Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-115-2019.pdf
PDF · 97.5 KB
Case nature
Subarea
19Co/115/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore navrhovateľov: 1./ Z. G., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., 2./ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., proti odporcom: 1./ Z. I., rod. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., 2./ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/26/2019-28 zo dňa 11.09.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Starám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Ďalším výrokom nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.
3. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali uložiť odporcom povinnosť zdržať sa konania, ktorým ich obťažujú na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v H. na ul. D. č. XXX/XX a vedených na LV č. XXXX ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X a na nej postavenom rodinnom dome č. XXX/XX, hluku a púšťania a prehrávania neprimerane hlasitej reprodukovanej hudby a zvuku nad mieru primeranú pomerom. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 132 ods. 1 až 3; 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2; 326 ods. 1, 2; 327 Civilného sporového poriadku.
4. Konštatoval, že na základe obsahu spisu a priložených listín dospel k záveru, že v danej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané a to tak vo vzťahu ku odporkyni v 1. rade, ako aj vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Navrhovatelia dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili. Vo vzťahu ku odporkyni v 1. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže samotní navrhovatelia v návrhu tvrdili, že konania, vo vzťahu ku ktorému sa domáhali súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia, sa dopúšťa výlučne odporca v 2. rade. Vzhľadom na navrhovateľmi formulovaný petit neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie nemohol uložiť odporkyni v 1. rade povinnosť zdržať sa konania, ktorého sa podľa skutkových tvrdení samotných narvhovateľov ani nedopúšťa. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže navrhovatelia rozhodujúce skutočnosti prostredníctvom predložených, resp. označených a súdom zabezpečených listín náležitým spôsobom neosvedčili. Navrhovatelia boli povinní k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávajú. Navrhovatelia rozhodujúce listiny, na ktoré poukázali v samotnom návrhu, a ktoré by mohli osvedčiť rozhodujúce skutočnosti k návrhu nepripojili. V zmysle návrhu navrhovateľov súd prvej inštancie vyzval na predloženie listinných dôkazov Mestskú políciu I. H., ako aj OO PZ v H., avšak do dňa rozhodnutia mestská polícia na výzvu vôbec nereagovala, pričom podľa § 328 ods. 2
C.s.p. je súd povinný rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do 30 dní od jeho doručenia. OO PZ v H. zaslalo súdu odpoveď, ako aj spis, avšak ani z ich odpovede a spisu neboli žiadnym spôsobom osvedčené skutočnosti tvrdené navrhovateľmi, teda že odporca v 2. rade púšťa neprimerane hlasitú reprodukovanú hudbu a zvuk. Bola osvedčená skutočnosť, že vo veci susedských sporov medzi navrhovateľmi a odporcom v 2. rade prebiehalo viacero priestupkových konaní, ktoré boli postúpené Okresnému úradu H. na prejednanie, avšak nebolo vôbec osvedčené akého konania sa týkalo a k akým zisteniam na základe šetrenia dospeli. Aby navrhovatelia boli úspešní s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, musia osvedčiť nimi opísané rozhodujúce skutočnosti, a v tom majú význam predovšetkým listinné dôkazné prostriedky, keďže súd v tomto konaní nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Navrhovatelia predložili súdu okrem iného sťažnosť, ktorú podali na odporcu v 2. rade na Mestský úrad H. dňa 18.06.2019, avšak nepredložili žiadne závery, ku ktorým Mesto H. pri vybavovaní ich sťažnosti dospelo, a teda či ich sťažnosť na odporcu v 2. rade bola aspoň z časti dôvodná.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku konštatujúc, že z hľadiska úspechu v konaní by odporcom v 1. a 2. rade patrila náhrada trov konania, keďže však zo spisu vyplýva, že odporcom žiadne trovy konania nevznikli, stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade. V odvolaní uviedli, že s rozhodnutím nesúhlasia, pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav veci, keď sa vôbec nezaoberal všetkými dôkazmi.
8. V odvolaní uviedli, že z ustanovení §§ 132 ods. 3 a 329 ods. 1 veta prvá CSP vyplýva, že navrhovatelia pripojili dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny pripojiť. K sťažnosti podanej na Mestskom úrade H. dňa 18.06.2019 neboli doložené žiadne závery, ku ktorým Mesto H. pri vybavovaní sťažnosti dospelo, pretože ku dnešnému dňu nie je o tejto sťažnosti rozhodnuté. Mesto H. oznámilo písomným podaním zo dňa 16.07.2019, že daná vec bola odložená, keďže o priestupkoch sa vedú konania. K výjazdom Mestskej polície mesta H. ako aj privolaným hliadkam OO PZ v H. neboli preložené žiadne listiny, pretože navrhovatelia nedisponujú žiadnymi listinnými dôkazmi. Tak Mestská polícia Mesta H. ako ani 00 PZ v H. nevydali navrhovateľom žiadne „potvrdenia“ o tom, že boli navrhovateľmi privolaní z dôvodu pretrvávajúceho hluku šíriaceho sa zo susediacej nehnuteľnosti či vulgárnych nadávok a urážok zo strany odporcu v 2. rade. Z obsahu predloženého priestupkového spisu vedeného na OR PZ v H., odbore poriadkovej polície pod číslom spisu: B.-H.-B vyplýva, že navrhovateľka v 1. rade podala na OR PZ v H., odbore poriadkovej polícii, OO PZ v H. dňa 07.06.2019 oznámenie o protiprávnom konaní, ktorého sa dopúšťa odporca v 2. rade, pričom uviedla, že so susedom (odporcom v 2. rade) má problémy už viac ako 2 roky, pričom intenzita jeho protiprávneho konania sa od polovice januára 2019 stupňuje. Ďalej uviedla, že odporca v 2. rade nahlas púšťa hudbu, búcha dverami, a to aj v nočných hodinách. Ďalej zo spisu vyplýva, že vysvetlenie k oznámeniu navrhovateľky v 1. rade podal syn navrhovateľov Z. G., ktorý uviedol zhodne, že on a jeho rodičia (navrhovatelia) majú s odporcom v 2. rade problémy približne 2 roky. Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v 2. rade (v danej priestupkovej veci), podnet na stavebné konanie zo strany vlastníčky nehnuteľností, ktoré užíva odporca v 2. rade., t.j. jeho matky odporkyne v 1. rade bol riešený v máji 2018. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností užívaných odporcom v 2. rade je jeho matka odporkyňa v 1. rade, ktorá má vedomosť o jeho konaní a napriek tomu žiadnym spôsobom doposiaľ nezasiahla. Odporca v 2. rade bol oslovovaný navrhovateľmi, a to ústne ako aj písomne listom zo dňa 18.06.2019, v ktorom títo apelovali na dobré susedské vzťahy, ktoré pretrvali viac ako 30 rokov, a požiadali ho, aby sa zdržal hrubých a vulgárnych nadávok na ich rodinu a najmä na ich syna Z. G. a ich vnúčatá, ktoré sú maloleté deti. Zároveň ho vyzvali, aby upustil od púšťania neprimerane hlasitej reprodukovanej hudby. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy nielen list zo dňa 18.06.2019 adresovaný odporcovi v 2. rade, ale ani čestné vyhlásenia syna navrhovateľov Z. G. a jeho manželky o protiprávnom a pretrvávajúcom konaní odporcu v 2. rade.
9. Ustanovenie § 329 ods. 1 veta prvá CSP nevylučuje výsluch strán či nariadenie pojednávania. Ak by išlo zo strany odporkyne v 1. rade o nečinnosť a zo strany odporcu v 2. rade o protiprávne konanie, ktoré by bolo len „jednorazové“ či „občasné“, navrhovatelia by sa nedomáhali na súde vydania neodkladného
opatrenia. Avšak odporca v 2. rade sa s vedomím jeho matky odporkyne v 1. rade dopúšťa protiprávneho konania už po dlhší čas aj napriek skutočnosti, že má vedomosť o tom, že v jeho susedstve žijú maloleté deti a osoby staršieho veku. Navrhovatelia majú za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vo veci rozhodol. Svedectvom protiprávneho konania je aj čestné vyhlásenie zaťa navrhovateľov I. M., ktorý počas dovolenky v H., keď denne navštevoval svojich svokrovcov, t.j. navrhovateľov v čase od 06.08.2019 do 17.08.2019 a v čase od 23.08.2019 do 30.08.2019, bol svedkom, že zo susediacej nehnuteľnosti užívanej odporcom v 2. rade, sa takmer denne šírila neprimerane hlasitá hudba a hovorené slovo aj napriek skutočnosti, že na dvore, ktorý užíva odporca v 2. rade nebol nik prítomný. Svedkom je aj dcéra navrhovateľov Z. M.. Tvrdenie navrhovateľov preukazujú aj zvukové a audiovizuálne nahrávky. Nahrávky boli vyhotovené v mnohých prípadoch až v čase, kedy sa slovné útoky zo strany odporcu v 2. rade stupňovali a ten svojím konaním vzbudzoval u navrhovateľov a členov ich rodiny obavu o bezpečnosť a zdravie. Pokiaľ ide o odporkyňu v 1. rade, vlastník veci je povinný dodržať a zaistiť dodržanie povinností uvedených v § 127 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k susedom aj v tom prípade, ak vec neužíva osobne, ale užívajú ju členovia jeho domácnosti alebo iné osoby, ktorým umožnil užívanie tejto veci. Odporkyňa v 1. rade má vedomosť o protiprávnom konaní odporcu v 2. rade a napriek vedomosti o jeho konaní doposiaľ žiadnym spôsobom nezasiahla. Úmyselnosť konania odporcov je preukázaná aj skutočnosťou, že odporca v 2. rade sa s vedomím odporkyne v 1. rade naďalej dopúšťal protiprávneho konania, keď sa z ním užívanej garáže denne šírila hudba a hovorené slovo v takej intenzite, že navrhovatelia boli kvôli tomu nútení odchádzať počas dňa z domu, aby sa vyhli extrémne obťažujúcemu, rušivému a nepríjemnému hluku. Odporcovia ani po doručení tohto listu nepreukázali žiadnu snahu o vyriešenie či vysvetlenie danej situácie a naďalej arogantne obmedzovali navrhovateľov v realizovaní ich vlastníckeho práva bežným užívaním rodinného domu a dvora. Navrhovatelia sú vystavení hluku počas celých dní, a to bez akéhokoľvek dôvodu aj napriek tomu, že ide o lokalitu rodinných domov, ktoré susedia na relatívne úzkych ale dlhších pozemkoch. Konanie odporcov zjavne prekračuje mieru primeranú pomerom takmer na dennej báze.
10. Na základe uvedeného navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a navrhovateľom priznal voči odporcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu sa zaoberal skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vyhodnotil na základe tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľmi. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
14. Navrhovatelia pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia list zo dňa 18.06.2019 adresovaný odporcom, sťažnosť zo dňa 18.06.2019 adresovanú Mestskému úradu H., čestné prehlásenie navrhovateľov zo dňa 12.08.2019, potvrdenie OR PZ v H., odbor poriadkovej polície, OO PZ H. zo dňa 07.06.2019 o tom, že navrhovatelia podali oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
15. Na základe výzvy súdu OO PZ v H. v liste zo dňa 27.08.2019 oznámilo, že v rámci priestupkového konania vo veci susedských sporov medzi rodinou G. a N. I. z H. vykonávali objasňovanie priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu, pričom k uvedeným subjektom ešte vykonáva OO PZ H. objasňovanie.
16. Okresné riaditeľstvo PZ v H. predložilo tiež záznam zo dňa 07.06.2019 o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zákona o priestupkoch a záznam hliadky zo dňa 07.06.2019.
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, navrhovatelia síce osvedčili, že iniciovali proti odporcom viaceré konania vo veci susedských sporov, avšak neosvedčili, akého konania sa to týkalo a k akým zisteniam došlo. Nepredložili ani závery Mestského úradu H. vo vzťahu ku sťažnosti podanej proti odporcovi v 2. rade, a teda či ich sťažnosť voči nemu bola dôvodná.
18. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Zároveň však potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá.
19. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že odporca v 2. rade už viac ako 2 roky ich obťažuje, od januára 2019 sa to stupňuje a od mája 2019 púšťa z garáže reprodukovanú hudbu nepretržite, avšak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali až 12.08.2019. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia nepreukázali, že by na nimi namietané správanie odporcu v 2. rade reagovali bezodkladne, a teda že potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu je naliehavá.
20. Pokiaľ ide o odporkyňu v 1. rade, tu správne konštatoval súd prvej inštancie, že keďže samotní navrhovatelia v návrhu tvrdili, že konania, vo vzťahu ku ktorému sa domáhali súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia, sa dopúšťa výlučne žalovaný v 2. rade, vzhľadom na navrhovateľmi formulovaný petit neodkladného opatrenia nemohla byť uložená odporkyni v 1. rade povinnosť zdržať sa konania, ktorého sa podľa tvrdení samotných navrhovateľov ani nedopúšťa. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní namietali, že odporkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností, ktorú užíva odporca v 2. rade a že odporkyňa v 1. rade má povinnosť dodržať a zaistiť dodržanie povinností uvedených v § 127 Občianskeho zákonníka a napriek konaniu odporcu v 2. rade nezasiahla, odvolací súd konštatuje, že uvedené nič nemení na skutočnosti, že odporkyňa v 1. rade ani podľa samotných navrhovateľov nenarušuje susedské práva navrhovateľov. Nebolo preto možné jej uložiť povinnosť zdržať sa konania, ktorého sa nedopúšťa.
21. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia dostatočným spôsobom nepreukázali dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby odporkyňa v 1. rade ich nejako rušila a že by sa skutky, ktorých sa má dopúšťať odporca v 2. rade boli preukázané. Nateraz sa tvrdenia navrhovateľov pohybujú iba v rovine hypoteticky - teoretickej, u ktorých nemožno jednoznačne konštatovať, že existujú. Pre tieto dôvody (neosvedčenie nároku) bol preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietnutý.
22. Odvolací súd dodáva, že ak by došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie (napr. výsledky vyplývajúce z oznámení navrhovateľov vyššie uvedeným orgánom), môžu sa navrhovatelia domáhať ochrany svojich práv novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( § 329 ods. 3 CSP).
23. To, že neboli naplnené očakávania navrhovateľov, teda súdy nerozhodli v súlade s ich právnym názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.
24. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodenia ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
25. Je potrebné ešte dodať, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje potreba bezodkladne upraviť pomery, čo musí preukázať navrhovateľ, ktorý k návrhu musí pripojiť listiny, na ktoré poukazuje. V prejednávanom prípade uvedené navrhovatelia nedodržali. Pritom pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Nebolo preto možné vyhodnocovať iné listiny, ktoré neboli súdu doručené do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), je povinnosťou navrhovateľov už v návrhu prezentovať neodkladnú úpravu pomerov a doložiť to pripojenými listinami. AK to tak nie je a navrhovatelia sa dožadujú, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie na preukázanie oprávnenosti ich nároku, je na mieste podať žalobu, kde sa bude na návrh realizovať dokazovanie podľa predstáv strán sporu.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešným navrhovateľom nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).