pôvodnej žalovanej ale aj stranou sporu. Jeho svedecká výpoveď pritom vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah nemohla byť vierohodná a nezaujatá a bola v celom rozsahu tendenčná. Súd pri hodnotení dôkazov neprihliadol starostlivo na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Pôvodná žalovaná bola vypočutá v konaní pred tým, ako došlo k jeho výsluchu. K čestnému prehlásenia spomínala okolností súvisiace s kúpou osobného motorového vozidla N.. F. XXX, pričom ale neuviedla pravdu ohľadne kúpnej ceny osobného motorového vozidla. Pokiaľ suma uvedená v čestnom prehlásení zo dňa

06.04.2009 nemala byť nevyplatenou časťou kúpnej ceny za toto motorového vozidlo, nemala vôbec dôvod zmieňovať vo svojej výpovedi kúpu tohto motorového vozidla a nemala dôvod predkladať do spisu ako dôkazy osvedčenie o evidencii zo dňa 14.11.2008 a poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti. Takisto vypočutý svedok nemal dôvod vyjadrovať sa ku kúpnej cene za osobné motorové vozidlo. Tieto súvislosti však súd zjavne opomenul a vôbec na ne neprihliadol. Nevyporiadal sa ani s ďalším dôkazom svedčiacim o tom, že suma 1.800,- eur je časť nevyplatenej kúpnej ceny a to skutočnosťou, že k prepisu vlastníka uvedeného motorového vozidla došlo až v roku 2009 po podpise čestného prehlásenia. Pokiaľ by pôvodná žalovaná uhradila celú kúpnu cenu ako to tvrdila, nebol dôvod na to, aby vlastník vozidla nebol prepísaný ešte začiatkom apríla 2009. Poukazujúc na čl. 16 a ust. namietal, že neprihliadaním na vyššie ním spomínané skutočnosti a súvislosti medzi všetkým, čo za konania vyšlo najavo, dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok je arbitrárny, nezákonný. Opakovane zdôrazňoval, že predložil pôvodnou žalovanou podpísané čestné prehlásenie potvrdzujúce existenciu dlhu. Navrhol, aby odvolací súd vypočul ako svedka Ladislava Tótha, ktorý bol prítomný pri podpise čestného prehlásenia, ktorého navrhol vypočuť k otázke právneho titulu sumy 1.800,- eur, uvedenej v cestnom prehlásení zo dňa 06.04.2009. Namietal, že stanovisko žalovaných zo dňa 27.09.2018 mu nebolo doručené, nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, preto došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za vecne správne, náležite, zákonne a zrozumiteľne odôvodnené. Námietky žalobcu považovali za nedôvodné a účelové. Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že duševná porucha aj u právnej predchodkyne ju robila nespôsobilou na podpísanie čestného prehlásenia, teda že ide o neplatný právny úkon. Poukázali na to, že žalobca v žalobe neuvádzal všetky skutočnosti, ktoré boli v zmysle platného a účinného v čase podania žaloby povinný v žalobe popísať. Podľa nich žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď neuviedol, na základe akých skutočností mal dlh vzniknúť a listinný dôkaz - čestné prehlásenie súd správne vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nebol spôsobilý preukázať dôvodnosť žaloby. Podľa nich súd sa vyčerpávajúco vyporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie a má všetky náležitosti vyplývajúce z Námietku žalobcu, ktorou namietal vierohodnosť a nezaujatosť svedeckej výpovede žalovaného v 1. rade v čase, keď bol vypočutý ako svedok, považovali za účelovú vzhľadom na to, že v čase výpovede žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil pravdivosť svedeckej výpovede. K tvrdeniam o „prepise“ vlastníka motorového vozidla uviedli, že ide o novú skutočnosť uvedenú až v odvolaní. Poukázali na to, že žalobca nepreukázal ani netvrdil, že dôvodom prečo nedošlo k „prepisu“ vozidla hneď pri kúpe, bolo nevyplatenie kúpnej ceny. Akcentovali tú časť svedeckej výpovede, v ktorej uvádza, že toto motorové vozidlo bolo „napísané“ na jeho príbuzného N. A.. K návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka poukazovali na ust. K námietke, že nemal možnosť vyjadriť sa k ich stanovisku z 27.09.2018 uviedli, že súd prvej inštancie na každom uskutočnenom pojednávaní, teda aj na pojednávaní dňa 06.11.2018 oboznamoval obsah spisu, okrem iného žalobu aj vyjadrenia sporových strán.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že navrhuje rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Uviedol, že s tvrdeniami žalovaných o tom, že sa nestotožňujú so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že duševná porucha aj právnej predchodkyne ju robila nespôsobilou na podpísanie čestného prehlásenia, dôrazne nesúhlasí. Nesúhlasil ani s tvrdeniami, že neuniesol dôkazné bremeno, poukazujúc na to, že v konaní splnil všetky svoje povinnosti, a to aj povinnosť, tvrdenia aj dôkaznú povinnosť. už pri svojom výsluchu dňa 06.11.2012 uviedol titul vzniknutého dlhu, ktorým bol nedoplatok kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo N.. F. XXX. Opakovane uvádzal, že pokiaľ by suma 1.800,- eur nemala byť nedoplatok kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo, nebol dôvod zo strany právnej predchodkyne žalovaných ani žalovaného v 1. rade vyjadrovať sa ku kúpe tohto auta. K tvrdeniu, že v čase výpovede žalovaného v 1. rade ako svedka nespochybnil pravdivosť jeho svedeckej výpovede, ani ostatné svedecké výpovede, uviedol, že v civilnom spore sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Patrí teda do kompetencie súdu hodnotiť dôkazy a v rámci hodnotenia hodnovernosti svedeckej výpovede sa v poslednom období presadzuje tzv. doktrína RAVEN, ktorá zahŕňa aj hodnotenie prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedka a hodnotenie celkovej (ne)zaujatosti svedka, čo je úlohou súdu. Za nepravdivú označil námietku žalovaných, že tvrdenie, že k „prepisu“ vlastníka motorového vozidla došlo až v roku 2009, i keď motorové vozidlo bolo kupované v roku 2008 z dôvodu,

že nebola vyplatená kúpna cena. Uviedol, že už pri výsluchu 06.11.2012 uviedol: „v roku 2008 niekedy v máji som jej uvedené auto, za ktoré mi dodnes nezaplatila dohodnutú celú sumu. V 2009 som ju vyzval, aby mi doplatila dlžnú sumu, aby sme mohli prepísať auto. Po roku 06.04.2009 prišla T. D. a doniesla mu 700,- eur, ostala dlžná ešte 1.800,- eur. V ten deň som aj odhlásil auto na jej meno.“ Tieto skutočnosti boli uvedené aj vo vyjadrení zo 14.08.2018. Novotou v odvolacom konaní podľa neho bolo tvrdenie žalovaných, že dôvodom, prečo nedošlo k prepisu vlastníka motorového vozidla bolo to, že ako vlastník nebol zapísaný on, ale jeho príbuzný, ktorý nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Toto tvrdenie považoval za tendenčné a nepravdivé. Naďalej mal za to, že došlo k porušeniu , keď mu do dnešného dňa nebolo doručené stanovisko žalovaných zo dňa 27.09.2018.

10. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaných bolo žalovaným doručené 21.03.2019, resp. 15.03.2019. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu danom ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. októbra 2019 o 09.55 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.10.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. ,

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

16. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

17. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

18. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Účastník, ktorý nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech.

19. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v

žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej však neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci (viď Komentár Števček, M. a kol., , Komentár, Praha : C. H. Beck, 2016, str. 486).

20. Žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktorými by opísal skutok na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, aby umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu. Opísanie rozhodujúcich skutočností nahrádzal odkazom na čestné prehlásenie, ktoré v žalobe pripojil a označil ho ako dôkaz. Ani vo svojej svedeckej výpovedi neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktorými by bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke, keďže ani neuviedol aká bola dohodnutá kúpna cena, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ani čestné vyhlásenie nepreukazuje existenciu dlhu lebo neobsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu. Navyše žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení vyplývajúcich z jeho svedeckej výpovede dňa 06.11.2012 neoznačil žiadne dôkazy. Za takýchto okolností záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena je vecne správny.

21. Odvolací súd nemohol prihliadať na odvolacie námietky ktorými žalobca namietal nesprávne hodnotenie dôkazu - výpovede svedka, t.č. žalovaného v 1. rade a návrh na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní výsluchom svedka D. S.. Ide o nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a žalobca nedokazoval, že tieto prostriedky procesného útoku nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Z obsahu spisu je zrejmé, že výzva obsahujúca poučenie, o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť skôr ako súd vyhlási uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada a poučenie o tom, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v (ktorému zodpovedá ust. ), bola žalobcovi doručená 21.07.2011.

22. Za nedôvodnú odvolací súd považuje odvolaciu námietku o porušení z dôvodu, že mu nebolo doručené stanovisko žalovaných zo dňa 27.09.2018, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie žalovaných zo dňa 27.09.2018 (č.l. 144 spisu) bolo žalovanému doručené dňa 04.10.2018, ktorá okolnosť vyplýva z doručenky pripojenej k č.l. spisu 144.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s a Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Úspešným žalovaným trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).