Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-124-2017.pdf
PDF · 201.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX. XX. XXXX, C. T. XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 2/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 3/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P.O. Box 218, Bratislava, 5/ X.. S. K., N. A. X, R., 6/ N. C., S. X, R., 7/ N. P., N. A. XX, R., o správnej žalobe zo dňa 11. 09. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 18877/2017/ SV/42102 zo dňa 27. júna 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Pribratým účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 31. 01. 2017 podala spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (ďalej len JLR) žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením podľa § 68 stavebného zákona pre stavbu „Automotive Nitra project“ v rozsahu stavebných objektov SO 401 zásobovanie a logistika finalizácie - SO 402 výbava a finalizácia, SO 403 sklad rozpracovaných kusov, SO 404 Expedícia dokončených automobilov, pričom zo žiadosti vyplýva, že zmena spočíva v doplnení o technologickú časť a nekoliduje s vydanými povoleniami, právoplatnými rozhodnutiami a v zmysle stavebného zákona spadajú pod zmeny stavby pred dokončením.
2. Správny orgán prvého stupňa žiadosťou zo dňa 08. 02. 2017 požiadal stavebníka JLR o doplnenie žiadosti o záväzné stanoviská tam uvedených úradov.
3. Rozhodnutím zo dňa 08. 02. 2017 bolo konanie prerušené na dobu 60 dní podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Súčasťou spisu je i usmernenie žalovaného, že ak na povolenie zostávajúcich stavebných objektov nie je príslušný ani iný špeciálny stavebný úrad, je príslušný na ich povolenie Okresný úrad
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 b stavebného zákona na povolenie významnej investície podľa zákona č. 175/1999 Zb.
4. Stavebník JLR v podaní zo dňa 14. 03. 2017 doplnil žiadosť vo veci povolenia zmeny stavby pred dokončením o stanoviská orgánov tam uvedených.
5. Stavebný úrad (Okresný úrad Nitra) oznámil začatie stavebného konania na zmenu stavby pred jej dokončením zo dňa 15. 03. 2017 a vyzval účastníkov konania, že sa môžu v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia k podkladom vyjadriť. Na námietky uplatnené po určenej lehote neprihliadne. Uvedené oznámenie bolo doručené žalobcovi 21. 03. 2017.
6. Žalobca podaním zo dňa 27. 03. 2017 podal vyjadrenie - pripomienky a námietky a žiadal o vyhotovenie fotokópie celého správneho spisu za účelom realizácie jeho práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Vyjadril k zmene stavby nesúhlas a citoval ust. č. 7 ods. 5, čl. 19, 20 a 44 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5, 6, 9 Aarhuského dohovoru a žiadal, aby bol na citované ustanovenia braný zreteľ. Vyhradil si právo doplniť vyjadrenia potom, ako mu bude zaslaná fotokópia celého správneho spisu. Poukázal na to, že stavba je realizovaná v rámci strategického parku a dal do pozornosti zákon č. 24/2006 Z. z., a to § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde je zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie bez limitu. V rámci strategického parku neprebehlo zisťovanie konania podľa citovaného zákona. Preto je stavené konanie vedené nezákonne. Žiadal, aby správny orgán žiadosť o zmenu stavby pred dokončením zamietol. Obdobné námietky podal i K-CERO.
V podaní zo dňa 05. 04. 2017 správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu na zaplatenie sumy spojenej s vyhovením fotokópie spisu (pol. 2 písm. a/ I. časť prílohy k zákonu č. 145/1995 Z. z.) v sume 70,50 eur.
7. Stavebný úrad dňa 12. 04. 2017 vydal stavebné povolenie, ktorým zmenu stavby pred jej dokončením „Automotive Nitra Project“ - v rozsahu tam uvedených stavebných objektov povolil.
8. Žalobca (i K-CERO) podali proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 09. 05. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. Uviedol, že proti pôvodnému stavebnému povoleniu v tejto veci podal správnu žalobu, ktorá je vedená pod sp. zn. 11S/247/2016 a žalobu proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní, vedenú pod sp. zn. 26S/3/2016.
9. Súčasťou administratívneho spisu je i urgencia žiadosti zo dňa 10. 07. 2017 podaná žalobcom s tým, že dňa 21. 04. 2017 žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu, pričom 15. 05. 2017 obdržal rozhodnutie, v ktorom mu nevyhoveli a nesprístupnili informácie. Dôrazne žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu.
10. V podaní zo dňa 14. 07. 2017 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že nedisponuje rozhodnutím odvolacieho orgánu o jeho odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
11. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 18877/2017/SV/42102 zo dňa 27. 06. 2017 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 12. 04. 2017 spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel.
Uviedol, že uvedený zámer posúdil MŽP SR ako príslušný orgán v konaní podľa ust. § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. a vydalo rozhodnutie (záverečné stanovisko) zo dňa 04. 11. 2016 a Minister životného prostredia SR zamietol rozklad žalobcu a JUDr. Gráčika proti uvedenému záverečnému stanovisku.
K námietkam odvolateľov uviedol, že nezistil, že by došlo k porušeniu článkov Ústavy SR, medzinárodných dohovorov a ostatných zákonných noriem.
K námietke obmedzenia ich procesných práv uviedol, kedy okresný úrad s nimi nekonal v úzkej súčinnosti, nedal im príležitosť sa účinne obhajovať a nevyhotovil im kópie spisu, ktoré žiadali, neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a tiež im nedal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že odvolatelia mali možnosť sa k podkladom žiadosti o stavebné povolenie vyjadriť do 7 pracovných dní, o čom boli poučení a zároveň upozornení na koncentračnú zásadu. Okresný úrad poskytol všetkých účastníkom konania primeraný čas a možnosť, aby mohli nahliadnuť do podkladov konania a dal im možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci a podať k nej pripomienky. Odvolatelia svoje práva aj využili, o čom svedčia aj vyjadrenia zo dňa 27. 03. 2017, týmito námietkami sa stavebný úrad zaoberal, vysporiadal sa s nimi a o nich rozhodol. Okresný úrad tiež vyhovel žiadosti odvolateľov o vyhotovenia kópie spisu a vyčíslil sumu za vyhotovenie. Zároveň upozornil, že nedisponuje technickým zariadením, ktoré by bolo schopné skopírovať projektovú dokumentáciu. K námietkam týkajúcim sa žiadosti o poskytnutie informácií k zák. č. 211/2000 Z. z. uviedol, že toto nie je predmetom tohto konania.
K námietkam týkajúcim sa nesprávneho procesného postupu okresného úradu vzhľadom na upustenie od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania uviedol, že podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona môže orgán upustiť, ak sú mu známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočné podklady pre posúdenie navrhovanej stavby. Je to na úvahe povoľujúceho správneho orgánu. Vzhľadom na charakter zmien už existujúcej stavby žalovaný nezistil porušenie podmienok uvedených v ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona a postup okresného úradu je správny a zákonný.
Zmena stavby pred dokončením je súčasťou prípravy výstavby objektov v rámci strategického parku v zmysle osvedčenia zo dňa 14. 01. 2016 vydané pre stavebníka JLR. Pojem strategický park a pozemky v ňom zahrnuté treba aplikovať aj vo svetle osvedčení vydaných v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., t. j. osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, doplnené 22. 07. 2015. Parcely citované v podaných odvolaniach boli odvodené z pôvodných parciel, keďže medzičasom došlo k reparcelizácii deleniu pozemkov na základe geometrických plánov č. 323/2015 a č. 43/2016.
K námietke týkajúcej sa dopravného a kapacitného riešenia úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, zmene parametrov cesty I/64 v úseku Nitra - Zobor Šindolka žalovaný uviedol, že dopravné napojenia sa neriešili v tomto stavebnom konaní a neboli predmetom stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa zmeny stavby pred dokončením. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri 2015 a riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenskou správou ciest.
Žalovaný poukázal i na tú skutočnosť, že pôvodné stavebné povolenie v jeho veci je predmetom súdneho prieskumu a žalovanému nebolo doručené žiadne rozhodnutie súdu o správnej žalobe, ani o priznaní odkladného účinku správneho žalobe.
Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí v kat. územiach, v ktorých sa bude realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Z územného plánu Obce Lužianky ako aj Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie, z osvedčenia vyplývajú ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Podanou žalobou zo dňa 11. 09. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 06. 2017 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 04. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.
Poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia (III.1) z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.
Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru). Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
Uviedol, (III.2), že stavba je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine zo strany stavebníka v stavebnom konaní, v rámci projektovej dokumentácie, doložený nebol a orgány verejnej správy, t. j. stavebný úrad a žalovaný túto skutočnosť nijako nezohľadnili.
Taktiež namietal (III.3), že podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „Automotive Nitra Project“ daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo v rozkladovom konaní potvrdené záverečné stanovisko, kde minister uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka na cestu I/64. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa stavebný úrad s týmto zaoberal, a skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania.
V závere žaloby (III.4) poukázal na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných
zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. V zmysle legislatívy je v prípade realizácií stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konania, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Strategický park je širším pojmov, ako je záver Automotive Nitra Project, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.
IV. Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 11. 2017 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani okolnosti ako tie, s ktorými sa už ako odvolací orgán podrobne zaoberal v odvolacom konaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím.
K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že predmetná stavba sa má realizovať v rámci výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie podľa § 3 ods. 2 zák. č. 175/1999 Zb., z uvedeného dôvodu povoľovaná stavba vo väzbe na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie. Stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami dotknutých obcí, je nepochybné, že bol daný dôvod na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Okresný úrad i žalovaný sú osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých. Poukázal na stanovisko Mesta Nitra, útvar hlavného architekta zo dňa 25. 08. 2017 z iného konania v rámci toho istého strategického parku, z ktorého vyplýva, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa absencie zastavovacieho plánu celého súboru stavieb uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorým bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vydané dňa 16. 12. 2015. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.
Ohľadne námietok týkajúcich sa dopravného napojenia žalovaný uviedol, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa zmeny stavby pred dokončením a nesúvisia s jej realizáciou. K námietke ohľadne posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola posúdená Ministerstvom životného prostredia SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) na základe ktorého Ministerstvo životného prostredia SR vydalo záverečné stanovisko zo dňa 04. 11. 2016, ktorým je žalovaný viazaný.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
14. Dňa 06. 12. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 05. 12. 2017 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 v znení osvedčenia zo dňa 22. 07. 2015, a osvedčenia zo dňa 27. 02. 2017 (ďalej spolu len osvedčenie), ktoré sa týka aj stavby „Automotive Nitra Project“. Spoločnosť je taktiež vlastníkom niektorých pozemkov, na ktorých je realizovaná stavba, ktorej zmena je povolená na základe stavebného povolenia.
K námietkam žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že s nimi nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené. V stavebnom konaní nebolo žalobcovi odopreté postavenie účastníka konania, bolo mu umožnené nahliadnuť od spisu a vyjadrovať sa k stavenému konaniu a jeho jednotlivým podkladom. Postavenie účastníka konania mal žalobca v stavebnom konaní len na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) znení neskorších predpisov ako účastník predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K ďalšej námietke žalobcu spoločnosť MH Invest, s.r.o. poukázala na to že záväzným stanoviskom Mesta Nitra zo dňa 15. 12. 2015 bolo skonštatované, že predmetné stavby sú v súlade so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Stavba je v súlade s územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych zemiach ktorých sa stavba realizuje, pričom tieto dostatočne regulujú dotknuté územia, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správnym orgánom, ani žalovaný žiadnym spôsobom nepochybili.
Stavebné konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutí, nie je nijakým spôsobom viazané na rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktorého zákonnosť žalobca napadol správnou žalobou. Námietku týkajúcu sa riešenia úseku cesty I/64 s napojením na R1A považoval za irelevantnú. Dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní. K ďalšej námietke žalobcu, že predmetné skutočnosti sa priamo dotýkajú pozemkov vo vlastníctve žalobcu uviedol, že stavba sa realizuje na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu a jeho pozemky nebudú stavbou nijako dotknuté a nejde ani o susedné pozemky.
15. Uznesením č. k. 11S/124/2017-153 zo dňa 30. 05. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ W. P. K CERO, 2/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., 3/ MH INVEST, s.r.o., 4/ Združenie domových samospráv, 5/ X.. S. K., 6/ N. C., 7/ N. P. a 8/ S.. N. Z., ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.
16. Podaním zo dňa 01. 11. 2018 so zaručeným elektronickým podpisom sa S.. N. Z. (ako pribratý účastník v rade 8) vzdal svojho účastníctva v tomto konaní. Pribratý účastník konania W. P. K CERO (ako pribratý účastník v rade 1) sa vzdal svojho účastníctva v tomto konaní a to vyhlásením do zápisnice o pojednávaní zo dňa 23. 10. 2019 (č. l. 349), a preto správny súd s uvedenými účastníkmi v rade 1/ a 8/ ďalej ako s účastníkmi tohto konania nekonal.
17. Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietky zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členom senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej a JUDr. Kováčovej a to v konaniach 11S/22/2018 (počas pojednávania v tejto veci dňa 25. 09. 2019 predložil námietky zaujatosti i v ďalších konaniach),11S/24/2018, 11S/2/2017 a 11S/124/2017, t. j. aj v tejto prejednávanej veci. Napriek tomu súd vo veci konal, a na uvedenú námietku neprihliadal, pretože dňa 09. 10. 2019 (pred pojednávaním v tejto veci) bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018. Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.11S/24/2018. Obidva senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018, 11S/24/2018, 11S//2/2017 a 11S/124/2017 (t. j. v tomto konaní). V uznesení sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019 vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. § 95 SSP , ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné
námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi“. Správny súd aj vzhľadom na posúdenie námietok podaných žalobcom v obsahovo totožných námietkach, nepredložil vec Najvyššiemu súdu SR, pretože námietka zaujatosti vznesená v tomto konaní je totožná s tými, ktoré už boli najvyšším súdom prejednané a rozhodnuté (11S/22/2018 a 11S/24/2017). Súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i vzhľadom na to, že v zásade sa námietky zaujatosti podané žalobcom proti členom senátu takto postupoval s týkajú procesného postupu. V súlade s veľkým komentárom k Správnemu súdnemu poriadku (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. (§ 440 ods. 1 písm. e) SSP). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“. Obidve uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorými súd rozhodoval o námietkach zaujatosti proti členom senátu 11S na Krajskom súde v Nitre sú založené v tomto súdnom spise (č. l. 353 - 362).
18. Spoločnosť MH INVEST, s.r.o. v podaní zo dňa 02. 10. 2019 doplnila svoje vyjadrenia k žalobe a predložil rozsudky tunajšieho súdu pod č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 15S/38/2016-308 zo dňa 20. 11. 2018 a č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. 05. 2019, v ktorých konaniach správny súd vo veciach, ktoré sú skutkovo obdobné prejednávanej veci, žalobu zamietol.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 11. 09. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 06. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
20. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).
Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.
Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 68 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c)
Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. __________________________ 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.
22. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
23. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
24. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/20156 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
25. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukazoval na konkrétne body textovej časti územného plánu Mesta Nitra a na vysvetlenie pojmu zástavba ako i na výkresovú časť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku.
Ďalšia jeho námietka smerovala k tomu, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj stavby povolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby (III. časť žaloby) a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.
27. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
28. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
29. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
30. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
31. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
32. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území A. a pozemkov v katastrálnom území Q., na ktorých sa zmena stavby realizuje a ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 12. 04. 2017 (povolenie zmeny stavby pred jej dokončením), a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (toto ani netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.
33. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a W. P. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.
34. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením zo dňa 12. 04. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom pôvodného stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona. Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 12. 09. 2018 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/236/2016.
36. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/124/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 27. 06. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
37. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016).
38. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením zo dňa 12. 04. 2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na základe žaloby žalobcu.
39. Súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie.
40. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) Mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
41. Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.
42. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Tomuto nasvedčuje i vyjadrenie Mesta Nitra zo dňa 25. 08. 2017, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného a v ktorom Mesto Nitra poukazuje na VZN č. 3/2003 v znení dodatkov, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Mesto Nitra vo vyjadrení zo dňa 25. 08. 2017 výslovne uvádza, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov, nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
43. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo povolenia zmeny stavby „Automotive Nitra project - objekt E1-Budovy“ pred jej dokončením, v rozsahu stavebných objektov (zásobovanie a logistika, výbava a finalizácia, sklad rozpracovaných kusov, expedícia dokončených automobilov) a v rozsahu prevádzkových súborov (montážna hala, hlavné výrobné zariadenia, skúšobná časť, testovacia trať a finalizácia, vývojová časť, logistika, dopravníky a zdvíhacie zariadenia, prevádzkový rozvod silnoprúdu, prevádzkové inžinierske siete, systém riadenia technologických procesov, oceľové konštrukcie, technologická vzduchotechnika), teda zmeny uvedených stavieb pred ich dokončením, ktorý je súčasťou prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii pod č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016. Ministerstvom hospodárstva SR. Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou
a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z., o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného.
Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny, čo potvrdilo Mesto Nitra vo svojom vyjadrení o dňa 25. 08. 2017. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
44. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.
45. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.
46. K oznámeniu žalovaného zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko žalovaného k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný
územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.
47. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal zmeny stavby pred jej dokončením, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.
48. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.3 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o zmenu stavby pred jej dokončením v zmysle ust. § 68 vyššie citovaného zákona, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žiadosti zo dňa 31. 01. 2017, čo znamená, že na predmetnú stavbu bolo už vydané stavebné povolenie, a to dňa 23. 03. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 09. 2016.
49. Z ust. § 68 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad prejedná žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. Zmena stavby pred jej dokončením sa v žiadnom prípade netýkala dopravného napojenia rozostavanej stavby, resp. jej napojenia na pozemné komunikácie (čo je zrejmé z opisu zmien uvedeného v samotnej žiadosti zo dňa 31. 01. 2017), a preto je v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ a ust. § 68 stavebného zákona len logické, že nebola potreba, aby sa v predmetnom stavebnom konaní táto otázka riešila. Z uvedených dôvodov potom správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou zmenou stavby pred jej dokončením a charakterom navrhovanej zmeny nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby (o zmenu ktorej sa jednalo v predmetnom stavebnom konaní) na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach i zdôvodnili.
50. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“.
Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu
vrátane priemyselných parkov
51. V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 10. 2015 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona. Toto právoplatné rozhodnutie potom oprávňovalo navrhovateľa, resp. spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., aby podala návrh na vydanie stavebného konania. S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.
52. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní dňa 23. 10. 2019 v písomných podaniach označených ako „strategický park Haniska...“ a „ § 33 ods. 2“ a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať.
53. K ďalšiemu podaniu zo dňa 14. 03. 2018 označenom ako „vyjadrenie - materiál č. 2“, ktoré bolo súdu predložené taktiež dňa 14. 03. 2018 a v ktorom žalobca namieta vecnú nepríslušnosť odvolacieho správneho orgánu, ktorý rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015 v zisťovacom konaní (teda nie v predmetnom stavebnom konaní) je potrebné uviesť, že rozhodnutie zo dňa 14. 12. 2015 č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako odvolací správny orgán, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 08. 10. 2015. Tieto rozhodnutia boli právoplatné v čase, keď prebiehalo stavebné konanie týkajúce sa stavby „Automotive Nitra Project - Modulárne kontajnerové objekty“, boli jedným z jeho podkladov a sú právoplatné i v súčasnosti, pričom v tomto súdnom konaní nie je možné preskúmavať ich zákonnosť.
54. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.
55. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 57. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania v 2. až v 7. rade rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/124/2017-153 zo dňa 30. 05. 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej
by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Pribratí účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia (okrem právneho zástupcu spoločnosti MH Invest, s.r.o.) písomné vyjadrenie k žalobe ani nepodali. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.