Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-214-2023.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Subarea
11CoP/214/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, A., právne zastúpená JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou, Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 31 803 954, a C. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, A., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 21. novembra 2023, č.k. 3P/57/2023-40 , takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a v súvisiacom výroku II. r u š í .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 31.08.2023 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 13.09.2023, sp.zn. 3P/44/2023-69 vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovala dočasne zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a dočasne určiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú A. 150 eur mesačne a maloletého B. 150 eur mesačne. Dôvodila, že dňa 11.11.2019 maloletá A. odmietla ísť k otcovi na celý týždeň a prišla k nemu až na víkend. Začiatkom letných prázdnin v roku 2023 sa situácia medzi maloletou a otcom zhoršila, keď maloletá odmietla ísť k otcovi aj na víkendy potom, čo mal na maloletú otec nakričať. Maloletý B. sa mal opakovane sťažovať na stav v rodine, u otca sa cíti sám, otec mu nevytvára program. Matka videla potrebu riešiť aktuálnu situáciu nariadením neodkladného opatrenia v negatívnych pocitoch prežívaných u detí v dôsledku ich rozdelenia. Ďalším dôvodom bola snaha otca dodržiavať súdne rozhodnutie z roku 2016, ktoré je ale podľa matky pre súčasný stav nevhodné, nerešpektuje potrebu a záujem detí. Za posledné štyri roky, kedy sa o maloletú A. starala sama, si otec dobrovoľne nereflektoval potrebu prispievať na výživu maloletej. Súd zistil, že maloletá A. vo veku 15 rokov a maloletý B. vo veku 10 rokov pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/59/2015 zo dňa 24.11.2016, ktorým boli maloleté deti spolu s ich t.č. už plnoletým bratom G. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výživné na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti určené nebolo. Dňa 29.09.2023 sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov z ktorého vyplynulo, že v prípade maloletej A. sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje už dlhodobo, podľa matky od roku 2019, podľa otca od roku 2021. Otec uviedol, že rozhodnutie maloletej akceptoval a na dodržiavaní striedavej osobnej starostlivosti nenástojil. Od leta 2023 maloletá A. nechodí k otcovi už ani na víkendy a to z dôvodu hádky medzi maloletou a otcom. Starostlivosť o maloletého B. sa naďalej zabezpečuje v striedavej osobnej starostlivosti. Matka
tvrdila, že u maloletého B. vidí hlavný dôvod pre zverenie do jej starostlivosti v tom, že maloletý je u otca sám, chýba mu sestra a starší plnoletý brat. Z informatívneho stretnutia ďalej vyplynulo, že rodičia reflektujú potrebu zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi nimi, za účelom čoho im bola sprostredkovaná pomoc v podobe poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 325, § 329 CSP. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. Pokiaľ ide o zverenie maloletých neodkladným opatrením do starostlivosti matky, súd prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd mal nesporne zistené, že maloletá A. sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky dlhodobo, najneskôr od roku 2021. Otec tento faktický stav akceptuje, neprimeraný nátlak na maloletú nevyvíja. Zo strany matky nebola osvedčená ani tvrdená žiadna taká závažná skutočnosť, ktorá by si v záujme maloletých detí vyžadovala zásah do právoplatného rozsudku súdu aj na úkor riadneho zistenia skutočného stavu prostredníctvom dokazovania. V danej veci sa nejedná o akútny stav vyžadujúci si okamžitý zásah zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorého by bola starostlivosť o maloletú A. a maloletého B. vážne ohrozená. Súd návrh matky posúdil ako nedôvodný aj v časti nariadenia otcovi povinnosť platiť výživné. Súd nezistil žiadne potenciálne ohrozenie záujmov maloletých, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia vyžadovalo. Súd mal preukázané, že maloletý B. je v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v prípade maloletej A. je síce pravdou, že sa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky, podľa jej tvrdení otec na výživu maloletej finančne neprispieva. Tieto skutočnosti však samé o sebe bez ďalšieho dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia platením výživného v nevyhnutnej miere nezakladajú. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Vo veciach výživného je bezodkladná úprava pomerov dôvodná ak je osvedčené, že výživa oprávneného je ohrozená, čo v tomto prípade zo strany matky osvedčené nebolo.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých. Uviedla, že napadnuté uznesenie je vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Legitímnosť stavu maloletej A. u matky nebola súdom ani dočasne upravená napriek tomu, že súdom bolo zistené, že A. má naštrbený vzťah s otcom a nechodí k nemu od leta 2023. Pobyt maloletej u matky odzrkadľuje trvalú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia u matky. Dôvodnosť návrhu matka vidí v tom, že maloletá od leta 2023 po konflikte v domácnosti otca k nemu nechce chodiť vôbec. Je zásadným z pohľadu zákona záujem maloletej, ktorá je odmietnutím vydania neodkladného opatrenia nútená do neistoty s odkazom na budúce, časovo neisté rozhodnutie vo veci samej. Vedomie a potrebu aspoň dočasnej istoty maloletej súd nevzal do úvahy. Súd nezdôvodnil ako vyhodnotil záujem dieťaťa, ktoré vo veku 15 rokov vyjadrilo svoju vôľu bývať u matky. Má za to, že bolo zistené vážne ohrozenie priaznivého vývoja maloletej, ktorá od leta 2023 odmieta k otcovi ísť aj na víkendy. Od 11.11.2019 sa nepraktizuje u maloletej striedavá starostlivosť, od tejto doby sa maloletá stabilizovala v škole. Až práve po konflikte s otcom v lete 2023 matka žiadala pre dcéru potvrdiť dočasne právo zostať u nej, aby nebola nútená do stretávania s otcom na základe vykonateľného pôvodného rozsudku. Pre maloletú je neistota platného rozsudku hrozbou tak závažnou, že má vplyv na jej vedomie a stabilitu. Je zarážajúce, že súd odmietol poskytnúť maloletej takúto ochranu dočasným rozhodnutím, hoci otec súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky. Samotnou otázkou vo vzťahu k dočasnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletej A. je výživné. Matka súdu predložila prehľad výdavkov detí, dôkazy o svojom príjme, o nákladoch na bývanie a popísala aj pomery otca, ktoré sú jej známe. Súd mal za zistené, že o maloletú A. sa stará matka, od leta 2023 v 100% miere starostlivosti, čo otec potvrdil, napriek tomu sa na výdavkoch na maloletú nepodieľa, nereagoval ani na výzvu súdu na vyjadrenie k návrhu. Súd v odôvodnení zamietnutia návrhu vo vzťahu k dočasnému zvereniu maloletého B. matke sa nezaoberal žiadnymi tvrdenými a zistenými skutkovými okolnosťami prípadu, obmedzil svoje závery na všeobecné konštatovanie, že tvrdenia matky v návrhu neosvedčili tak závažné skutočnosti, ktoré by si v záujme maloletého vyžadovali zásah do právoplatného rozsudku. Maloletý B. je u otca sám, pokým je otec v práci. Doposiaľ bol už s t.č. plnoletým bratom G., do konca minulého školského roka k otcovi chodila na víkendy aj sestra A., zmena u G. aj u A. vyvolala zmenu aj u maloletého B., keď jeho potreba byť so súrodencami a nebyť sám je biologická a neuspokojená. Za sestrou sa mu cnie, ich vzťah trpí, pritom matka má polovicu svojho pracovného času home office a môže byť prítomná po návrate maloletého B. zo školy a postarať sa o neho. Otec o inej ako striedavej starostlivosti u B. odmieta komunikovať, odmieta prijať na vedomie, že maloletý je nešťastný. Maloletý k matke po týždni u otca prichádza vystresovaný,
plakáva po večeroch. Súd pri zamietnutí návrhu sa vôbec nezaoberal hroziacou stratou súrodeneckého puta a ohrozením psychiky maloletého B. ako závažnej skutočnosti. Problém v komunikácii rodičov spôsobuje otec, ktorý popiera rolu matky, názory maloletých bagatelizuje a presadzuje veľmi tvrdo iba vlastné názory. Súd tak odôvodnil svoje rozhodnutie nepresvedčivo, arbitrárne, skutkovo nesprávne. Rozhodnutiam otca chýba ľudský rozmer pochopenia postoja dieťaťa, pri infovýsluchu otec navrhol rozdelenie detí, hlavne aby maloletý B. zostal u neho. Matka zastáva názor, že takýto prístup otca (preferencia maloletého B. v starostlivosti) nielen deti rozdeľuje ale umocňuje v maloletej A. pocit, že ona síce má pokoj, ale je to tým, že v podstate otcovi na nej nezáleží. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a nariadiť neodkladné opatrenie v súlade s jej návrhom.
3. Otec maloletých detí odvolaciemu súdu doručil dňa 17.01.2024 podanie nazvané vyjadrenie k návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým a tiež návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom okrem iného uviedol, že čo sa týka maloletej A., táto aktuálne navštevuje prvý ročník gymnázia, je to pre ňu veľmi náročná škola, ktorá si vyžaduje mnoho času na učenie. S maloletým B. už netrávila toľko času ako predtým, dá sa povedať, že takmer žiadny, teda keď hovorí o tom, že sa kedysi spolu hrávali. Momentálne je to iba o čase strávenom všetci spolu v domácnosti a večer pri TV alebo nejakej spoločenskej hre. Približne od roku 2021 maloletá začala k nemu chodievať iba cez víkendy. Systematická manipulácia zo strany matky viedla k čiastočnému narušeniu vzťahu maloletej A. k nemu. Rozhodnutie A., že ho bude navštevovať iba cez víkendy ho zranilo, ale po pár stretnutiach s detským psychológom s tým dočasne súhlasil. Veril, že ich vzťah je dosť silný na to, aby situáciu časom vyriešili. Na začiatku letných prázdnin 2023 vznikla medzi nimi drobná hádka ohľadom upratovania domácnosti, čo vyústilo A. odchodom k matke. K nemu prišla potom až v októbri a podľa jej vlastného vyjadrenia ju k nemu poslala matka, že chce byť aspoň víkend sama s partnerom. Odvtedy sa ich vzťahy zlepšili a maloletá k nemu chodí pravidelne každý druhý víkend. Tieto Vianoce trávili deti uňho, aj A.. Po Vianociach 25. decembra išli k matke a A. mu povedala, že príde aj na celý týždeň, teda od 2. do 7. januára. Bohužiaľ, napriek tomu, že medzi nimi nedošlo k vôbec žiadnemu konfliktu za ten čas, A. mu 2. januára napísala, že nepríde, lebo má zlý pocit, že sa pohádajú. Návrhy matky považuje za komplexne vymyslené, totálne nepravdivo skresľujú celý jeho vzťah k deťom a opačne, ich vzťah k nemu. Celý život bol tu pre deti a na tom sa nič nezmenilo ani po rozvode. Celý svoj život si upravil potrebám detí, od práce, záľub až k partnerskému životu. Nie je pravda, že chodí z roboty vo večerných hodinách. Pracovisko opúšťa takmer pravidelne okolo 15.30 hod., čo samozrejme záleží podľa časov B. tréningov. Nie je pravda, že deti trávia doma čas sami a že sa o ne nestará. Na dennej báze varí, perie a ak treba sa s nimi učí, hrajú sa spoločenské hry, veľa sa spolu rozprávajú o menej a viac dôležitých veciach. Má partnerku, ktorú si všetky deti obľúbili a postupne trávia spolu viac a viac času. Po smrti jeho otca mali smutnejšie obdobie, ale spolu to všetko zvládli. Skutočne nevidí jedinú zásadnú zmenu pomerov, ktorá by mala viesť k zmene úpravy rodičovských práv a povinností. G. je už dospelý, B. iné rodinné zriadenie ako striedavú starostlivosť nepozná, keďže spoločný život si bohužiaľ nepamätá, s A. majú momentálne určité nezhody, ale tie za nich nikto nevyrieši a on je pripravený prijať akékoľvek jej rozhodnutie, ak bude z jej strany naozaj slobodné a sama zváži všetky okolnosti. K napadnutému uzneseniu ani k odvolaniu matky sa otec nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zmenu výchovného prostredia u maloletej A. a maloletého B., ktorých žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na obe maloleté deti sumou 150 eur na každé.
6. Odvolací súd preskúmal podané odvolanie, vyjadrenie otca k návrhom matky, oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. V prejednávanej veci ide o maloleté deti A., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.11.2016, č.k. 25P/59/2015-246. Obe maloleté deti boli na čas po rozvode (spolu so svojím t.č. už plnoletým bratom G.)
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné určené nebolo. V súčasnosti maloletá A. podľa tvrdenia matky od roku 2019, podľa tvrdenia otca od roku 2021 sa nachádza v starostlivosti matky, otca navštevovala počas víkendov, od leta 2023 podľa tvrdenia matky otca nenavštevuje, podľa vyjadrenia otca od októbra 2023 ho navštevuje každý druhý víkend. U maloletého B. sa stále realizuje striedavá osobná starostlivosť, podľa tvrdenia matky mu však nevyhovuje, pretože bez sestry sa u otca cíti sám, opustený, chýba mu sestra a matka má vytvorené lepšie podmienky pre starostlivosť o maloletého.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky za nedôvodný, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd takisto ako súd prvej inštancie mal za to, že maloletá A. sa podľa matky od roku 2019 nachádza v jej osobnej starostlivosti a striedavá starostlivosť sa u nej nerealizuje, ktorý stav otec akceptuje, takže argument matky, že neistota maloletej z pretrvávajúceho rozsudku je pre maloletú závažnou hrozbou je vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia nedôvodná, nakoľko o zmene osobnej starostlivosti sa vedie konanie vo veci samej a matka neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by opodstatňovala okamžitý zásah súdu a okamžitú úpravu pomerov účastníkov. To isté platí aj pri výživnom. Od roku 2019 uplynuli 4 roky, počas ktorých otec na výživu maloletej neprispieval a matka toto ani po ňom nepožadovala, takže dokázala výživu zabezpečiť sama. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadnu okolnosť, ktorá nastala a ktorá by zmenila situáciu matky (napr. zostala bez príjmu, pribudla je vyživovacia povinnosť) natoľko, aby bola ohrozená výživa maloletej. Je nepochybné, že otec má voči svojej maloletej dcére vyživovaciu povinnosť zo zákona, o tejto bude súd rozhodovať po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej, kde ak sa preukáže dôvodnosť určenia výživného otcovi, tak výživné môže byť určené za splnenia zákonných podmienok aj spätne. Maloletý B. je od skončenia spolužitia rodičov v striedavej starostlivosti, skutočnosť, že pri nerealizácii striedavej starostlivosti u A. príde k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb odvolací súd nepovažoval za dôvodnú pre okamžitý zásah súdu do starostlivosti, nakoľko maloletí sú spolu každý druhý týždeň, keď je maloletý v starostlivosti matky, ak je maloletý u otca môžu si telefonovať (videohovory), takže vzájomný kontakt nestratia. Odvolací súd tu nezistil žiadne ohrozenie záujmu maloletého takej intenzity, aby vyžadovalo nevyhnutný zásah do pomerov účastníkov za účelom ich stabilizácie už pred konečným rozhodnutím.
9. Keďže odvolací súd tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že maloletým deťom nehrozí žiadna ujma, nevzhliadol potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov, keď matka neosvedčila dôvodnosť potreby takejto bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Keďže na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (sp.zn. 3P/44/2023) rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania bolo vecne nesprávne. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. O takto vzniknutých trovách konania a ich náhrade rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, či inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania zrušil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania nerozhodoval, keďže o nich bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).