Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/65/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom Šancová 1/A, IČO: 35 730 978, zastúpená Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2 Bratislava, IČO: 36 860 107 proti žalovanej: W. Z., I. B.Á. S., E. S. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, AK Korzo Bélu Bartóka č. 789/3 Dunajská Streda o zaplatenie 7.276,93 Eur s príslušenstvom pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 7.276,93 Eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 19.06.2009 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 17.3.2011 návrh proti žalovanej, ktorým sa domáhala o zaplatenie istiny 7.276,93 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 28.09.2004 kúpnu zmluvu a leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa ako leasingový prenajímateľ formou finančného leasingu prenajala žalovanej ako leasingovému nájomcovi motorové vozidlo zn. Peugeot 206, číslo karosérie K., rok výroby 2004, ktorého kúpna cena bola 301.588,- Sk bez DPH. Dohodnutá doba trvania leasingu bola 60 mesiacov. Žalovaná sa v zmysle leasingovej zmluvy zaviazala počas tejto doby predmet leasingu užívať a platiť žalobkyni mesačné leasingové splátky vo výške 1,2927 % z kúpnej ceny bez DPH. Žalovaná zároveň zaplatila žalobkyni zálohu na leasingové splátky vo výške 40% z kúpnej ceny. Po ukončení doby leasingu sa žalobkyňa zaviazala na žalovanú previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovú predajnú cenu 0,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z leasingovej zmluvy, neuhrádzala predpísané leasingové splátky riadne a včas, žalobkyňa v zmysle čl. 4 písmena a) obchodných podmienok prenajímateľa odstúpila od leasingovej zmluvy v súlade s čl. 6. písmena b) obchodných podmienok. V zmysle čl. 11 písmena d) obchodných podmienok je pre prípad odstúpenia od zmluvy žalovaná povinná uhradiť žalobkyni všetky splatné pohľadávky, náhradu škody, všetky náklady vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Žalobkyňa vyčíslila nároky vo výške 7.276.93 Eur, ich podrobný rozpis je uvedený vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalobkyňa listom zo dňa 11.06.2009 vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalovaná túto výzvu prevzala 12.06.2009, avšak v stanovenej 7 dňovej lehote od doručenia svoj záväzok dobrovoľne nesplnila. Žalovaná listom zo dňa 5.8.2005 uznala svoj záväzok voči žalobkyni.

2. Naposledy súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX a na základe vykonaného a doplneného dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX zo dňa 31.01.2012 žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal žalovanej zaplatiť náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Evy Skačániovej vo výške X.XXX,XX Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanej v sume 7.276,93Eur s príslušenstvom uplatňovaný na základe finančného vysporiadania kúpnej zmluvy/leasingovej zmluvy v súvislosti s predčasným ukončením leasingu z dôvodu odstúpenia žalobkyne od zmluvy. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 7.276,93 Eur s 9% úrokom z omeškania od 19.6.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobkyňa (vystupujúca v tom čase pod obchodným menom - T. P. S., W..S..) uzatvorila so žalovanou dňa 28.9.2004 Kúpnu/Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa ako leasingový prenajímateľ formou finančného leasingu prenajala žalovanej ako leasingovému nájomcovi motorové vozidlo zn. Peugeot 206, číslo karosérie K., rok výroby 2004, ktorého kúpna cena bola 301.588,- Sk bez DPH, dohodnutá doba trvania leasingu bola 60 mesiacov. Žalovaná sa v zmysle leasingovej zmluvy zaviazala počas tejto doby predmet leasingu užívať a platiť žalobkyni mesačné leasingové splátky vo výške 1,2927 % z kúpnej ceny bez DPH. Žalovaná zároveň zaplatila žalobkyni zálohu na leasingové splátky vo výške 40% z kúpnej ceny. Po ukončení doby leasingu sa žalobkyňa zaviazala na žalovanú previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovú predajnú cenu 0 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy, neuhrádzala predpísané leasingové splátky riadne a včas, žalobkyňa v zmysle čl. 4 písmena a) obchodných podmienok prenajímateľa odstúpila od leasingovej zmluvy v súlade s čl. 6. písmena b) obchodných podmienok. V zmysle čl. 11 písmena d) obchodných podmienok je pre prípad odstúpenia od zmluvy žalovaná povinná uhradiť žalobkyni všetky splatné pohľadávky, náhradu škody, všetky náklady vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Žalobkyňa si uplatňuje nárok vo výške 7.276.93 eur, podrobný rozpis je uvedený vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalobkyňa listom zo dňa 11.06.2009 vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalovaná túto výzvu prevzala 12.06.2009, avšak v stanovenej 7 dňovej lehote od doručenia svoj záväzok dobrovoľne nesplnila. Žalovaná listom zo dňa 5.8.2005 uznala svoj záväzok voči žalobkyni. K písomnému uznaniu dlhu za strany žalovanej došlo aj dňa 20.5.2005. V uvedenom písomnom právnom úkone žalovaná (označená menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým bydliskom) uviedla, že dlhuje k dnešnému dňa 20.5.2005 spoločnosti T. P. S. W..S.. S. S. K. I., G. E.. X, na základe lesingovej zmluvy číslo XXXXXXXX čiastku 35.001 Sk, slovom tristopäťtisícjeden Sk, so splatnosťou do dňa 27.5.2005 spôsobom vkladom v hotovosti. Ďalej žalovaná uviedla, že uznáva výšku tejto sumy, ktorú dlhuje spoločnosti T. P. S., a.s., z titulu neuhradených leasingových splátok a zaväzuje sa k jej úhrade, vrátane záväzkov vzniknutých službami tretích subjektov, ktoré sú prenajímateľom poverené inkasovať neuhradené platby nájomcu, resp. odobrať vozidlo. Uznanie dlhu bolo vyhotovené v Dunajskej Strede dňa 20.5.2005, obsahuje podpis žalovanej a splnomocnenca žalobkyne.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznanie dlhu zo dňa 6.8.2005 nemá všetky zákonom predpísané náležitosti, nakoľko neobsahuje výšku uznanej pohľadávky a preto je v rozpore so zákonom a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . Z obsahu spisu vyplýva, že uznanie pohľadávky zo dňa 6.8.2005 sa v ňom nenachádza, súd prvej inštancie zrejme posudzoval uznanie žalovanej zo dňa 5.8.2008, doručené žalobkyni 8.8.2005 (č.l. 16). V spise sa však nachádza uznanie dlhu žalovanou zo dňa 20.5.2005, ktorý právny úkon súd prvej inštancie nevyhodnotil. Spornou je potom otázka, či sa súd prvej inštancie vôbec uznaním zo dňa 20.5.2005 zaoberal, resp. pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval uznanie zo dňa 6.8.2005 (ktoré sa takto datované v spise nenachádza) mal na mysli uznanie zo dňa 20.5.2005. Tu je potom potrebné dať za pravdu žalobkyni, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je jednoznačne zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval uznanie dlhu podpísané žalovanou dňa 20.5.2005 za neplatné.

6. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, akt. ), pričom vyhodnotenie vykonaných dôkazov uvedie súd v odôvodnení rozsudku ( účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, akt. ). Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov zakladá vadu konania podľa ustanovenia . Práve touto vadou trpí aj konanie pred súdom prvej inštancie.

7. Podľa účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby z dôvodu premlčania, keď je nepochybné, že súd mal posúdiť aj uznanie dlhu žalovanej zo dňa 20.5.2005, ktoré vyhodnotenie právneho úkonu sa však v napadnutom rozhodnutí nenachádza a to za situácie, že pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval uznanie zo dňa 6.8.2005 tak takto datovaný právny úkon ani nebol žalovanou vyhotovený a preto nie je zrejmé či súd prvej inštancie posudzoval list žalovanej zo dňa 5.8.2005 alebo uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. ), keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom.

10. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

11. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne komplexne i s prihliadnutím na argumenty predostreté v odvolacom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobkyne, za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na

vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal hlavne na písomné uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 zo strany žalovanej, ktoré uznanie dlhu podľa ich názoru spĺňa všetky právne náležitosti a preto žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že naďalej zastáva názor, že nárok žalobkyne je premlčaný. Podľa jej názoru písomné uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 je neplatné, nakoľko nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle . V konaní nebolo preukázané, že by veriteľ uznanie dlhu akceptoval. V prípade, ak by súd dospel k inému záveru išlo by tam len o čiastočné uznanie dlhu, nakoľko žalovaná v písomnom uznaní uznala dlh vo výške 35.001,- Sk, čo v prepočte predstavuje 1.161,79 Eur, pričom žalobkyňa žaluje podstatne vyššiu sumu.

14. Podľa názoru súdu predmetný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol na základe kúpnej/leasingovej zmluvy zo dňa 28.9.2004, ktorá je zmluvou o nájme motorového vozidla, ktorá vychádzajúc zo zmluvy a obchodných podmienok zabezpečuje prevod vlastníckeho práva - kúpu predmetu leasingovej zmluvy na nájomcu. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 28.9.2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti novely od 01.01.2008 o zvýšenej ochrane spotrebiteľov. Predmetnú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú podľa o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy. Tento zákon vymedzuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a iné ustanovenia o zvýšenej ochrane spotrebiteľov. Podľa písmeno b) tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu. Z uvedeného možno vyvodiť, že zmluvy o nájme, ktoré zabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu spadajú do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch a sú osobitným typom spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa navyše pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala ako právnická osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná ako fyzická osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ v zmluve ako aj v ostatných dokumentoch je identifikovaná rodným číslom a zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, že by uvedenú zmluvu uzatvárala ako podnikateľský subjekt v rámci svojho povolania. Na uvedenom závere nemení nič ani fakt, že sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára podľa za spotrebiteľa označuje fyzickú osobu, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania, potom nemožno konštatovať, že ide o obchodno-právny vzťah, nakoľko základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Listom zo dňa 5.8.2005 žalovaná požiadala žalobkyňu, aby mohla splácať svoj dlh, oznámila, že je si vedomá svojho záväzku a dlžnú sumu čo najskôr uhradí. Podľa názoru súdu tento dokument nemožno vyhodnotiť ako uznanie dlhu podľa , nakoľko absentujú základné náležitosti ako určenie dlhu čo do dôvodu a výšky.

16. V písomnom uznaní dlhu zo dňa 20.5.2005 žalovaná, ktorá je riadne identifikovaná, vyhlásila, že dlhuje ku dňu 20.5.2005 z leasingovej zmluvy 59950849 sumu 35.001,- Sk so splatnosťou do 27.5.2005. Zároveň výšku tejto sumy, ktorú dlhuje žalobkyni uznala a zaviazala sa k jej úhrade. Uvedený prejav vôle žalovanej podľa názoru súdu možno vyhodnotiť ako účinné uznanie dlhu podľa čo má vplyv na plynutie premlčacej doby. V uznaní dlhu žalovaná, ktorá uznáva svoj dlh je identifikovaná riadne, rovnako je tam uvedený právny dôvod dlhu (že vyplýva z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX na podklade ktorej sa vedie toto konanie a predstavuje neuhradené leasingové splátky ), je tam uvedené voči komu dlhuje, takisto aj výška dlhu, rovnako je tam dátum, ku ktorému uznáva svoj dlh a výslovný prejav vôle, že tento svoj dlh uznáva a zaplatí ho. Uznanie bolo urobené vo vzťahu k spoločnosti O..A.. M. S..X..F.., U.: XXXXXXXX, ktorá je mandatárom žalobkyne a je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok žalobkyne.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný právny vzťah treba posudzovať ako spotrebiteľský vzťahujú sa naň ustanovenia a nasl. o premlčaní a nie ustanovenia , ktorý ustanovuje dlhšiu premlčaciu dobu štyri roky. Podľa

ak nie je ustanovené inak platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa odstúpila od leasingovej zmluvy podaním zo dňa 6.5.2005, ktoré žalovaná prevzala dňa 20.5.2005. Odo dňa nasledujúceho od prevzatia odstúpenia od zmluvy, t.j. od 21.5.2005 mohla žalobkyňa najskôr uplatniť svoje právo na súde a preto za začiatok plynutia premlčacej doby treba považovať deň 21.5.2005. Žalobkyňa síce vykonala konečné vyúčtovanie leasingovej zmluvy a ukončenie zmluvy ku dňu 31.5.2005, napriek tomu je potrebné považovať za deň začatia plynutia premlčacej doby deň nasledujúci po prevzatí odstúpenia od zmluvy, t.j. 21.5.2005. Od uvedeného dátumu mohla žalobkyňa uplatniť najskôr svoje právo z odstúpenej zmluvy na súde. Navyše zo zmluvy ani z obchodných podmienok nemožno vyvodiť osobitné dojednanie, podľa ktorého by sa mal považovať za deň ukončenia zmluvného vzťahu posledný deň kalendárneho mesiaca.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v období od 20.2.2006 odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní do 25.11.2008 do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/ XX/XXXX o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na osobitné civilné konanie došlo k spočívaniu premlčacej doby, nakoľko predmetný nárok bol uplatnený v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa teda v tomto období zastavilo a neplynulo. K opätovnému plynutiu premlčacej doby došlo až dňom 26.11.2008.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností začala trojročná premlčacia doba plynúť dňom 21.5.2005. V období od 20.2.2006 do 25.11.2008 došlo k spočívaniu premlčacej doby, pričom trojročná premlčacia doba mala uplynúť dňa 24.2.2011 pred podaním žaloby, ktorá bola na súd podaná 17.3.2011. Nakoľko však súd uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 považuje za účinné uznanie dlhu, nemohlo dôjsť k premlčaniu uvedeného nároku, nakoľko uznaním dlhu začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Podľa názoru súdu písomné uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 zo strany žalovanej spĺňa všetky právne náležitosti jednostranného právneho úkonu v zmysle , preto vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobkyne nemožno považovať za premlčaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

20. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 255 odsek 1 C.sp. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa v konaní bola úspešná súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).