Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-122-2018.pdf
PDF · 76.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/122/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X. - O., proti žalovanému: J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J., R. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.850 eur, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.850 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 111 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2018 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.850 eur, čo odôvodnila tým, že žalovaný jej odcudzil z bytu šperky, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže. S nárokom na náhradu škody bola odkázaná na civilné konanie, škoda bola vyčíslená na 3.338 eur, niektoré predmety boli nájdené a vrátené, uplatňuje si škodu vo výške 1.850 eur za náhrdelník v hodnote 500 eur, retiazku s príveskom v hodnote 1.000 eur + 500 eur.
2.Okresný súd vo veci vydal dňa 14.11.2018 platobný rozkaz č.k. 12C/122/2018-11, ktorý bol zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému a to s poukazom na ustanovenie § 266 CSP.
3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá trala na podanej žalobe, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalovaný dňa 1.6.2017 odcudzil z bytu č. X na F. ul.č, X v X. nasledovné šperky zo zlata patriace žalobkyni : prsteň so vzorom v tvare čísla ležatej osmičky, prsteň s rubínom v tvare štvorca červenej farby, pánsku obrúčku z bieleho, ružového a žltého zlata, dámsku obrúčku z bieleho, ružového a žltého zlata, set zo žltého zlata, retiazku s príveskom, v ktorom bol vložený kameň bledomodrej farby, náušnice, v ktorých bol vložený kameň bledomodrej farby a prsteň v ktorom bol vložený kameň bledomodrej farby , retiazku pilovanú s príveskom v znamení Baran a náhrdelník značky Swarovsky.
Trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre zo dňa 20.8.2018 sp.zn. 21T/25/2018, právoplatným a vykonateľným dňa 11.9.2018 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek l, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Žalobkyňa ako poškodená bola v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
V trestnom rozkaze bolo uvedené, že žalobkyni bola spôsobená škoda vo výške 3.338 eur. V rámci trestného konania boli niektoré odcudzené predmety nájdené a boli vrátené žalobkyni. Z odcudzených predmetov žaloby neboli nájdené a vrátené pánska obrúčka z bieleho, ružového a žltého zlata, náhrdelník značky Swarovsky v celkovej hodnote 500 eur, retiazka pilovaná v hodnote 1.000 eur s príveskom v znamení Baran v hodnote 350 eur. Odcudzením uvedených šperkov spôsobil žalovaný žalobkyni škodu v celkovej výške 1.850 eur.
Žalovaný do dnešného dňa spôsobenú škodu žalobkyni nezaplatil.
4.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.
Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
5.Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia § 415 OZ, je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená , ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia, a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola v celom rozsahu podaná dôvodne a súd jej v celom rozsahu aj vyhovel, pretože žalobkyni bola spôsobená škoda žalovaným, svedčí o tom právoplatné trestné rozhodnutie, a každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil svojim protiprávnym konaním žalobkyni ako poškodenej, príčinná súvislosť je daná a čo sa týka výšky škody, tu sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Škoda sa uhrádza v peniazoch a v trestnom konaní bola zistená škoda na odcudzených šperkoch, ktoré neboli žalobkyni vrátené vo výške 1.850 eur.
6.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku oslobodená s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písmeno j/ zákona č. 71/1992 Zb. a súd jej žalobe vyhovel, v takom
prípade zaplatí podľa výsledku konania súdny poplatok žalovaný. Výška súdneho poplatku je stanovená s poukazom na položku 1 písmeno a/ sadzobníka súdnych poplatkov ako 6 % z hodnoty sporu.
7.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, aj keď bola vo veci úspešná, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, avšak žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.