Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CbZm-23-2018.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24CbZm/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: Y.. F. T., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Martin Timko, advokát, so sídlom Hlavná 23, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Y. Š., W.. X.X.XXXX, F. V. XX, XXX XX U. Š., o zaplatenie 1 500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 500 eur od 1.12.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1 500 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že dňa 20.10.2017 uzatvoril so žalovaným ústnou formou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odovzdal žalovanému sumu 1 500 eur v hotovosti. Časť poskytnutej sumy bola zabezpečená vo forme zmenky na sumu 1 300 eur. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmenku zo dňa 20.10.2017.
2. Súd vykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanému, napriek tomu sa mu nepodarilo doručiť žalobu s prílohami do vlastných rúk, preto postupom podľa § 116 odsek 2 CSP súd zverejnil oznámenie na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 13.6.2019 do 1.7.2019. Dňom 28.6.2019 sa považuje žaloba za doručenú. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprel. 3. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 23.10.2019, súd vec prejednal za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, v neprítomnosti žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci aj v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom v spojení s nespornými skutočnosťami zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 20.10.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným ústnou formou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1 500 eur v hotovosti. Strany si dohodli termín splatnosti na deň 30.11.2017. Na zabezpečenie nárokov vystavil žalovaný v Prešove dňa 20.10.2017 v prospech žalobcu zmenku na sumu 1 300 eur s doložkou bez protestu. Zmenka bola splatná v Prešove dňa 30.11.2017. Napriek uplynutiu doby splatnosti, žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil ani čiastočne.
6. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
7. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
9. Podľa čl. I, § 33 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
10. Podľa čl. I, § 17 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
11. Podľa čl. I, § 48 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
12. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 4 Obo 21/2012).
13. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť 30.11.2017, časť sumy vo výške 1 300 eur bola zabezpečená vlastnou zmenkou. Predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení v čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1500 eur.
14. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
17. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 500 eur od 1.12.2017 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti peňažného záväzku. Základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
18. Podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 23. októbra 2019