Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/135/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., so sídlom Brečtanová 1, 830 07 Bratislava, IČO: 31 340 822, právne zastúpený advokátskym spoločenstvom: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Peter Čavojský, PhD., proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.07.2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 11.07.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019, ktorým Rada žalovaného ako orgán žalovaného podľa a orgán príslušný podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o verejnom obstarávaní“) vo veci odvolania verejného obstarávateľa - žalobcu (kontrolovaný) proti rozhodnutiu žalovaného č. 8365-6000/2018-OD/7 zo dňa 15.04.2019, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, začatom z vlastného podnetu žalovaného, týkajúcom sa verejných obstarávaní na predmet podlimitných zákaziek s názvom „Osobné motorové vozidlo“, postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa v nadväznosti na až zákona o verejnom obstarávaní, ktoré boli vyhlásené prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému („EKS“) toho istého dňa 09.04.2018 pod identifikátormi č. Z201816143, Z201816146, Z201816148 a Z201816151, rozhodla tak, že zamietla odvolanie kontrolovaného a rozhodnutie žalovaného č. 8365-6000/2018-OD/7 zo dňa 15.04.2019 potvrdila podľa zákona o verejnom obstarávaní.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“) a to z dôvodu, že inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. značná finančná škoda. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní je druhostupňové rozhodnutie podkladom pre začatie konania o uložení pokuty, pričom v kontexte záväznosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku nielen účastník konania, ale aj samotný správny orgán viazaný predmetným rozhodnutím, pričom správny orgán v konaní o uložení pokuty s ohľadom na túto viazanosť nemôže opätovne posudzovať, či došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol,

že rozhodnutie je právoplatné, a teda nič nebráni žalovanému začať konanie o uložení sankcie a uložiť žalobcovi sankciu, a to vo výške viac než 26 000 eur, ktorá je podľa žalobcu neprimeraná a neproporcionálna a to vzhľadom na skutkový stav. Žalobca argumentoval tým, že predmetná sankcia, s ohľadom na jej výšku, predstavuje pre žalobcu závažnú finančnú ujmu, ktorá je zároveň z hľadiska daňového tzv. nedaňovým nákladom, a teda neznižuje základ dane, t. j. predmetnú položku by jednak musel uhradiť v plnej sume a zároveň by táto istá položka bola predmetom zdanenia (z daňového hľadiska sa jedná o tzv. pripočítateľnú položku), a teda jeho skutočná škoda by nebola len vo výške uloženej pokuty, ale tiež v navýšenej daňovej povinnosti. Tvrdil, že v prípade úspechu žalobcu v spore a rozhodnutia správneho orgánu o zastavení konania z dôvodu, že žalobca proklamované ustanovenia neporušil, musel by si od správneho orgánu uhradenú pokutu vymáhať, čo by predstavovalo administratívnu záťaž žalobcu. Rovnako by predmetnú vec musel riešiť z účtovného hľadiska, čo predstavuje pre žalobcu ďalšiu administratívnu záťaž, ktorú by inak nemusel vynaložiť. Žalobca zastával názor, že s ohľadom na dikciu a spočívanie lehôt stanovených osobitným predpisom, t. j. v tomto prípade zákonom o verejnom obstarávaní, by žalovaný v období počas konania o správnej žalobe nemal vykonávať žiadne úkony smerujúce k uloženiu pokuty, a teda ani začať konanie o uložení pokuty, nakoľko takýmto spôsobom by došlo k nedôvodnému predĺženiu lehoty stanovenej v zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého konanie o uložení pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní, o ktorom sa žalovaný dozvie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (t. j. žalobcu) po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Následne žalobca v dôvodoch návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že začatím konania o uložení pokuty zo strany žalovaného v zmysle napadnutého druhostupňového rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) by došlo k narušeniu právnej istoty žalobcu ako kontrolovaného, a to v nadväznosti na kompetencie žalovaného ukladať pokuty v konaní o uložení pokuty podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom zároveň by neplynula lehota, po uplynutí ktorej zaniká zodpovednosť žalobcu ako kontrolovaného za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol, že neodložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by tak boli závažným spôsobom porušené jeho práva týkajúce sa zániku zodpovednosti s ohľadom na plynutie času a došlo by k neodôvodnenému predĺženiu zákonom o verejnom obstarávaní stanovenej lehoty na začatie konania o uložení pokuty zo strany žalovaného výrazne v neprospech žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že podmienky na odloženie vykonateľnosti napadnutého druhostupňového rozhodnutia v súlade s sú splnené.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 22.09.2019, osobne podaným správnemu súdu dňa 23.09.2019, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

4. Podľa zákona ć. (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, resp. značnej finančnej škody. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že žalovaný vzhľadom na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia môže začať konanie o uložení sankcie a uložiť žalobcovi sankciu a to výške viac než 26.000 eur. Tvrdil, že predmetná sankcia s ohľadom na jej výšku predstavuje pre žalobcu závažnú finančnú ujmu.

10. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, resp. značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Záverom správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žiadateľa o jeho priznanie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. V zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

14. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .