Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 23.10.2019, v trestnej veci proti obžalovanému Y.. J. U. pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa Tr. zákona () a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 30.01.2018 takto

rozhodol:

Podľa () z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

Podľa

obž. Y.. J. U., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom U., C. XXX/XX, okr. L., o s l o b o d z u j e spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa Tr. zákona, výtržníctva podľa Tr. zákona, ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona a poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zákona (), ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 1. 8. 2003 asi od 12.45 hod. na ulici Skalnej pred domom č. XXX/XX vo Svite, okres Poprad vulgárne nadával L. G. st., ktorý stál vo svojom ohradenom dvore, následne na neho namieril legálne držanú pištoľ zv. CZ 92 kalibru 6,35 mm, ktorou sa mu vyhrážal zastrelením a pri odchádzaní od plota rodinného domu L. G. st., kopol obžalovaný do blatníka tam odstaveného osobného motorového vozidla zn. Audi A4 EČ L. XXX-H., na ktorom poškodil ľavý blatník, čím spôsobil majiteľovi vozidla L. G. st. škodu v sume 10.129,- Sk ( 336,23 € ). Následne L. G. st. vyšiel na ulicu, kde ho obžalovaný J. U. napadol tak, že ho udrel päsťou po tvári, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom si chránil rukami tvár a hlavu, obžalovaný ho vtedy kopol tak, že mu zasiahol ruku, poškodený sa bránil tak, že chytil obžalovaného za nohu, obžalovaný stratil rovnováhu a po páde na zem spadol na poškodeného L. G. st., obžalovaného sa snažil od poškodeného odtiahnuť L. G. ml., ktorý ho chytil v oblasti hrudníka, pričom sa obžalovanému podarilo vytiahnuť z vrecka vesty pištoľ, z ktorej vystrelil, vtedy všetci traja vstali zo zeme, obžalovaný J. U. pritom striedavo pištoľou mieril na L. G. st. a L. G. ml. a vyhrážal sa im zabitím. Pri napadnutí utrpel poškodený L. G. st. zranenie a to zlomeninu posledného článku palca ľavej ruky, tržnozhmoždenú ranu na ľavom obočí, na ľavom lakti a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého stehna, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť od 4.8.2003 do 16. 8. 2003,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa () poškodeného L. G., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom U., U. č. XXX/XX, okr. L., o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa oslobodil obžalovaného J. U. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa Tr. zákona (správne malo byť Tr. zákona), výtržníctva podľa Tr. zákona, ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona a poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 1. 8. 2003 asi od 12.45 hod. na ulici Skalnej pred domom č. XXX/XX vo Svite, okres Poprad vulgárne nadával L. G. st., ktorý stál vo svojom ohradenom dvore, následne na neho namieril legálne držanú pištoľ zv. CZ 92 kalibru 6,35 mm, ktorou sa mu vyhrážal zastrelením a pri odchádzaní od plota rodinného domu L. G. st., kopol obžalovaný do blatníka tam odstaveného osobného motorového vozidla zn. Audi A4 EČ L. XXX-H., na ktorom poškodil ľavý blatník, čím spôsobil majiteľovi vozidla L. G. st. škodu v sume 10.129,- Sk ( 336,23 € ). Následne L. G. st. vyšiel na ulicu, kde ho obžalovaný J. U. napadol tak, že ho udrel päsťou po tvári, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom si chránil rukami tvár a hlavu, obžalovaný ho vtedy kopol tak, že mu zasiahol ruku, poškodený sa bránil tak, že chytil obžalovaného za nohu, obžalovaný stratil rovnováhu a po páde na zem spadol na poškodeného L. G. st., obžalovaného sa snažil od poškodeného odtiahnuť L. G. ml., ktorý ho chytil v oblasti hrudníka, pričom sa obžalovanému podarilo vytiahnuť z vrecka vesty pištoľ, z ktorej vystrelil, vtedy všetci traja vstali zo zeme, obžalovaný J. U. pritom striedavo pištoľou mieril na L. G. st. a L. G. ml. a vyhrážal sa im zabitím. Pri napadnutí utrpel poškodený L. G. st. zranenie a to zlomeninu posledného článku palca ľavej ruky, tržnozhmoždenú ranu na ľavom obočí, na ľavom lakti a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého stehna, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť od 4.8.2003 do 16. 8. 2003,

lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa poškodeného L. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom U., U. XXX/XX, okr. L., s nárokom na náhradu škody odkázal na konania o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie. V dôvodoch odvolania, po tom, čo skonštatoval spôsob akým prvostupňový súd rozhodol a čím a ako svoje rozhodnutie odôvodnil, uviedol, že s úvahami súdu, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby sa nestotožňuje, nakoľko súd zistený skutkový stav veci vyhodnotil nesprávne. Súd mal za preukázané, že dňa 01.08.2003 došlo k vzájomnému incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, rovnako nemal pochybnosti o zraneniach spôsobených tak poškodenému L. G. st., ako aj obžalovanému. Podľa skutočností uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, súd pri vykonávanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní zistil viaceré rozpory vo výpovediach poškodeného L. G. st., aj vo výpovediach oboch poškodených navzájom. Veľmi podrobne sa zaoberal a poukázal na viaceré rozpory vo výpovediach L. G. st. a L. G. ml., pričom však nesprávne vyhodnotil niektoré tvrdenia obžalovaného, ktoré on považuje za dôležité a o ktoré oprel svoje konečné rozhodnutie, najmä s poukazom na nutnú obranu obžalovaného. Súd sa síce do podrobností vysporiadal s odchýlkami vo výpovediach poškodených, avšak úplne logická mu prišla situácia popísaná obžalovaným, že počas toho, ako ho poškodený mladší držal na zemi a ležal na ňom a poškodený starší ho neustále bil do hlavy, obžalovaný bol schopný rozzipsovať pravé vrecko vesty, z ktorého vybral pištoľ, následne ľavé vrecko vesty, z ktorého vybral zásobník, potom zasunúť zásobník do zbrane, obtiahnuť zbraň a následne vystreliť a to všetko počas tohto pretrvávajúceho útoku. Ako obžalovaný uviedol, počas tohto pretrvávajúceho útoku stále kričal, aby poškodení prestali a pred výstrelom ich dokonca upozornil, aby prestali, lebo vystrelí. Takto opísaná situácia mu príde ako málo pravdepodobná, preto má za to, že zbraň obžalovaný takýmto spôsobom nebol schopný nabiť. Za nesprávny považuje záver súdu, že sa mu zdá málo pravdepodobné, že poškodení nemali vedomosť o tom, že mal obžalovaný zbraň pri sebe, čo vyvodil z toho, že potom, ako sa obžalovaný poškodeným so zbraňou v ruke vyhrážal, že ich zastrelí, daná vyhrážka v nich nevzbudila žiadnu obavu, minimálne obavu poškodeného L. G. st. o život svojho syna, a že po tomto incidente neodišli do bezpečia a neprivolali políciu. To, že obaja poškodení neutiekli hneď na začiatku, neznamená, že sa nebáli o svoj život. Poškodený L. G. st. vysvetlil, že spočiatku sa nebál o svoj život, keďže nepredpokladal, že ho obžalovaný trafí zbraňou z väčšej vzdialenosti, z 10 metrov, avšak potom, čo vystrelil a na neho znovu namieril zbraň už z menšej vzdialenosti, túto obavu

nadobudol a to, že z takejto menšej vzdialenosti je spôsobilý ho trafiť. Navyše sa súd na podporu tvrdenia poškodených, že vedeli o zbrani obžalovaného, nedostatočne vysporiadal s výpoveďou svedkyne X. K. - T., ktorá na hlavnom pojednávaní, a podobne aj v prípravnom konaní, uviedla, že 01.08.2003 išla vysypať smetí a na ulici videla, ako sa bili tri osoby, pričom dve spoznala a to G. staršieho a G. mladšieho, tretiu osobu nespoznala. Vzdialení boli asi 15 - 20 metrov. Pán, ktorého nepoznala, bol určite na zemi, nevedela, či sedel alebo kľačal a po ľavej a pravej strane stáli poškodení jeden z jednej, druhý z druhej strany a snažili sa mu odtiahnuť ruky. Obaja G. tomu pánovi ťahali ruky od seba a ten pán mal v ruke nejaký predmet, malý, čierny. To, že sa malo jednať o zbraň, zrejme usúdila až po výstrele. Keďže sa zľakla, hneď odišla preč. Svedkyňa X. K. teda potvrdila výpovede poškodených, že chceli obžalovaného odzbrojiť, keďže vedeli, že má pri sebe zbraň. Považuje za potrebné poukázať, že zranenia, ktoré obžalovanému, súhlasia aj s opisom skutkového deja tak, ako ho opísali poškodení vo svojich výpovediach. Rovnako so závermi znaleckého posudku týkajúcimi sa mechanizmu zranení svedka - poškodeného, súhlasia aj popísané zranenia poškodeného L. G. st. tak, ako to uviedol vo svojich výpovediach. Zároveň súd pri hodnotení výpovede Y. G., touto výpoveďou najprv spochybnil tvrdenie poškodeného staršieho o tom, čo sa stalo po výstrele obžalovaného zo zbrane a to, že po tomto výstrele na neho a na jeho syna obžalovaný mieril zbraňou, keďže svedkyňa z okna videla len nejakého pána držiaceho zbraň v ruke a nikoho iného nevidela, no súd nevzal do úvahy skutočnosť, že svedkyňa počula tohto pána kričať ja ťa zastrelím a to vzhľadom na jej príbuzenský pomer k poškodeným. Táto vyhrážka pritom vzbudila u poškodeného G. st. strach o jeho život a život jeho syna a je kľúčová pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa Tr. . Súd teda v súvislosti s výpoveďou poškodeného L. G. st. o tom, že po incidente na neho a jeho syna obžalovaný opätovne mieril zbraňou a vyhrážal sa mu zabitím, považoval výpoveď svedkyne Y. G. za nevierohodnú a účelovú, teda vyhrážku zabitím po výstrele nebral do úvahy, ale zároveň touto nevierohodnou a účelovou výpoveďou mal za preukázané to, že po výstrele poškodení utekali k domu a teda obžalovaný po výstrele už na nich nemieril zbraňou a nevyhrážal sa im a že obžalovaný utekal po výstrele k svojmu autu a z miesta odišiel. Pokiaľ ide o odchýlky vo výpovediach poškodených, ich výpovede nie sú totožné, pretože každá osoba vníma určitú situáciu ináč a je nepravdepodob-né a bolo by podozrivé, ak by vypovedali úplne zhodným spôsobom. Na základe vyššie uvedeného preto nemožno s úplnou istotou tvrdiť, že obžalovaný konal v sebaobrane tak, ako to v tomto prípade uzavrel súd, a teda, že boli splnené podmienky nutnej obrany. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. 254 ods. 1 (je potrebné zdôrazniť, že konanie vykonával ešte podľa a to vzhľadom na ust. teraz účinného , teda , vzhľadom na to, že obžaloba bola v predmetnej veci podaná pred 01.01.2006, takže pokiaľ bude v ďalšom krajský súd poukazovať na , ide o ) zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že aj keď výrok napadnutého rozsudku v časti dôvodu, pre ktorý okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nekorešponduje s dôvodmi napadnutého rozsudku, sú v podstate odvolacie námietky okresného prokurátora nedôvodnými.

V posudzovanej veci, podľa názoru krajského súdu, vykonal prvostupňový súd dokazovanie v takom rozsahu, ako to ustanovenie vyžaduje, teda tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil postupom uvedeným v a dospel tak (s výnimkou spomínaného dôvodu, pre ktorý obžalovaného spod obžaloby oslobodil) k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Dôkazy, ktoré prvostupňový súd v posudzovanej veci vykonal v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a naozaj veľmi podrobne a v súlade s obsahom vykonaných dôkazov v odôvodnení rozsudku rozpísal, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení navzájom si odporujúcich dôkazov spravoval.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky a kritéria kladené naň v ust. , odôvodnenie považuje krajský súd za vecne správne a závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel, logické a odôvodnené, a preto naň v podrobnostiach poukazuje a osvojuje si ho.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd nemal pochybnosti o tom, že 01.08.2003 došlo k vzájomnému incidentu medzi poškodeným a obžalovaným, rovnako ako nemal pochybnosti ani o zraneniach spôsobených tak poškodenému L. G. st. ako aj obžalovanému, o čom svedčia výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkyne X. T., lekárske správy, aj závery znaleckých posudkov.

Je nepochybné, a konštatuje to aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, že v danom prípade existujú dve verzie skutkového deja a to jednak verzia, ktorú prezentoval poškodený L. G. st., sčasti L. G. ml. na jednej strane a verzia, ktorú prezentoval obžalovaný na strane druhej.

Verzii prezentovanej poškodeným prvostupňový súd neuveril a odôvodnil to tým, že na hlavnom pojednávaní zistil viaceré rozpory vo výpovediach poškodeného L. G. st. ako aj vo výpovediach oboch poškodených navzájom. Na uvedené rozpory veľmi podrobne poukázal a poukázal aj na skutočnosti, ktoré už v podstate neumožňovali v tomto štádiu konania, vzhľadom na pochybenia v počiatočných štádiách trestného stíhania, preveriť tvrdenia poškodeného, najmä pokiaľ ide o poškodenie motorového vozidla, nehovoriac o jeho tvrdeniach vo vzťahu k spôsobenej škode (ktoré mali byť dokonca vyvrátené).

Odvolacie námietky prokurátora smerujú voči správnosti hodnotenia dôkazov zo strany prvostupňového súdu a vytýka im, podľa jeho názoru, nesprávne hodnotenie jednotlivých dôkazov, ktoré je podľa neho v určitých smeroch nelogické a nesprávne.

S týmto názorom sa však krajský súd nestotožňuje, keďže prvostupňový súd sa skutočne veľmi podrobne a dôsledne vysporadúval s každým jedným z vykonaných dôkazov, tieto dôkazy navzájom konfrontoval, poukazoval na skutočnosti, vzhľadom na ktoré nie je možné niektorým tvrdeniam, hlavne poškodeného, uveriť, pretože sú v rozpore jednak s jeho jednotlivými výpoveďami navzájom aj v rozpore s výpoveďami ďalších svedkov a prípadne s nimi nekorešpondujú ďalšie z dôkazov zistené skutočnosti. Súd prvého stupňa teda naozaj dôsledne zhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy, vyhodnocoval ich v súlade s ustanovením podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však bolo založené na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu a to tak jednotlivo ako aj v ich súhrnne a vo všetkých vzájomných súvislostiach. Na základe toho potom urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia. V tomto smere nemožno súdu prvého stupňa vytknúť to, že by bol v rámci hodnotenia dôkazov niektorý z dôkazov opomenul hodnotiť alebo že by ho nebol hodnotil v súvislostiach a kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, či to, že by sa úvahy, ktoré pri hodnotení dôkazov prezentoval, vymykali z rámca logiky.

Ako už bolo vyššie uvedené, so závermi ku ktorým súd pri hodnotení dôkazov dospel, sa krajský súd stotožňuje. V tejto súvislosti však považuje za potrebné uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by mal krajský súd na základe svojho vlastného presvedčenia uvedené dôkazy hodnotiť s inými reálne do úvahy prichádzajúcimi závermi, nemohol by rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, pretože nemôže prvostupňovému súdu dávať záväzné pokyny k tomu, ako konkrétne má dôkazy hodnotiť. Zrušenie napadnutého rozsudku by prichádzalo do úvahy len v tých prípadoch, ak by bolo nutné dokazovanie doplniť alebo pokiaľ by bolo zistené, že prvostupňový súd nehodnotil dôkazy dôsledne, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, resp. by hodnotenie dôkazov z jeho strany trpel takými vadami, ktoré by naznačovali, že okresný súd dôkazy hodnotil v rozpore so zásadami logiky. Už aj preto nemožno považovať odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora však mohol krajský súd napraviť chybu, ktorú predsa len v posudzovanej veci zistil.

Okresný súd totiž obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu uvedeného v , teda preto, že podľa neho nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

S uvedeným záverom už aj vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov, rozhodne nie je možné súhlasiť.

Ani prvostupňový súd totiž nespochybňuje, a ani sám obžalovaný nepopiera, že k skutku, teda konfliktu medzi ním a poškodenými došlo a nie je spochybnená minimálne ani okolnosť, že obžalovaný z legálne držanej zbrane v priebehu konfliktu vystrelil.

Už len uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný skutok sa stal.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa ustanovenia, ktoré okresný súd aplikoval, teda podľa ustanovenia prichádza do úvahy v tom prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal alebo ak zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok stal. Na konštatovanie uvedeného záveru je potrebné rešpektovať zásadu pre hodnotenie totožnosti skutku uvedenú v , podľa ktorého môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Podstatu skutku tvorí jednak konanie páchateľa a jednak následok, ktorý je týmto konaním spôsobený a z uvedeného pohľadu sa potom rieši a posudzuje aj otázka zachovania totožnosti skutku. Totožnosť skutku je zachovaná vtedy, ak je zachovaná totožnosť konania aj následku alebo aspoň totožnosť konania pri rozdielnom následku, resp. totožnosť následku pri rozdielnosti konania. Z uvedeného je teda zrejmé, že pre to, aby zostala zachovaná totožnosť skutku sa nevyžaduje, aby boli preukázané vždy všetky skutočnosti uvedené v obžalobnom návrhu. Postačí, ak sú preukázané podstatné okolnosti, ktoré daný skutok charakterizujú z pohľadu ako to bolo vyššie uvedené, teda ak je zachovaná aspoň totožnosť konania alebo totožnosť následku.

Z uvedeného dôvodu sa preto naozaj nie je možné stotožniť so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a v tomto smere je napokon potrebné konštatovať, že ani dôvody samotného rozsudku k tomuto záveru vôbec nesmerujú.

Prvostupňový súd totiž podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia obžalovaného oslobodil pre to, že na základe skutkového stavu, ktorý ustálil a ktorý popísal, mal za preukázané, že konanie obžalovaného bolo jednoznačne vyvolané správaním sa poškodeného, obžalovaný poškodeného k útoku nevyprovokoval, len reagoval na jeho trvajúci útok, pričom reakcia obžalovaného neprekročila medze ustanovené v Tr. zákona (ide samozrejme o účinný v čase spáchania skutku, teda ), teda medze nutnej obrany. K uvedenému záveru dospel súd vzhľadom na to, že na podklade vykonaných dôkazov ustálil, že obžalovaný počas pretrvávajúceho útoku na jeho osobu, v priebehu ktorého bol vystavený útoku dvoch osôb, ktoré vyzýval, aby od útokov upustili, avšak útoky hlavne na oblasť jeho hlavy neprestávali a neprestávali ani po tom, čo útočníkov vyzval a neskôr ich aj varoval pred použitím zbrane, avšak bezvýsledne, takže v sebaobrane zbraň použil a z tejto raz vystrelil. Uvedené konanie obžalovaného považoval prvostupňový súd za primeranú obranu a reakciu na pretrvávajúci útok.

Konanie v nutnej obrane však nie je dôvodom na oslobodenie spod obžaloby z dôvodu uvedeného v , ale preto, že takéto konanie obžalovaného nie je trestným činom, teda na oslobodenie z dôvodu uvedeného v .

Len vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a keďže pochybenie prvostupňového súdu mohol v tomto smere bez ďalšieho napraviť sám, na podklade vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu uvedeného v .

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, v zmysle ustanovenia musel krajský súd, rovnako tak ako súd prvého stupňa, poškodeného odkázať s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.