Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-17-2019.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Cb/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: GetOn, s.r.o., IČO: 36 720 895, so sídlom Bratislava, Štúrova 19/3, právne zastúpený: Mgr. Michal Urban, advokát so sídlom Trenčín, Šafárikova 2741/12, proti žalovanému: Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, n.o., IČO: 36 077 631, so sídlom Skalica, Kráľovská 386/11, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o zaplatenie 18.480,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.480,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.280,- € od 30.1.2018 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 7.920,- € od 17.4.2018 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 5.280,- € od 15.9.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- € zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 18.480,- € s príslušenstvom, a to z titulu zmluvy o spolupráci. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.1.2019 platobný rozkaz č. k. 32Up/56/2019, proti ktorému podal žalovaný odpor. Dňa 28.5.2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spolupráci, faktúrami, uznaním záväzku, predžalobnou výzvou, podacím lístkom, upomienkou, výpisom z registra neziskových organizácii, odporom žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného a zistil tento stav veci:
3. Žalobca a žalovaný uzatvorili podľa § 262 Obchodného zákonníka Zmluvu o spolupráci (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie pomoci zo strany žalobcu pre žalovaného, spolupráca a vykonanie zmluvne dohodnutých povinností. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečí pre žalovaného pomoc pri realizácii projektov v rámci programu Erazmus+ a zároveň poskytne pomoc pri úlohách uvedených v Zmluve. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na zmluvnej mesačnej odmene za poskytnutú pomoc zo strany žalobcu vo výške 2.200,- €, ktorú bol povinný platiť žalovaný na účet žalobcu na základe daňového dokladu vystaveného žalobcom najneskôr 15. deň predošlého štvrťroku vopred, a to za obdobie troch mesiacov vopred, teda vo výške 6.600,- €.
4. Faktúrou žalobcu č. 10180004 zo dňa XX.X.XXXX splatnou dňa 29.1.2018 mal súd preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému odmenu 7.920,- €, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 1.4.2018 splatnou dňa 15.4.2018 odmenu 7.920,- € a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.8.2018 splatnou dňa 14.9.2018 odmenu 5.280,- €, t.j. spolu 21.120,- €. Žalovaný zaplatil len čiastku 2.640,- €, zvyšok dlžnej sumy vo výške 18.480,- € neuhradil, a to ani napriek tomu, že dňa 3.10.2018 písomne v zmysle § 323 Obchodného zákonníka uznal peňažný záväzok voči žalobcovi v plnej výške. Žalobca žalovanému zaslal upomienku zo dňa 1.10.2018 a predžalobnú výzvu zo dňa 5.12.2018.
5. Žalovaný v odpore podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že písomne uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok z neuhradených faktúr vo výške 18.480,- €. Podanie odporu odôvodnil tým, že v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nie je v súčasnosti schopný splatiť žalovanú istinu s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd povolil splácanie žalovanej sumy v mesačných splátkach.
6. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
8. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
9. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
11. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spolupráci, na základe ktorej plnil žalobca a na základe jej predmetu poskytol žalovanému pomoc pri realizácii projektov v rámci programu Erazmus+, za ktorú činnosť žalovanému vyúčtoval zmluvne dohodnutú odmenu v celkovej výške 21.120,- €. Súd mal preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej Zmluvy, keďže z dlžnej sumy uhradil len čiastku 2.640,- €, čím mu vznikol dlh vo výške 18.480,- €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.480,- €. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, z ktorého dôvodu súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých dlžných súm, na ktoré boli vystavené faktúry žalobcu, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry až do zaplatenia, a to v súlade s nariadením vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd nerozhodol o plnení priznanej sumy v splátkach, nakoľko aj napriek návrhu žalovaného na postup
v zmysle § 232 ods. 4 CSP obsiahnutom v odpore jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že na plnení v splátkach netrvá, nakoľko žalovaný má exekučne zablokované všetky účty, z ktorého dôvodu nie je schopný dlžnú sumu vôbec uhrádzať. Na záver súd dodáva, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko z dupliky žalovaného vyplýva, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu (konkrétne v rozsahu nároku na úroky z omeškania v požadovanej výške a nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky), pričom žalobca nenavrhol, aby súd rozhodol čiastočným rozsudkom pre uznanie nároku.
12. V súvislosti s námietkou žalovaného, že predmetný právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko spĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že predmetný právny vzťah je potrebné posúdiť podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na znenie Zmluvy, z ktorej vyplýva dohoda zmluvných strán, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je potrebné následne posudzovať aj nároky v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Čo sa týka náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je súd toho názoru, že uvedená paušálna náhrada patrí veriteľovi vo výške 40,- € bez ohľadu na počet faktúr, t.j. nárok na náhradu vzniká v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči dlžníkovi v prípade omeškania, hoci by pohľadávka vznikla v súvislosti s viacerými nárokmi. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- €.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči žalovanému, nakoľko mal neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva (t.j. len v rozsahu 0,43 %). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).