Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-25-2019.pdf
PDF · 96.11 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C.Š., o zaplatenie 935,29 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 935,29 EUR, úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 935,29 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia, úrok 55,01 EUR, úrok z omeškania 0,55 EUR, úrok 17,90% ročne z istiny 935,29 EUR od 18.01.2019 do 15.03.2024 a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 55,01 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 935,29 EUR, úroku vo výške 55,01 EUR, úroku z omeškania vo výške 0,55 EUR, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 935,29 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 935,29 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 55,01 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. 0000000000199842, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1200 EUR s celkovou splatnosťou úveru 15.03.2024. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, a preto žalobca výzvou na predčasné splatenie úveru rozhodol po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 14.11.2018, Pohľadávka ku dňu predčasného zosplatenia predstavovala 1050,85 EUR a pozostáva z istiny úveru vo výške 935,29 EUR, úrokov splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia vo výške 55,01 EUR, úrokov z omeškania vo výške 0,55 EUR, poplatkov za upomienky vo výške 60 EUR (ktorú si žalobca neuplatňuje), poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0 EUR.
2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000199842 zo dňa 01.04.2015, Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 01.04.2015, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úvery občanom, Sadzobník poplatkov, Opakované upozornenie zo dňa 14.11.2018, Výzva na predčasné splatenie úveru, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Prehľad splácania po - predčasnom zosplatnení, Prepočet zmluvných úrokov, Prepočet úrokov z omeškania, Credit report - analytic, Sociálna poisťovňa - report.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000199842 zo dňa 01.04.2015, Žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 01.04.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, Sadzobníkom poplatkov, Opakovaným upozornením zo dňa 14.11.2018, Výzvou na predčasné splatenie úveru, Prehľadom splácania - do predčasného zosplatnenia, Prehľadom splácania po - predčasnom zosplatnení, Prepočtom zmluvných úrokov, Prepočtom úrokov z omeškania, Credit reportom - analytic, Sociálna poisťovňa - reportom.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani rozporované, že žalobca a žalovaný dňa 01.04.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1200 EUR. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných 108 mesačných splátkach po 36 EUR, pričom prvá splátka bola splatná 15.04.2015. Ročná úroková sadzba bola stanovená 17,90 %, priemerná hodnota RPMN 20,16 %, RPMN 20,86 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená na 2462,76 EUR. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnil. Žalovaný uhradil spolu 955,40 EUR, pričom od 15.10.2018 úver nesplácal. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 17.01.2019. Žalobca si žalobou uplatnil nezaplatenú istinu 935,29 EUR, úrok vo výške 55,01 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,55 EUR, úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 935,29 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 935,29 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 55,01 EUR od 18.01.2019 do zaplatenia.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
10. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
13. Podľa ust. § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa ust. § 504 Obch. zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
15. Podľa ust. § 506 Obch. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
17. Podľa ust. § 503 ods. 1,2 Obch. zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
18. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že nárok žalobcu čo do istiny, kapitalizovaných úrokov do 17.01.2019 a kapitalizovaných úrokov z omeškania je dôvodný, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 935,29 EUR, kapitalizované úroky vo výške 55,01 EUR, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 0,55 EUR v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
19. Žalobca si uplatnil okrem istiny aj dojednaný úrok vo výške 17,90 % z dlžnej istiny 935,29 EUR.
20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z takejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Základné ustanovenie každého zmluvného typu (v danom prípade ust. § 497 Obchodného zákonníka) má kogentný charakter (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka), preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov.
22. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov sú teda splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).
23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo, či mu úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Súdna prax už v minulosti riešila otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania a zaujala názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
24. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ani ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani iné ustanovenia Občianskeho zákonníka, či iného právneho predpisu neustanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Citované ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť. O dobe, na ktorú tak možno učiniť, mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako aj k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je potom možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, t.j. do jej faktického vrátenia veriteľovi a teda aj za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne s omeškaním so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá aj to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje predstavujú príslušenstvo pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie, ktoré treba rozlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou, resp. odplatou za užívanie istiny poskytnutého úveru, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s plnením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať aj v prípade, že neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pritom platí, že zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd ČR sa v rozsudku sp. zn. 33Odo/657/2005 zo dňa 27.6.2007 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Najvyšší súd ČR mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy, tak ako si ho zmluvné strany upravili.
25. V prejednávanom spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nesporne vyplynulo, že medzi zmluvnými stranami bola dojednaná výška úveru, výška mesačnej splátky, počet mesačných splátok, splatnosť každej mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby ročne a dátum konečnej splatnosti. Medzi zmluvnými stranami teda nedošlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Takúto dohodu nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy. V zmysle ustálenej judikatúry totiž musí byť splnené, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, obsahujúce ďalšie zmluvné podmienky, informácie a náležitosti, ak sa tieto majú stať súčasťou zmluvy a zároveň, musia byť spotrebiteľovi odovzdané pred uzavretím zmluvy tak, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami ešte pred uzavretím zmluvy. V danej veci z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva jednoznačný a priamy odkaz, že tieto všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú podľa zmluvy tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, že boli k zmluve skutočne pripojené a žalovanému ako spotrebiteľovi skutočne odovzdané ešte pred uzavretím zmluvy a teda, že žalovaný ako spotrebiteľ sa s ich obsahom a teda, so svojimi konkrétnymi právami a povinnosťami skutočne oboznámil ešte pred uzavretím zmluvy. Zo zmluvy nevyplývajú ani žiadne dojednania, v zmysle ktorých by sa strany sporu dohodli o povinnosti žalovaného platiť zmluvný úrok iba do predčasnej splatnosti.
26. Vzhľadom na absentujúcu výslovnú dohodu zmluvných strán o dobe, do kedy má žalovaný platiť zmluvný úrok, t.j. vzhľadom na absenciu dohody o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov alebo len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, je potrebné vychádzať zo záveru, že platenie zmluvných úrokov bolo dojednané do splatnosti (konečnej) úveru. V danom prípade bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň 15.03.2024, preto žalobcovi vznikol nárok na dohodnuté zmluvné úroky z úverovej istiny do 15.03.2024. Žalobca má teda nárok na zmluvný úrok z celej dlžnej sumy vyčíslenej k momentu zosplatnenia až do 15.03.2024 a počnúc dňom 16.03.2024 už žalobca nárok na zmluvný úrok z istiny nemá, nakoľko sa strany sporu na tom nedohodli.
27. S poukazom na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti úroku z istiny tak ako bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru od 18.01.2019 do 15.03.2024.
28. V prevyšujúcej časti je úrok nedôvodný, preto súd žalobu v časti úroku od 16.03.2024 do zaplatenia zamietol.
29. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením priznanej istiny, vznikol žalobcovi podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 18.01.2019, ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 5% ročne.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).