Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-57-2019.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/57/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2019 v trestnej veci obžalovaného O. P., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2019, sp. zn. 6T/75/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. P..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2019, sp. zn. 6T/75/2013 bol obžalovaný O. P. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- období najmenej od 01.09.1999 až do dňa 11.04.2013, s výnimkou obdobia od 09.04.2008 do 01.07.2009 a od 29.09.2011 do 29.03.2012, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, a s výnimkou mesiacov jún až december v roku 2006 a mesiacov september 2009 až máj 2010, kedy odišiel za prácou, v mieste svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome č. XXX v obci C., okres G., v triezvom stave aj pod vplyvom požitých alkoholických nápojov a z toho dôvodu zvýšenej agresivity, svoju manželku Z. P. dvakrát až trikrát týždenne verbálne aj fyzicky napádal tak, že jej vulgárne nadával, vykrikoval jej, že je lesba, že má milenca, zakazoval navštevovať jej rodinu, dlaňami aj päsťami ju udieral po tvári, po hlave, po celom tele, nohami ju kopal do oblasti celého tela, niekedy ju udieral palicou a metlou, rozbíjal a ničil veci v domácnosti, útoky voči nej sa postupne stupňovali od mesiaca december 2006, kedy jej vyčítal úmrtie ich syna A., takmer denne ju ponižoval, budil ju v noci zo spánku tak, že ju kopal, ťahal za vlasy, vyžadoval od nej pohlavný styk a vulgárne jej nadával, fyzicky ju napádal bitím a kopaním, kričal, že dom je jeho, vulgárne jej hovoril, že pôjde z domu preč, vyžadoval od nej pohlavný styk, v nočných aj denných hodinách ju rôznymi spôsobmi nútil k pohlavnému aj orálnemu styku, ktorý keď odmietla, tak ju zbil, rukou jej zakrýval ústa, pričom jej hovoril, že ak niečo povie, zabije ju, proti jej vôli jej rozťahoval nohy a vnikal do jej pošvy, svoj úd jej vkladal do úst a držal jej hlavu až pokiaľ sa neuspokojil, pri styku používal aj drevený kolík, ktorý jej vsúval do pošvy a pohyboval ním, pričom jej spôsoboval bolesť a krvácanie, v presne nezistený deň mesiaca marec 2013 ju úmyselne pomočil a vulgárne jej potom nadával, v presne nezistený deň mesiaca marec 2013 pod vplyvom požitého alkoholu zobral do ruky ručnú rámovú pílu, ktorú jej zúbkami priložil ku krku a vyhrážal sa jej odrezaním hlavy, a jeho konanie vyvrcholilo 11.04.2013 v čase okolo 22.00 hod., kedy jej vulgárne nadával, najmenej trikrát jej kopol do ľavej nohy a vyhodil ju z domu, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej zranenia, najmenej zlomeninu rebra, zlomeninu nosa,
nakoľko na iné lekárske ošetrenia nechodila zo strachu pred obžalovaným, ktorý sa jej pred návštevou lekára vyhrážal zabitím a vyhodením aj s deťmi na ulicu.
Za uvedený skutok bol obžalovanému podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2015 s poukazom na § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol obžalovaný zaradený na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholického liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú Z. P. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 19.08.2019. Namietal, že nesúhlasí so skutkovou vetou, ani právnou kvalifikáciou v napadnutom rozsudku. Jedine poškodená potvrdzovala akési čiastkové tvrdenia špecifikované v skutkovej vete obžaloby, ako aj rozsudku Okresného súdu Kežmarok, avšak dopočutím všetkých ostatných svedkov a prečítaním listinných dôkazov a znaleckých posudkov sa nepotvrdili skutočnosti uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu. Aj napriek skutočnosti, že Okresný súd Kežmarok v rámci uznania viny upravil skutkovú vetu okresného prokurátora v tom smere, že vypustil vetu o dennom ponižovaní poškodenej, ktorá nebola preukázaná, čím spôsobil ešte väčšiu nepreskúmateľnosť a neurčitosť skutkovej vety, nie je možné zrozumiteľne preukázať, kedy sa mal predmetných skutkov dopúšťať, s poukazom na to, že akékoľvek spáchanie takýchto činností popiera. Pravdivosť tvrdení poškodenej popiera, s tým, že táto si podľa neho vymýšľa aj z dôvodu, že ho nemá rada a chce sa mu pomstiť, že jej vyčítal, že chodí s inými chlapmi, pričom sa mu vyhrážala, že tieto výčitky mu vráti. Aj keď znalkyňa A.. P. konštatuje skutočnosť, že poškodená pri jej povahe vie opísať reálny stav vecí a neboli zistené tendencie vymýšľať si, dopočutí svedkovia, ktorí boli s poškodenou v dennom kontakte a to S. a H., ako aj ďalší pracovníci Obecného úradu v C., vyvrátili tvrdenia uvedené znalkyňou, s tým, že poškodená sa vie pretvarovať, čo zrejme úspešne vykonala aj v rámci úkonov pred znalcom, s tým, že táto je osobou konfliktnou a hádavou, ktorá vie veľmi často konfliktným spôsobom zabezpečiť svoje potreby. Je to práve svedok S., ktorý v rámci svojej výpovede nevedomky potvrdil, že poškodená sa zvykla pohybovať mimo domova, zvykla navštevovať pánske známosti, odchádzala za nimi, s tým, že toto svedok popísal aj bez otázok súdu alebo iných strán konania. Má za to, že tvrdenia uvedené v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Kežmarok neboli potvrdené ani dopočutím dcér W. a S., ktoré nikdy nevideli, že by otec mame ubližoval alebo ju nejakým spôsobom napádal. Naopak u mamy nikdy nevideli žiadne zranenia. Ak niekedy na mamu kričal, tak ho upozornili a otec prestal. Poukazuje aj na výpoveď syna O. P., ktorý poprel, že by sa otec dopúšťal takéhoto konania. Z výpovedí dcér vyplýva, že sa otca nebáli a pokiaľ by sa otec správal spôsobom, ako je opísaný v obžalobe, museli by byť zostresované, vystrašené a museli by sa otca báť a strániť. Výpoveďami obidvoch dcér neboli potvrdené skutočnosti uvedené v skutkovej vete rozsudku uznávajúceho jeho vinu a v celom konaní neboli zistené zranenia, nikto z dopočutých svedkov nikdy nepreukázal, nepotvrdil zranenia poškodenej, pričom z výpovedí svedkov jednoznačne vyplýva skutočnosť, že svedkovia sa s poškodenou stretávali a táto nemala žiadne zranenia, nebolo vidno žiadne zmeny alebo zranenia na tvári alebo iných častiach tela, nikdy sa nesťažovala, ani nikdy neabsolvovala lekárske vyšetrenia. Z vykonaného dokazovania, okrem vyjadrenia poškodenej vyplýva, že žiadna iná výpoveď svedka nepotvrdila uvedené skutočnosti. Pri urobení pomeru svedeckých výpovedí, ktoré by sa dali použiť v prospech tvrdení poškodenej, je nutné konštatovať skutočnosť, že okrem tvrdenia poškodenej a čiastkového potvrdenia pravdivého opísania skutkov zo strany znalkyne A.. P., ostatní svedkovia nepotvrdili, resp. vyvrátili konštatáciu poškodenej. Svedkovia nemali vedomosť o takýchto skutkoch, nevideli, že by poškodená utrpela takéto zranenia, ani nevideli, aby sa on dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok. Pri kontakte s poškodenou nevideli zranenia ako zlomenina rebier, zlomenina nosa, vybitie zubov, ktoré by museli byť evidentné pri styku s poškodenou. Dopočutí lekári nepotvrdili zranenia poškodenej, zároveň nepotvrdili pri vyšetrení žiadne sexuálne deviácie. Pomer svedkov, ktoré potvrdzujú jeho vyjadrenia, resp. vyvracajú tvrdenia poškodenej je 19:2, čo podľa jeho názoru nie je náhoda, pretože ide
o taký nepomer, ktoré minimálne vyvoláva pochybnosti v opise skutkových zistení uvedených v skutkovej vete rozsudku. Vzhľadom na uvedené má za to, že vykonaným dokazovaním, ktoré bolo rozsiahle a komplexné, nedošlo k potvrdeniu konania v skutkovej vete obžaloby a ani rozsudku Okresného súdu Kežmarok. Ani doplneným dokazovaním neboli preukázané nepochybne jasne a zrozumiteľne skutky opísané v skutkovej vete obžaloby, preto nie je možné ustáliť jeho vinu spôsobom, ako to vykonal okresný súd. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, žiada, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania vo veci samej a to práve pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, ako aj preto, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, najmä v rozporoch existujúcich výpovedí svedkov, ktoré spochybňujú a vyvolávajú pochybnosti o správností skutkových zistení napadnutých výrokov.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výpovede svedkyne poškodenej, ktorú považuje súd za dôveryhodnú a podporenou výpoveďou dcéry S. A. a nepriamo aj svedeckými výpoveďami svedkýň A., P., H. a N. súd ustálil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku, avšak oproti pôvodnej obžalobe súd nezistil, že by od svedkyne poškodenej obžalovaný vyžadoval pohlavný styk na dennej báze, preto upravil výrok vypustením slova denne so skutkovej vety. Veľmi dôležitým dôkazom je výpoveď samotnej poškodenej Z. P., ktorá opísala konanie svojho manžela O. P. nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní. Jej výpoveď možno hodnotiť ako komplexnú, samozrejme ovplyvnenú jej mentálnymi schopnosťami. Podľa znaleckého posudku znalkyne A.. P., ako aj jej výpovede na hlavnom pojednávaní, svedkyňa poškodená má síce podpriemerné pamäťové a intelektové schopnosti, ale jej pamäť bola v čase spáchania skutku bez porúch a je schopná zapamätať si prežité udalosti a neboli u nej zistené patologické sklony k vymýšľaniu. Táto znalkyňa u svedkyne poškodenej zistila príznaky depresívnej poruchy, mierne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré spojila so správaním sa obžalovaného. Zároveň znalkyňa jednoznačne potvrdila u svedkyne poškodenej existenciu syndrómu týranej osoby. Týmto znaleckým dokazovaním sa zároveň nepotvrdila výpoveď svedkyne M. H., že svedkyňa poškodená má hádavú povahu. Naopak, podľa znalkyne svedkyňa poškodená má tendenciu podliehať partnerovi a to až do takej miery, aby sa ním nechala napádať, vystupuje submisívne, je ochotná podrobovať sa požiadavkám iných ľudí a hľadať u nich oporu. To, že výpoveď svedkyne poškodenej je možné považovať za pravdivú, vyplýva aj z výpovede jej dcéry S. na hlavnom pojednávaní, ktorá je komplexným opisom správania sa obžalovaného k svedkyni poškodenej a je z nej zrejmé fyzické násilie obžalovaného vo forme bitia, kopania, psychické násilie vo forme vulgárnych nadávok, vyhrážania sa a odopierania spánku. Svedkyňa potvrdila, že svedkyňa poškodená mala modriny, že obžalovaný počas hádok brával do rúk nôž, rozbíjal nábytok, pričom toto jeho konanie malo dlhodobý a intenzívny charakter. Aj výpoveď svedkyne V. A. dokresľuje správanie sa obžalovaného voči svedkyni poškodenej, keď uviedla, že bola svedkom ich vzájomných hádok, počas ktorých obžalovaný svedkyni poškodenej vulgárne nadával a bol k nej agresívny. Agresívne konanie obžalovaného v sexuálnom živote voči svedkyni poškodenej našlo vedecké vysvetlenie v závere znaleckého posudku, vypracovaného znalkyňou O.. W. Y., ktorá na neho poukázala aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a ktorá u obžalovaného PPG vyšetrením nezistila žiadnu sexuálnu deviáciu, ale zistila poruchu erekcie, ktorá mohla mať za následok pokles záujmu o sexuálny styk a tým aj žiarlivostné prejavy správania zo strany obžalovaného v snahe vysvetliť tento znížený záujem mimomanželskou známosťou, čo by odôvodňovalo aj potrebu vyrobiť si erotickú pomôcku vo forme dreveného kolíka a pri svojej sexuálnej frustrácii spojenej s alkoholizmom a agresívnymi prejavmi mohol u svedkyne poškodenej uplatňovať náhradné formy sexuálneho styku za pomoci dreveného kolíka, ktorý jej strkal do pošvy.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov, týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto jeho rozhodnutie, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.
Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný O. P. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť predovšetkým na základe výpovede svedkyne poškodenej Z. P., ktorá popísala, ako ju obžalovaný bil, nadával jej, ponižoval ju, bil ju metlou aj palicou, rozbíjal veci, budil ju zo spánku, vyžadoval a vynucoval si od nej pohlavný styk. Keď odmietla, vyhrážal sa jej, bil ju a nadával jej, priložil jej pílku na krk s tým, že jej odreže hlavu. Dával jej úd do úst a kolík do pošvy. Nútil ju k sexu, keď deti spali, ale možno ani nespali.
Výpoveď svedkyne poškodenej je podporovaná výpoveďou svedkyne O. S., ktorá uviedla, že poškodená prišla k ním na ÚPSVaR, že obžalovaný sa už správa neúnosne, aj keď nekonkretizovala v čom. Povedala jej, že je tlačená od príbuzných, aby to stiahla, lebo ju vyhodia z domu. Vravela o bitke dňa 12.04.2013, teda deň predtým ako to oznámila.
Rovnako svedkyňa N. P. uviedla, že poškodená jej povedala, že bola napadnutá manželom, ale nevie, čo presne sa malo stať.
Svedkyňa M. H., terénna sociálna pracovníčka uviedla, že poškodená jej povedala, že ju manžel znásilnil, ukazovala jej zuby, že jej ich obžalovaný vybil, vravela jej, že mala modriny, aj keď ona žiadne nevidela. Rovnako vravela, že ju obžalovaný napádal a spomínala nejaké drevo a tiež že ju mal znásilniť a mal použiť nejaké drevo, ktorým do nej vnikol.
Svedkyňa O. P. uviedla, že poškodená prišla k ním s deťmi, ale nechcela u nej prespať, pričom vravela, že s obžalovaným už nemôže vydržať, že po nej chce sex aj pred deťmi.
Svedok O.. M. N. uviedol, že poškodená bola u neho na vyšetrení dňa 02.04.2013, kde vravela, že sa cíti slabá a unavená pre stresové situácie s manželom.
Znalkyňa O.. V. F. u obžalovaného konštatovala poruchy súvisiace s užívaním alkoholu v 3. vývojovom štádiu podľa Jellineka.
Znalkyňa O.. W. Y. S. uviedla, že obžalovaný trpí poruchou erekcie, čo by vysvetľovalo jeho nepriateľské správanie k manželke, žiarlivosť, podráždenosť, ako aj výrobu sexuálnej pomôcky.
V súlade s uvedenými výpoveďami je výpoveď znalkyne A.. H. P., ktorá konštatovala u svedkyne poškodenej vystupňovanú úzkosť počas vyšetrenia, submisivitu, osobnosť, ktorá sa podriaďuje iným, pričom má tendenciu nechať sa napádať a konštatovala u poškodenej prítomný syndróm týranej osoby, depresívnu posttraumatickú poruchu, ako aj traumu v sexuálnom živote a to všetko v súvislosti s konaním obžalovaného.
Za podstatný dôkaz je potrebné považovať výpoveď svedkyne S. A., ktorá je dcérou obžalovaného a poškodenej, ktorá s nimi v rozhodnom čase žila v spoločnej domácnosti a ktorá podrobné popísala ako otec mamu bil, ako keby bil muža a to po tvári, po rukách, všade, kopal ju do brucha, do nôh, kde prišlo, hrešil a vulgárne jej nadával, mama mala modriny. Keď bol pod vplyvom alkoholu nedal im spať, vystrájal, kričal, rozbíjal skrine, obrazy a keď sa začal hádať, tak museli skrývať nože, lebo mu bolo jedno, čo vzal do ruky. Aj keď nevidela, aby mame vybil zuby, myslí si, že to spravil on.
Z odbornej literatúry vyplýva, že domáce násilie je komplikovaný fenomén a je sociálne patologický jav, ktorý má dopad na celú rodinu. Navonok domáce násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou totožné, lebo má mnoho odlišností. U rodinných roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané, ale pri domácom násilí je asymetrický vzťah medzi násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník pocit, že má právo niekoho trestať, kontrolovať a využívať svoju prevahu (finančnú alebo fyzickú), tak už nejde o hádku. Medzi základné znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa, trvá dlhodobejšie, samo od seba neprestane a odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero druhov domáceho násilia - brachiálne, psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne.
Vo väčšine prípadov páchateľovi ide o získanie nadvlády nad životom svojej obete a o získanie moci rozhodovať o jej živote. Pri psychickom násilí násilník môže svoju obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať, či nútiť k poslúchnutiu príkazov s cieľom útočiť na jej psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú ujmu, pričom tento druh násilia páchateľ systematicky a neustále opakuje, až získava nad svojou obeťou moc a prevahu a vzbudzuje u nej strach a pocit bezmocnosti. Tento druh násilia sa vyskytuje u všetkých typov domáceho násilia, pretože už len samotný fakt, že obeti ubližuje blízky človek, má na ňu negatívny dopad. Ku prejavom psychického násilia okrem iného patrí urážlivá a zraňujúca komunikácia - nadávky, ponižovanie, neustála kritika za drobné maličkosti, odmietanie komunikácie, ignorovanie, prekrúcanie pravdy, obviňovanie a manipulácia, vydieranie, vyhrážanie (odobratím detí, vraždou, samovraždou).
Medzi typické charakteristické znaky obete domáceho násilia patrí to, že obeť je nesamostatná a nedokáže sa brániť, zvýšená závislosť na násilníkovi, prejavuje sa naučená bezmocnosť, sebaobviňujúce tendencie, sebadeštruktívne reakcie, zvýšená ochota vyhovieť druhým, najmä agresorovi, stráca výhľad do budúcnosti, málo prežíva radosť, zvýšená podráždenosť, tendencie ospravedlňovať správanie násilníka, ľutovať ho, vytráca sa schopnosť spontánneho správania a podobne. Jedným z kľúčových znakov domáceho násilia patrí aj jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej a osoby násilnej.
V tejto súvislosti je nutné poukázať najmä na výpoveď svedkyne poškodenej Z. P., ktorá ako v priebehu prípravného, tak aj súdneho konania konzistentne popísala správanie sa obžalovaného k nej, pričom vypovedala o jeho bití, nadávaní, ponižovaní, rozbíjaní vecí, budení zo spánku, nútení k pohlavnému styku, vyhrážaní sa tým, že jej odreže hlavu a podobne. Taktiež z výpovede svedkyne S. A. vyplývajú skutočnosti, ktoré dokresľujú celkové konanie obžalovaného voči poškodenej o jeho bití, nadávaní, rozbíjaní nábytku a hádkach. Rovnako svedkovia S., P., H., O. P., či O.. N. mali čiastkové vedomosti o správaní sa obžalovaného k poškodenej. Uvedené výpovede sú následne podporované výpoveďami znalcov O.. F. a O.. Y. S., ale najmä výpoveďou znalkyne A.. P. a nimi podanými znaleckými posudkami.
Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn konštatovaných priamych aj nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného O. P. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.
Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, násilím, hrozbou, bezprostredného
násilia donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a spáchal tak čin na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe, závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas. Preto aj odvolací súd má za to, že obžalovaný týmto konaním naplnil tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených zločinov.
Okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúci okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil 2 priťažujúce okolnosti a to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť prvostupňový súd nezistil žiadnu.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností upravil trestnú sadzbu trestného činu najprísnejšie trestného tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.08.2011, sp. zn. 1T/122/2011, pričom 6-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, mal aj odvolací súd za to, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému v trvaní 12 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, možno považovať za trest primeraný a dostatočný na nápravu obžalovaného, preto aj podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa správne rozhodol, ak takýto trest obžalovanému uložil. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že okrem uvedeného, vo výmere trestu uloženého obžalovanému je zohľadnená aj skutočnosť, že obžalovaný sa na svedkyni poškodenej dopustil celkovo troch závažných trestných činov.
Správne postupoval súd prvého stupňa, ak obžalovanému uložil protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktorého potreba uloženia vyplýva zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie.
Nemožno vytknúť súdu prvého stupňa ani to, že poškodenú s jej nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces, nakoľko táto si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 300,- Eur za vybité zuby, avšak uvedenú škodu v priebehu konania ničím nezdokladovala.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obhajoby krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu jednak vo vzťahu k výroku o vine, tak aj výroku o treste, pričom k tomu ešte dodáva, že trestné činy proti blízkej osobe, najmä násilné, či sexuálne trestné činy, sa veľmi ťažko preukazujú, nakoľko sa neodohrávajú na verejnosti, ale spravidla v domácnosti, v úzkej skupine osôb, prevažne príbuzných, prípadne susedov, ktorých neochota vypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa okolností takéhoto konania častokrát súvisí s obavou z narušenia rodinných, či susedských vzťahov, či so strachom z následkov takéhoto oznámenia a prípadného ďalšieho konania páchateľa. V danom prípade však nemožno súhlasiť s tvrdením obhajoby, že pomer výpovedí v prospech obžalovaného je 19:2, keď skutok je obžalovanému preukázaný len výpoveďou svedkyne poškodenej P. a znalkyne A.. P.. Krajský súd okrem výpovede svedkyne poškodenej P. a znalkyne A.. P., poukazuje na výpovede svedkov S., P., H., O. P., O.. N. a najmä S. ako aj na výpovede znalkýň O.. F. a O.. Y. a nimi podané znalecké posudky, ktoré rozviedol a vyhodnotil vyššie, čím je uvedené tvrdenie obhajoby v celom rozsahu vyvrátené.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné a odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.