Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-15-2019.pdf
PDF · 115.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 821 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: V. F., N.. XX.X.XXXX, W.C. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 2539,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2019 sa právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.539,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.4.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi nimi bola 26.9.2008 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Tvrdil, že pri úvere bol dohodnutý úrok vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 995,82 Eur a bola povinná splácať splátky v sume po 33,19 Eur mesačne. Uvádzal, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poisteného. V žalobe ďalej uvádzal, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.4.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.539,- Eur. V priebehu konania v podaní zo 17.10.2019 žalobca navrhoval vydanie rozsudku pre uznanie s poukazom na obsah vyjadrenia žalovanej k doručenej žalobe z 9.9.2019.
3. Žalovaná sa k žalobe doručenej jej do vlastných rúk 28.8.2019 vyjadrila podaním dourčeným súdu 9.9.2019. V predloženom vyjadrení žalovaná v podstatnom uviedla, že si povinnosť uhradiť dlh vo výške 2.539,- Eur s príslušenstvom uvedomuje a chce ho aj uhradiť, avšak nie jednorázovo. Poukázala na skutočnosť, že je poberateľkou opatrovateľského príspevku, v sume 430,35 Eur a jej manžel je poberateľom invalidného dôchodku v sume 106,10 Eur. Súčasne uvádzala výšku výdavkov v sume 178,- Eur mesačne na bývanie, 12,- Eur mesačne na osobnú poistku, 20,- Eur mesačne na TV Magio, 200,- Eur mesačne na domácnosť a hygienu a 30,- Eur mesačne na lieky. Z uvedeného dôvodu
žiadala umožniť jej uhradiť svoj dlh sumou 20,- Eur mesačne. V rámci svojho prednesu na pojednávaní k uplatnenému nároku doplnila, že má vedomosť o čerpaní pôžičky Quatro v čase, keď bola platnou menou Slovenská koruna, ako aj o jej splácaní pravidelnými sumami. Tvrdila, že dôvodom zastavenia splácania pôžičky bola jej nepriaznivá rodinná finančná situácia a úmrtie syna, ako aj že aktuálne nevie odhadnúť skutočnú výšku svojho dlhu voči žalobcovi a dôvod, pre ktorý je od nej žiadaná suma 2.539,- Eur s príslušenstvom. S ohľadom na to uvádzala, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva ani čo do výšky ani čo do dôvodu. Pre prípad zaviazania svojej osoby na splatenie akéhokoľvek nároku zo strany žalobcu, opakovane žiadala o umožnenie splatenia tohto dlhu v splátkach a to s poukazom na svoju sociálnu situáciu, vo vzťahu ku ktorej navyše poukázala okrem nutných výdavkov aj na potrebu zaplatenia dlhov za služby poskytnuté mobilným operátorom a dlhov za bývanie.
4. Dňa 28.6.2019 bol súdu doručený návrh na zmenu účastníkov na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku s pripojenou kópiou žiadosti o postúpenie a prevod pohľadávok z 18.6.2019 s prílohou č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a kópiou Oznámenia o postúpení pohľadávok z 20.6.2019 vrátane podacieho hárku o doručení tohto oznámenia žalovanej. Okresný súd uznesením č. k. 7Csp/15/2019-51 zo 10.9.2019 návrhu na zmenu subjektov konania na strane žalobcu vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.9.2019.
5. Súd vykonal vo veci pojednávanie 23.10.2019, na ktoré bol predvolaný právny zástupca žalobcu (doručenie vykázané 11.9.2019) a žalovaná (doručenie vykázané k 13.9.2019). Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalobcu ospravedlnil podaním zo 17.10.2019. V zmysle § 180 C.s.p. súd konštatuje, že právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj samotnému žalobcovi (§ 110 C.s.p.) bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas (§ 178 ods. 2 C.s.p.) a rovnako tak aj žalovanej. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na nariadenom pojednávaní preto vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu a do neho predložených listinných dôkazov, najmä obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpisom z kartového účtu žalovanej, žiadosťou o aktivácii pôžičkovej karty zo dňa 26.9.2008, návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu z 26.6.2019 s prílohami, oznámením o postúpení pohľadávky z 20.6.2019, žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávky z 18.6.2019, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie zo 4.9.2019, potvrdením o výplate invalidného dôchodku zo 4.9.2019, predžalobnou upomienkou zo 4.5.2016 a oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 5.6.2016, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX, podpísanou žalovanou 23.9.2008 na formulári právneho predchodcu žalobcu požiadala žalovaná o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro s predschváleným úverovým rámcom 30.000,- Sk (995,82 Eur) a štandardnou mesačnou splátkou 1.000,- Sk (33,19 Eur). Zmluva bola podpísaná za VÚB, a.s. na základe plnomocenstva spoločnosťou Consumer finance Holding, a.s., Hlavné nám. č. 12, Kežmarok dňa 26.9.2008. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v žiadosti/zmluve je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri hypotetickom predpoklade, že klientovi bol schválený úverový rámec 81.000,- Sk, štandardná úroková sadzba je vo výške 22,80 %, ktorá spolu s poplatkami zostane po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenená, pričom ak k vyčerpaniu spotrebiteľského úveru by došlo v hodnote 50.000,- Sk dňa 1.2.2007 a dlžný zostatok by bol splatený v 3 splátkach 15.3.2007 vo výške 18.000,- Sk, 15.4.2007 vo výške 18.000,- Sk a 15.5.2007 vo výške 16.212,- Sk, ročná percentuálna miera nákladov by za týchto hypotetických podmienok bola 24,80 %. Zmluva ďalej obsahuje sadzobník poplatkov za konkrétne úkony a vyhlásenia žalovanej, medzi nimi aj vyhlásenie o oboznámení sa s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy. Zároveň bolo zistené, že dohoda o výške konkrétnej úrokovej sadzby zmluvou poskytnutého úveru priamo z obsahu predloženej žiadosti/zmluvy nevyplýva. V zmluve sa ďalej uvádza, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH a že účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi.
7. Z predloženého výpisu ku kartovému účtu bolo súdom zistené, že žalovaná od prvého čerpania úveru dňa 3.10.2008 vykonala debetné transakcie v sume 30.000,- Sk (995,82 Eur) a následne do 26.1.2016
ďalších 762,62 Eur, teda spolu v sume 1.758,44 Eur (transakcie boli vykonané výberom z bankomatu alebo zaplatením kúpnej ceny za tovar pri platbe kreditnou kartou v obchode). Bolo tiež zistené, že kreditné transakcie boli žalovanou realizované od 18.11.2008 v sume 2.000,- Sk (66,39 Eur) a následne do 18.1.2016 ešte v ďalšej sume 2.821,15 Eur. Celkovo tak žalovaná vykonala kreditné transakcie v sume 2.887,54 Eur.
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávok z 20.6.2019 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzavretej 26.9.2008 vo výške 2.618,43 Eur aj so všetkým príslušenstvom. Zároveň bolo v konaní preukázané doručovanie tohto oznámenia žalovanej doporučenou zásielkou.
9. V konaní bolo tiež preukázané, že splnomocnenec právneho predchodcu žalobcu upozornil listom zo 4.5.2016 žalovanú na neuhradenie splátky splatnej v mesiaci marec 2016 upozornil, že pokiaľ do 11.5.2016 nedôjde k úhrade tejto splatnej splátky, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanej doručená 9.5.2016. Splnomocnenec právneho predchodcu žalobcu ďalej listom z 5.6.2016 žalovanej oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v celom rozsahu naraz, pričom dlh bol vyčíslený v sume 1.238,43 Eur. Toto oznámenie bolo žalovanej doručené 10.6.2016.
10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 13. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. 14. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
15. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Na základe vyššie uvedených ustanovení citovaných zákonov súd posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, kde právny predchodca žalobcu konal v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Na uzavretú zmluvu bolo preto potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy a tiež posúdiť zmluvný vzťah v zmysle osobitných ustanovení upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd vychádzajúc zo zásady prezumpcie platnosti právnych úkonov dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže predložená žiadosť bola podpísaná právnym predchodcom žalobcu, za ktorého konala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., o čom súd nemal odôvodnené pochybnosti, keďže žalobu vo veci podal sám pôvodný veriteľ zo zmluvy. Vydanie potvrdzujúceho listu pôvodným veriteľom bolo len podmienkou účinnosti zmluvy a nie aj jej platnosti (pozri text za čl. VI. bodom 12. žiadosti). Právny predchodca žalobcu teda poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške 30.000,- Sk (v prepočte 995,82 Eur), ktorý žalovaná skutočne čerpala. Podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal súd za preukázané z oznámenia o postúpení pohľadávky z 20.6.2019 a s prihliadnutím na obsah predžalobnej upomienky zo 4.5.2016 a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 5.6.2016, ktorých doručenie žalovanej bolo v konaní preukázané, čím súd vzal za splnené aj podmienky vyžadované § 92 ods. 8 zákona o bankách.
23. Následne súd skúmal obsah zmluvy z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Analýzou obsahových náležitostí predloženej zmluvy súd dospel k záveru, že v zmluve absentujú náležitosti vymedzené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch - t.j. o dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, jeho ročnej úrokovej sadzbe, ďalej o počte a termíne splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o hodnote priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli predložené a ktorých písmo je takmer nečitateľné.
24. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, rovnako aj uvedenie členenia splátok, ich splatnosti, údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, celkových nákladoch spotrebiteľa a ďalšie nemôže v spotrebiteľských úverových zmluvách absentovať, keďže sú podmienkou prehľadného vymedzenia povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzavretia zmluvy neobsahoval pre revolvingové úvery výnimku v tom smere, že by tieto zmluvy nemuseli tieto náležitosti obsahovať (vrátane údaj o RPMN). Výluka aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch sa v čase uzavretia zmluvy týkala len úverov formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, čo nebol daný prípad. Zo zmluvy o revolvingovom úvere by mal byť zrejmý údaj o výške RPMN vypočítanej v prípade jednorazového vyčerpania plného úverového limitu a nie len indikatívny jej výpočet za hypotetických podmienok, ktoré sú úplne odlišné od podmienok úveru dohodnutých v zmluve. Právny predchodca
žalobcu si teda nesplnil svoju povinnosť určito, prehľadne a zrozumiteľne uviesť v zmluve všetky náležitosti vyžadované v tom čase platným zákonom o spotrebiteľských úveroch.
25. Vzhľadom na uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy teda možno poskytnutý úver jednoznačne považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nečitateľnosť niektorých obchodných podmienok poskytnutého úveru síce môže viesť aj k záveru o ich neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi, neznamená to ale, že celú zmluvu o úvere možno len z tohto titulu vyhlásiť za neplatnú, najmä keď zo zmluvy bolo možné identifikovať ako osobu veriteľa tak aj osobu dlžníka a vyvodiť výšku poskytovaného úveru ako aj výšku jednotlivých splátok stanovených na splácanie úveru. Poskytovanie úverov spotrebiteľom, t.j. finančných prostriedkov za primeranú odplatu totiž nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže existencia právneho predpisu upravujúca podmienky ich poskytovania (zákon o spotrebiteľských úveroch) možnosť poskytnutia spotrebiteľských úverov priamo predpokladala. Dôsledkom absencie niektorých náležitostí zmluvy, týkajúcich sa napríklad výšky požadovaných úrokov a poplatkov môže mať za následok len nepriznanie tohto žalobcom uplatneného práva súdom, nie však vyhlásenie celého zmluvného vzťahu za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Žiada sa tiež poznamenať, že aj v prípade ustálenia právneho záveru o neplatnosti úverovej zmluvy by žalobca mal právo na zaplatenie toho, čo žalovanej poskytol, teda na vrátenie čerpaných finančných prostriedkov a to podľa zásad pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre meritórne rozhodnutie súdu vo veci preto bez toho, aby súd vyhodnocoval platnosť jednotlivých zmluvných podmienok postačovalo, aby súd vyhodnotil, či žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila minimálne toľko, čo od právneho predchodcu žalobcu čerpala, pretože pokiaľ súd ako bolo vyššie uvedené dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca mal právo len na vrátenie rozdielu medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenou sumou na splácanie úveru. V danom prípade žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 1.758,44 Eur a na úhradu úveru vrátila sumu 2.887,54 Eur. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj zo zistenia o úplnom vrátení čerpaných finančných prostriedkov žalovanou tak súd považoval žalobu za nedôvodnú, z dôvodu ktorého ju v celosti zamietol. Bolo tak bez právneho významu zaoberať sa podmienkami pre žalovanou žiadané povolenie splácania žalobcom uplatneného nároku v splátkach.
26. K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie v podaní zo 17.10.2019 na podklade jej písomného vyjadrenia k žalobe z 9.9.2019 súd uvádza, že podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia splnené neboli. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 9.9.2019 uplatnený nárok v sume 2.539,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.4.2019 do zaplatenia ako aj nárok na náhradu trov konania čo do dôvodu ani čo do výšky výslovne a v celosti neuznala. Vo svojom písomnom vyjadrení len uviedla, že si dlh voči žalobcovi uvedomuje, v podstate však nešpecifikovala výšku príslušenstva tohto dlhu, ani z akého dôvodu ho takýmto spôsobom má uznať. Jej následný prednes na nariadenom pojednávaní nesvedčil o žiadnej skutočnej a konkrétnej vedomosti o výške tohto dlhu voči žalobcovi v čase doručenia tohto jej vyjadrenia súdu, ako aj o dôvodnosti uplatneného nároku; navyše z písomného vyjadrenia žalovanej ani nevyplýva, či k uznaniu dlhu má dôjsť aj v prípade, ak je uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný. Súd preto toto vyjadrenie žalovanej vyhodnotil iba ako žiadosť o povolenie splácania prípadne súdom priznaného nároku (alebo jeho časti) na podklade uplatnenej žaloby a to v primeraných splátkach. V danom prípade teda neboli vo veci splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie podľa § 282 Civilného sporového poriadku.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. Žalovaná mala v konaní plný úspech, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatňovala. Preto súd vychádzajúc zo zásady procesnej hospodárnosti rozhodol, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.