Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-68-2019.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Subarea
13C/68/2019
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C., F. XX, t.č. B. XXX, zast. Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokát, Komárno, Námestie M.R. Štefánika 6, proti odporcovi: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi:
a) aby dočasne nevstupoval do domu č. súp. 477 nachádzajúcemu sa na parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXXX m2, ktorý sa nachádza v obci B., S. X. B., kat. územie B. a je zapísaný na LV č. XXX, ktorý navrhovateľka v súčasnosti obýva,
b) nevstupoval na pracovisko navrhovateľky, ktorým je obchodná spoločnosť Motory International, s.r.o., Nové Zámky, Komárňanská cesta 13,
c) nepribližoval sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu než 10 metrov.
II. Súd p r i z n á v a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala toho, aby súd odporcovi dočasne zakázal vstupovať do domu č. súp. XXX nachádzajúcemu sa na parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXXX m2, ktorý sa nachádza v obci B., S. X. B., kat. územie B. a je zapísaný na LV č. XXX, ktorý navrhovateľka v súčasnosti obýva, aby nevstupoval na pracovisko navrhovateľky, ktorým je obchodná spoločnosť Motory International, s.r.o., Nové Zámky, Komárňanská cesta 13 a nepribližoval sa k nej na vzdialenosť menšiu než 10 metrov. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo 12.5.2016, majú spolu dcéru U., nar. XX.XX.XXXX, ich vzťahy sa však narušili v dôsledku nezodpovedného postoja manžela k manželstvu a ich dieťaťu, k čomu sa pridružilo, že odporca požíva nadmerne alkoholické nápoje a užíva návykové látky a pod ich vplyvom je agresívny a útočí na ňu. Uviedla, že pred asi mesiacom sa v dôsledku narušenia ich vzájomných vzťahov rozhodla spolu s dcérou sa presťahovať do rodinného domu jej otca v B. č. XXX a od tej doby jej manžel nedá pokoj, stále jej telefonuje, vyhľadáva ju, potom jej vulgárne nadáva, osočuje ju, vyhráža sa jej, že jej zoberie dcéru, zničí ju a zbije, prenasleduje ju a správa sa agresívne, pokúsil sa proti jej vôli ju prinútiť nasadnúť do jeho auta, prepichol jej pneumatiky na aute a dokonca preliezol v skorých ranných hodinách plot a dostal sa do domu jej otca, kde sa jej potom zase vyhrážal, pričom pri týchto incidentoch bol vždy pod vplyvom alkoholu alebo drog. Ďalej uviedla, že dňa 13.10.2019 ju nadrogovaný vyhľadal v dome jej otca, kde ona v súčasnosti býva, napadol ju a kopal do nej, ona sa musela brániť hrncom, ktorý práve mala v ruke, vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu a jeho útok sa skončil príchodom jej otca, privolala hliadku a podala na neho trestné oznámenie, na čo sa jej vyhrážal, že ak ho nestiahne, zabije ju. Následne bol odporca predvolaný na políciu a bolo mu oznámené vykázanie zo spoločného obydlia a to rodinného domu v B. č. XXX, ktorého súčasťou je i zákaz približovať sa k nej. Dodala, že vzhľadom k týmto veciam podá
návrh na rozvod manželstva a má strach o svoj život a telesnú integritu a preto je potrebné vyhovením jej návrhu okamžite dočasne upraviť pomery medzi nimi.
2. Z LV č. XXX pre kat. úz. B., obec B., okres X. B. vedenom Okresným úradom Nové Zámky, správou katastra súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi tohto domu sú K. U. a F. S..
3. Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že uzavreli manželstvo dňa 12.5.2016 v C..
4. Z čestného vyhlásenia V. H., nar. XX.X.XXXX zo dňa 18.10.2019 súd zistil, že menovaná uviedla, že bola začiatkom septembra 2019 svedkom toho ako odporca navrhovateľku pod vplyvom drog a alkoholu čakal pri odchode z pracoviska a správal sa voči nej arogantne, prepichol jej pneumatiky na aute a chcel ju proti jej vôli posadiť do svojho vozidla, no podarilo sa jej ujsť, pričom navrhovateľka má z neho strach.
5. Z čestného vyhlásenia K. U., nar. X.X.XXXX zo dňa 18.10.2019 súd zistil, že menovaný okrem iného uviedol, že od septembra 2019 žije jeho dcéra s vnučkou u neho, nakoľko prerušila spolužitie s manželom, pričom on bol svedkom toho, že dňa 13.10.2019 odporca jeho dcéru napadol, pričom pokračovaniu jeho útoku, pri ktorom sa jej vyhrážal zabitím, zabránil on, aj predtým na ňu útočil a nadával jej, často jej telefonuje, preliezol bránu a vošiel do jeho domu, kde teraz bývajú a preto jeho dcéra je v neustálom strachu, nespáva a bojí sa, či odporca svoje vyhrážky nenaplní. 6. Z potvrdenia OR PZ SR Nové Zámky č. súd zistil, že dňa 13.10.2019 dňa 13.10.2019 podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie z podozrenia prečinu nebezpečného vyhrážania.
7. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 14.10.2019 vydaného OR PZ SR Nové Zámky súd zistil, že odporca bol za prítomnosti ohrozenej osoby ( navrhovateľky ) vykázaný zo spoločného obydlia ( rodinný dom v obci B. č. XXX a k nemu prislúchajúce parcely, dvor a územie 5 metrov od domu a to na dobu 10 dní.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písmeno e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Podľa § 325 ods. 2 písmeno g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita, alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
13. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
15. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete ( uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012 ). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
16. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania.
17. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písmeno e) až h) CSP nie je vylúčená.
18. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
19. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že odporca sa voči nej dopúšťa psychického a fyzického násilia. Vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, záznamov polície a podaní vysvetlenia, pričom stanovisko odporcu je v týchto prípadoch zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
20. Z listinných dôkazov vyššie uvedených má súd za nepochybne preukázané, že odporca sa voči navrhovateľke dlhodobo a opakovane správa agresívne a vulgárne spôsobom, ktorý je neprijateľný a neprípustný. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), g), h) CSP, teda že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť jej telesnú a duševnú integritu.
21. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej bola za daných skutkových okolností predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva.
22. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma, čo preukázané
nepochybne je. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán teda zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke v konaní plne úspešnej priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.