Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: 1a/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. – D. E. XXX, (právny nástupca po zomr. A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomr. X.X.XXXX), 2a/ F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. – I. XXX, 2b/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 2c/ A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXX, (2/a až 2c/ ako právni nástupcovia po zomr. F. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomr. XX.XX.XXXX), 3/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. M. XXXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom G., N. XXXX, 4/ A. O. K., nar. X.X.XXXX, bytom G., L. M. XXXX, právne zastúpený JUDr. Luciou Juršíkovou, advokátkou so sídlom P., A. M. XXXX/X, proti žalovaným 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. I. G. XXX, 2/ Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. XXX/XX, 3/ S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., M. XXXX/XX, 4/ N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., M. XXXX/XX, 5/ F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. E. XXX, (žalovaní 1/ až 5/ ako právni nástupcovia po pôvodne žalovanom A. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomr. X.XX.XXXX), všetci žalovaní zastúpení JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom G., S. XXXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe odvolania žalobcov 2/, 3/, 4/ voči rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -438 zo dňa 16. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1/ až 5/ majú voči žalobcom 2a/ až 4/ n á rok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za ťažbu drevnej hmoty za rok 2009 a 2010 v celom rozsahu zamietol. 2. Východiskovo za nesporné vyhodnotil, že Zmluvou o združení osôb na dosiahnutie účelu spoločného hospodárenia v lesnej pôde bolo v zmysle § 829 až 841 Obč. zák. založené Združenie súkromných vlastníkov lesnej pôdy Zákopčie Vysoká 1. Členom združenia mohol byť každý občan, ktorý je vlastníkom lesa v Zákopčí, pričom majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stal spoluvlastníctvom účastníkov združenia. Predsedom tohto združenia bol právny predchodca žalovaných - A. E.. Menovaný v rozhodnom období nebol spoluvlastníkom pozemku KNE č. 2629/2 – orná pôda o výmere 65 022 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre katastr. územie C., v súvislosti s ktorou parcelou sa domáhajú žalobcovia náhrady za výrub drevnej lesnej hmoty za obdobie 2009 – 5.8.2010 titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získavať práve žalovaný ako predseda združenia tým, že im nevyplatil podiely za výrub drevnej hmoty na citovanej parcele. 3. Aktívna legitimácia na uplatňovanie nárokov vo vzťahu k výrubu drevnej hmoty na spornom pozemku, podľa názoru okresného súdu, svedčí žalobcom, pretože títo preukázateľne boli podielovými spoluvlastníkmi na dotknutej parcele.

4. Zo zápisníc o trestnom oznámení mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalovaných nerealizoval túto ťažbu sám (podľa vyjadrenia A. K. na mieste samom „pilčíci“ uviedli, že konali na pokyn žalovaného). Právny predchodca žalovaných podľa odôvodnenia uznesenia ORPZ Čadca ČVS: 1243/OO-CA-2010 zo dňa 1.10.2010 (trestné stíhanie zastavené vo vzťahu k výrubu od presne nezisteného dňa do 5.8.2010 na parcele 2629) uviedol, že združeniu bol vydaný súhlas na ťažbu drevnej hmoty v lesnom poraste parcely KNE 2629/1, 2929/2, 1630, 2631 od lesného hospodára T. B.. V zmysle odôvodnenia tohto uznesenia právny predchodca žalovaných nevykonával nelegálnu ťažbu drevnej hmoty. Naopak, ako predseda Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy v obci Zákopčie konal v súlade s oprávneniami vyplývajúcimi mu ako predsedovi združenia a zastupoval tak členov tohto združenia. Nenaplnil tak skutkovú podstatu prečinu krádeže. Rovnaký záver vyplýva z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Čadca ČVS: ORP/OO-CA-2009 zo dňa 5.8.2009 (týkajúceho sa oznámenia A. K. o podozrení z prečinu krádeže od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2009 do 20.7.2009, kedy došlo k vyťaženiu drevnej hmoty na parcele 2629/2 v rozsahu cca 240 m3) o nedôvodnosti začatia trestného stíhania. V tomto prípade A. E. opäť ako predseda Združenia vlastníkov lesov v Zákopčí podal vysvetlenie, že realizoval ťažbu kalamitného dreva v rozsahu 239,4 m2, pričom ťažbu dreva vyznačil T. B., ktorý vo výpovedi potvrdil, že ťažbu previedol štatutár združenia A. E..

5. Okrem toho, podľa žalobcom predložených súhlasov na ťažbu dreva okresný súd považoval za zrejmé, že tieto súhlasy na ťažbu udelil odborný lesný hospodár T. A. B. s platnosťou do 31.10.2010, pričom ťažba mala byť realizovaná na JPRL 1035 11, 1037 01, 1041 11, 1033 A, 1038 B, 1038, t. j. iné ako 1035 10 a 1035 20, ktoré identifikoval znalec Ing. Barbierik pri určovaní hodnoty výrubu drevnej hmoty, ktoré mal neoprávnene ťažiť právny predchodca žalovaných z parcele E-KN č. 2629/2. 6. Pokiaľ ide o rukou písané vyúčtovanie právneho predchodcu žalovaných, jedná sa podľa súdu prvej inštancie o ťažbu na parcelách 2629-2630 za rok 2009, pričom podľa jednoduchého matematického súčtu ide o ťažbu na všetkých parcelách evidovaných na LV ako EKN č. 2629/1, 2629/2, 2630, ktoré v sumáre dávajú výmeru 85575 m2. 7. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 20.7.2007 č. -2009 (ktoré trestné oznámenie podal A. O. K.) vyplýva, že oznámenie sa vzťahovalo na to, že išlo o ťažbu zistenú A. K. dňa 2.7.2009 na parcele 2629/2, kde bolo podľa oznámenia vyťažené 240 m3 dreva. Na tomto oznámení sa nachádza rukou písaný text ktorý mali podpísať žalobcovia 1/ a 2/, z ktorého vyplynulo, že „hora pána K. je vyrúbaná. Avšak ťažbárom v tejto hore nie je nik iný ako pán U. a v neposlednom rade jeho syn N. a vnuk N..“ Podľa výkazu vykonaných hospodárskych opatrení na dielci 1035 bola realizovaná ťažba v roku 2009 o objeme 214 m3 v roku 2010 na dielci 1035 v rozsahu 497 + 60m3. 8. V posudku č. 29/2010 zo dňa 1.10.2010 predloženého žalobcami, znalec Ing. Barbierik stanovil v rámci tohto posudku hodnotu vyťaženého dreva podľa parciel a ocenil drevo na skládke podľa priemerných údajov a cien zistených v poraste a stanovil škodu, ktorá vznikla aj spoluvlastníkovi A. B. a F. B. pre účely súdneho konania o vymáhaní škody. Znalec použil pri stanovovaní hodnoty vyťaženého dreva metódu pňov po ťažbe z roku 2009 a 2010 (podľa vyjadrenia žalobcu A. K.) a pri požiadavke ocenenia vyrúbaného dreva vychádzal z priemernej ceny získanej z ocenenia porastu. Miestna ohliadka bola vykonaná 15.7.2010 a 22.7.2010. Z hľadiska lesníckeho členenia lesných pozemkov parcely 2629/1 patria do LHC Čadca, obhospodarovateľom lesa je ZSVL Zákopčie č. 1 a tvoria JPRL 1035 10 a 1035 20. Hodnota vyrúbaného dreva bola stanovená v cenovej úrovni 2 štvrťrok 2010 a podľa znalca prezentovaného v závere na podiel žalobcu v rade 4 pripadala suma 7777,- eur + 2223,07 eur, na podiel žalobcu 1/ suma 2592 eur + 741,02 eur, na podiel žalobkyne 2/ suma 2592 eur + 741,02 eur, na podiel žalobkyne 3/ suma 1555 eur + 444,61 eur. Prvá suma predstavuje podiel na vyťaženom dreve a druhá suma predstavuje podiel na dreve nájdenom na skládke dreva, pre toho - ktorého podielového spoluvlastníka.

9. Pokiaľ žalobcovia vo vzťahu k posúdeniu pasívnej legitimácie právneho predchodcu žalovaných A. E. a následne jeho dedičov odkazovali na aplikáciu § 511 Obč. zák., ktoré upravuje solidaritu dlžníkov (z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne), okresný súd uviedol, že sa nejedná v danej veci o totožný prípad, pretože žalovaným (pôvodným) nebol podielový spoluvlastník na nehnuteľnosti, ale predseda združenia (funkcia daná mu zmluvou o založení združenia). Na výzvu súdu v rámci doplnenia upresnenia skutkových tvrdení právny zástupca žalobcov 2/, 3/, rovnako tak ako žalobca 4/ do zápisnice jednoznačne uviedol, že nárok si uplatňuje voči právnemu predchodcovi žalovaných ako predsedovi združenia. 10. V danej spojitosti tiež súd prvej inštancie argumentoval, že aktuálna právna úprava v Obč. zák. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo „správu“ spoločnej veci“, ako jednu z

foriem hospodárenia so spoločnou vecou. Staršia judikatúra (R 54/1973) pripustila možnosť trvalého zmluvného režimu spoluvlastníkov, ktorí by správu veci a všetky úkony s ňou súvisiace vyhradili jednému, poprípade viacerým spoluvlastníkom, zároveň však zdôraznila, že takáto dohoda nemá účinky voči tretím osobám, ak im nie je obsah dohody známy. V súdenej veci časť spoluvlastníkov predmetného pozemku uzatvorila spoločne i s ďalšími zmluvu o združení, na základe ktorej si upravili výkon správy svojich spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníci si v nej upravili spôsob výkonu tejto správy prostredníctvom určených orgánov, medzi ktoré patrí aj predseda združenia, ktorým bol v čase podania žaloby A. E.. Zmluva upravuje spôsob hospodárenia s majetkom členov združenia, ktorým sú (aj) spoluvlastnícke podiely na spornom pozemku. 11. Okresný súd poukázal na § 835 ods. 2 Obč. zák, ktoré upravuje vzťah a zodpovednosť členov združenia bez právnej subjektivity vo vzťahu k tretím osobám. Zodpovednosť je upravená tak, že zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Je tomu tak vždy, ak niektorý z účastníkov združenia uskutočnil úkon na dosiahnutie dojednaného účelu združenia a toto jeho konanie bolo tretej osobe známe. Skutkové tvrdenia žalobcov smerovali voči žalovanému nie ako členovi združenia, ale ako predsedovi združenia, pričom z vykonaného dokazovania je preukázané, a to z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, že právny predchodca žalovaných konal v rámci realizácie „správy“ časti spoluvlastníckych podielov prostredníctvom predmetného združenia ako jeho predseda, nie ako jeden z členov združenia alebo podielový spoluvlastník. Skutočnosti, že by žalovaný, resp. právny predchodca žalovaných bol členom združenia, neboli zo strany žalobcov preukazované ani tvrdené. Spoluvlastníctvo vylúčil aj samotný žalobca v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní. 12. Pokiaľ by súd odvodzoval pasívnu legitimáciu žalovaného od Čl. VI. písm. A) zmluvy zo dňa 21.3.1999, v zmysle ktorého mal právny predchodca žalovaných predseda združenia splnomocnenie vystupovať v mene ostatných spoluvlastníkov združených na základe Zmluvy o združení vo vzťahu k súdom, z tohto ustanovenia zmluvy vyplýva, že predseda je osobou zastupujúcou združenie a koná v mene vlastníkov, nie vo svojom mene. V danom prípade ide o tzv. priame zastúpenie, kedy právny úkon robí zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Tým sa priamy zástupca odlišuje od tzv. nepriameho zástupcu, ktorý sám koná a sám sa aj zaväzuje, aj keď s úmyslom ďalším právnym úkonom previesť neskôr vzniknuté práva na toho, v prospech koho konal. Právny predchodca žalovaných tak nemohol byť z titulu splnomocneného zástupcu vlastníkov zaviazaný na plnenie uplatnené žalobcami v podanej žalobe. Výrub drevnej hmoty bol realizovaný na podklade požiadaviek odborného lesného hospodára predsedom združenia prostredníctvom tretích osôb. Nebolo preukázané, že by žalovaný realizoval výrub drevnej hmoty spôsobom, že by si túto drevnú hmotu ponechal pre svoje potreby, prípadne by si ponechal plnenie za takto získanú drevnú hmotu. Rovnako tak nedošlo k preukázaniu, že by to bola osoba právneho predchodcu žalovaného, kto by si finančné plnenie patriace žalobcom ponechal. 13. Na podklade týchto úvah okresný uzavrel, že právny predchodca žalovaných a následne ani žalovaní ako jeho právni nástupcovia v spore neboli pasívne legitimovaní a preto žalobu zamietol. 14. Dodal, že na listiny predložené žalobcom 4/ po pojednávaní neprihliadal. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazov a to pripojenie vyšetrovacích spisov, prehranie nahrávky a iné dôkazy, ktoré navrhla strana žalobcov, tieto nevykonal a návrh na ich vykonanie zamietol pre nehospodárnosť. Naviac rozhodnutia (ich prevažná časť), ako také boli súčasťou spisového materiálu a vyžiadaním spisov by súd nedospel k iným záverom ako tým, pre ktorý túto žalobu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd postupom podľa a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 2/, 3/ a 4/.

17. Žalobca 4/ sa podaným odvolaním domáhal zrušenia rozhodnutia okresného súdu a jeho vrátenia na ďalšie konanie. 18. Primárne namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, vrátane jeho nepreskúmateľnosti. Následne uviedol, že pôvodne žalovaný A. E. vyplácal spoluvlastníkov výlučne sám, o čom svedčí listinný dôkaz - rukou písané vyúčtovanie ťažby za rok 2009 (č. l. 62 súdneho spisu), v zmysle ktorého bola vyplatená N. E., N. M., N. N., p. M. za V. P., M. S. a F. E.. Pokiaľ následne súd prvej inštancie odôvodnil svoj rozsudok tak, že nebolo preukázané, že by to bola osoba právneho predchodcu žalovaného, ktorý by finančné plnenie patriace žalobcom si ponechal a toto sa stalo následne i predmetom dedičského konania, ktoré by nadobudli žalovaní 1/ až 5/, tak uviedol, že sa jedná iba o ničím nepreukázanú domnienku súdu, pretože ťažby boli realizované v rokoch 2009 a 2010, pričom pôvodný

žalovaný zomrel X.XX.XXXX. Za obdobie 5 resp. 6 rokov mohol finančné prostriedky za ťažbu pôvodne žalovaný A. E. umiestniť kdekoľvek a minúť na čokoľvek. 19. Pokiaľ je v prílohovej obálke spisu niekoľko trestných uznesení OO PZ Čadca a tiež na konci znaleckého posudku č. 29/2010 Ing. Barbierika je zápisnica o ohliadke miesta činu, kde sú vymenované presne vyťažené stromy v počte 46 ks čo do jednotlivých kmeňov a ich priemerov a v poslednom písomnom podaní žalobcu 4/ sú fotografie týchto kmeňov stromov, tak súd tým, že nezabezpečil ku konaniu trestné spisy z OO PZ Čadca, o ktorých mal jednoznačnú vedomosť a ktoré by prispeli k riadnemu skutkovému objasneniu veci, tak odňal žalobcom ich procesné právo na spravodlivý proces. 20. Za odňatú možnosť konať pred súdom považoval odvolateľ aj to, že súd bez ďalšieho neprihliadal na listiny predložené žalobcom 4/ po pojednávaní, keď tento predložil súdu iba elektronicky fotografie vyťatých pňov tak, ako boli políciou zadokumentované, pričom tieto predkladal aj na pojednávaní, avšak súd ich odmietol prevziať (zápisnica z pojednávania zo dňa 17.9.2020). Rovnako tak za odňatú možnosť konať pred súdom možno podľa žalobcu 4/ označiť aj odmietnutie pripojenia vyšetrovacích spisov, prehratia nahrávok a iné dôkazy, pretože vzhľadom na takmer 10 ročný súdny spor bolo potrebné vec náležite preskúmať, nie tak ako v tomto prípade, že súd v prvých rokoch vo veci konal, potom sa takmer 5 rokov odmlčal a následne chcel pri koncentrácii konania (ktorá nie je možná pri konaniach začatých pred rokom 2016) ukončiť vec na jedinom pojednávaní. 21. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol na poslednom pojednávaní dňa 17.9.2020 o predmete konania a odročil pojednávanie iba za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 16.10.2020. Pri tomto odročovaní bol preto povinný postupovať v súlade a oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku čo aj urobil priamo do zápisnice, o čom upovedomil aj prítomných. Keďže jeho právna zástupkyňa nebola prítomná, tak ju mal súd na toto pojednávanie predvolať, čo sa však nestalo. Žalobca 4/ uviedol, že vopred informoval súd už na pojednávaní dňa 17.9.2020, že má pojednávanie na OS Bratislava II. dňa 16.10.2020, a preto sa na vyhlásenie rozsudku nestihne dostaviť, čo súd však neakceptoval. Po skončení pojednávania na OS Bratislava II. dňa 16.10.2020 žalobca uviedol, že volal so svojou právnou zástupkyňou, ktorá mu oznámila, že predvolanie na predmetné pojednávanie nedostala. Napriek uvedenému ju žalobca 4/ požiadal, aby sa dostavila na okresný súd, kde bude vyhlásený rozsudok. Právna zástupkyňa žalobcu 4/ sa dňa 16.10.2020 o 14:00 hod. mala dostaviť pred pojednávaciu miestnosť, avšak nikto ju do tejto nezavolal, pričom s odstupom asi 10 minút vyšla právna zástupkyňa žalovaných, právnej zástupkyni neznámy muž a sudkyňa, ktorá jej oznámila, že už došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku. Navyše pre ňu neznámy muž jej oznámil, že do pojednávacej miestnosti vstúpili 13:59 hod. Z uvedeného považoval za evidentné, že k vyhláseniu rozsudku muselo dôjsť skôr ako o 14:00 hod., pretože jeho vyhlásenie a odôvodnenie nemohlo trvať iba 10 minút vzhľadom na dĺžku predmetného súdneho konania. Domnieval sa, že táto skutočnosť musí byť jednoznačne zaznamenaná v súdnom spise úpravou alebo záznamom. Uvedené skutočnosti sami o sebe predstavujú dostatočný dôvod na zrušenie rozsudku. 22. Nesprávne skutkové zistenia súdu videl odvolateľ v tom, že súd prvej inštancie si neustále zamieňal parcelu KNE č. 2629/2 a 2629/1. 23. Ohľadom pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že rozhodnutie súdu úplne opomína ustanovenie Obč. zák. Toto ustanovenie upravuje spoločné záväzky, pričom ods. 1 predmetného ustanovenia upravuje, že ak to vyplýva z povahy konania, že viac dlžníkov má k tomu istému veriteľovi splniť spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V kontexte toho, čo už bolo uvedené vyššie, považoval za zrejmé, že pokiaľ predseda združenia spravoval lesný porast JPRL 1035 a z ťažby mal úžitok výlučne sám, pričom združenie, ktorého bol predsedom, je združenie bez právnej subjektivity (dokonca bol aj jeho členom, čo mal mať súd zistené z dokumentov združenia, dokonca toto uviedol žalobca 4/ aj vo svojej záverečnej reči), tak žalobcovia mali právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek člena združenia a keďže drevnú hmotu predal práve predseda združenia, tak žalovali práve jeho.

24. Odvolanie žalobkýň 2/ (na jej miesto titulom univerzálnej sukcesie vstúpili žalobcovia 2a/ až 2c/) a 3/ bolo čiastočne zhodné s odvolaním žalobcu 4/, ktorý v danej veci vystupuje ako ich právny zástupca. 25. Nad rámec samostatného odvolania žalobcu 4/ namietali, že dopytom na Topografický ústav by súd mal jednoznačne lokalizovanú ťažbu, ktorá výslovne prebiehala iba na pozemkoch KNE č. 2629/2 a 2630. Taktiež uviedli, že z nahrávok z pojednávaní zo dňa 9.5.2019 zo dňa 13.6.2019 vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. by mal súd verifikovaný právny názor, že A. E. je pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. 26. Pokiaľ by sa podľa nich súd prvej inštancie oboznámil s dôkazom na č. l. 73 a nasl. súdneho spisu, tak by zistil, že dohodou o odovzdaní užívacích práv napísaných dňa 9.6.1999, na základe ktorej došlo

k odovzdaniu užívania lesov zo strany Stredoslovenských lesov š. p. Združeniu Vysoká č. 1, pričom medzi účastníkmi dohody, teda účastníkmi združenia bol uvedený aj pôvodný žalovaný A. E.. 27. Za nesprávne skutkové zistenia súdu označili, že ťažba bola realizovaná na pozemkoch, ktoré neboli predmetom tohto konania. 28. Pokiaľ by pôvodne žalovaný A. E. mal súhlas väčšinových spoluvlastníkov, tak by si títo uplatnili voči nemu iba čistý výnos, čo by predstavovalo odpočítať náklady asi vo výške 30 % z ocenenej hodnoty drevnej hmoty Ing. Barbierikom. Pokiaľ pôvodne žalovaný A. E. nemal súhlas väčšinových spoluvlastníkov, tak bezdôvodné obohatenie predstavuje celú hodnotu drevnej hmoty, pretože túto vyťažil bez právneho základu. Preto správne Ing. Barbierik ohodnotil drevo v priemere 50,- eur za m3. Pokiaľ A. E. predával drevo pod túto obvyklú cenu, tak odmietli za to niesť zodpovednosť. Keďže žalovaní doposiaľ nepredložili iný súkromný znalecký posudok, ktorým by relevantným spôsobom spochybnili závery znaleckého posudku, tak súd mal bez pochybnosti na tento znalecký posudok Ing. Barbierika prihliadať. 29. Zvýraznili tiež, že súd prevzal za svoje tvrdenie žalovaných, že sa vždy pripisovali finančné prostriedky za ťažbu na bankový účet združenia. Toto tvrdenie učinili žalovaní, avšak žiadnym spôsobom ho súdu nepreukázali a preto je potrebné toto tvrdenie považovať za neúčinné podľa . A. E. považovali za nepriameho zástupcu, ktorý najskôr sám koná a aj sa sám zaväzuje. A. E. konal na základe zmluvy o združení a mohol za združenie konať pri ťažbe drevnej hmoty, vrátane prevzatia platieb za vykonané ťažby o ktorých prevzatí (platieb) neexistujú pochybnosti. Mali za to, že nemohol konať v mene a na účet združenia, pretože toto združenie nemá právnu subjektivitu a preto nie je spôsobilé mať procesnú subjektivitu. Pokiaľ teda žalovaný konal ako nepriamy zástupca pri ťažbe drevnej hmoty a následne pri jej predaji, za čo získal finančné prostriedky, tak bol povinný preukázať, že tieto finančné prostriedky vložil na spoločný účet združenia.

30. Žalobca 4/ s odvolaním žalobkýň 2/, 3/ v plnom rozsahu súhlasil.

31. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 2/, 3/ a 4/ žalovaní 1/ až 5/ uviedli, že otázka pasívnej vecnej legitimácie je odôvodnená dostatočne a presvedčivo, pričom súd správne aplikoval právny predpis na zistený skutkový stav. Poukázali na vykonané dokazovanie, z ktorého nebola preukázaná existencia žiadnych finančných prostriedkov, ktoré by pôvodný žalobca získal neoprávnene. Pripustenie ďalších trestných spisov považovali za nehospodárne i vzhľadom na to, že všetky trestné oznámenia boli zastavené, rovnako tak i sťažnosť zo strany prokurátora. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 29/2010 vyhotovený Ing. Barbierikom, podľa názoru žalovaných tento nemá výpovednú hodnotu, keďže nepreukazuje o aké stromy ide, resp. z akej parcely boli vyťažené a kým. Taktiež pripustenie koncentrácie konania nemožno označiť za odmietnutie spravodlivosti, vzhľadom na aplikabilitu procesných predpisov. 32. Vyhlásenie rozsudku bez právnej zástupkyne žalovaného 4/ (správne žalobcu 4/ - pozn. odvol. súdu) nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa ich názoru právnej zástupkyni nič nebránilo zaklopať a vstúpiť do pojednávacej miestnosti. 33. Skutočnosť, že parcela EKN č. 2629/1 je prístupová cesta, považovali za novotu, ktorá nie je prípustná v odvolacom konaní. Znalec tvrdil, že ťažba bola realizovaná na JPRL č. 1035. JPRL č. 1035 tvorí viac parciel a preto nepovažovali za možné s určitosťou špecifikovať, na ktorých parcelách bola ťažba skutočne realizovaná. Skutočnosť, že hora žalovaného 4/ bola vyrúbaná mal súd zistené z dôkazu, ktorý práve žalobcovia navrhli, a to zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 20.7.2007 č. 1157/88- CA-2009. 34. V dôsledku toho, že žalobcovia presne nevyčíslili výšku bezdôvodného obohatenia, boli žalovaní toho názoru, že v uvedenom smere neuniesli dôkazné bremeno. 35. Závery znaleckého posudku Ing. Barbierika považovali za nepreukazujúce reálnu výšku prípadného bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobcovia žalobou domáhali. Predloženie ďalšieho znaleckého posudku pokladali za nereálne, a to z dôvodu nelogickosti prípadného vypracovania posudku na drevnú hmotu, o ktorej nie je zrejmé odkiaľ pochádza a kto ju na „miesto činu“ naskladnil. Parcela EKN č. 2528 k. ú. C. nie je podľa ortofotomapy vyrúbaná, práve naopak, možno na nej vidieť porast.

36. Žalobca 4/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ až 5/ uviedol, že okresný súd nesprávne skutkovo posúdil, že A. E. nie je účastníkom združenia, čo malo za následok nesprávny právny záver, že nie je ani pasívne vecne legitimovaný. Ťažba prebehla, pôvodne žalovaný sa sám v trestných konaniach priznal, že drevnú hmotu ťažil a vyúčtoval.

37. Žalobkyne 2/ a 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ až 5/ poukázali, že výrub drevnej hmoty bol realizovaný na podklade požiadaviek odborného lesného hospodára, avšak vyplácanie finančných prostriedkov jednotlivých podielnikov mal na starosti predseda združenia A. E.. Trvali na danosti pasívnej vecnej legitimácie pôvodne žalovaného, a teda aj jeho právnych nástupcov. Znaleckým posudkom boli ohodnotené presné výmery kmeňov stromov, ktoré boli vyťažené z parcely KNE č. 2629/2 k. ú. C.. Zdôraznili, že súčasťou predmetného znaleckého posudku je i zápisnica o ohliadke miesta činu zo dňa 5.8.2010, ktorú spísal príslušník PZ Čadca, ako i drevná hmota, ktorá bola vyťažená z predmetných podielov uvedených v znaleckom posudku. Predmetom skúmania súdu v konaní nemala byť skutočnosť, či boli predmetné trestné konania zastavené ale to, že súd nevykonal predložené dôkazy, konkrétne fotografie z ťažby drevnej hmoty, predložené súdu dňa 17.9.2020. Z predložených vyšetrovacích spisov by mal súd úplne ustálenú výšku vykonanej ťažby, ako aj to, kto túto ťažbu vykonal a za vyťaženú drevnú hmotu prebral finančné prostriedky, a ako s nimi ďalej naložil. Považovali za zrejmé, že drevná hmota bola vyťažená z parc. KNE č. XXXX/X, teda im vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu nevyplatenia podielov z predmetnej drevnej hmoty.

38. Napokon, žalovaní 1/ až 5/ v duplike zotrvali na pôvodnom vyjadrení k odvolaniu. Opakovanie konštatovali neunesenie dôkazného bremena žalobcami. Zdôraznili, že súd nemá povinnosť aplikovať všetko, čo strany navrhli. 39. Právny predchodca žalovaných konal v rámci realizácie „správy“ časti spoluvlastníckych podielov prostredníctvom združenia ako predseda, nie ako jeden z členov združenia alebo podielový spoluvlastník. Domnievali sa, že pokiaľ by súd odvodzoval pasívnu legitimáciu žalovaného od čl. VI. Písm. A) zmluvy zo dňa 21.3.1999, v zmysle ktorého mal právny predchodca žalovaných splnomocnenie vystupovať v mene ostatných spoluvlastníkov združených na základe zmluvy o združení vo vzťahu k súdom, tak uvedené zastúpenie znamená, že predseda je osobou zastupujúcou združenie a koná v mene vlastníkov, nie vo svojom mene. 40. Ak by aj ťažba bola realizovaná len na pozemkoch, ktoré tvoria jednotkové rozdelenie lesa JPRL č. 1035, aj tak nie je možné určiť, na akých EKN parcelách bola ťažba skutočne realizovaná, keďže JPRL č. 1035 tvorí viac EKN parciel. 41. Záverom poukázali, že v bode 28. rozsudku okresný súd nepolemizuje o hodnote drevnej hmoty, len nad rámec uviedol, že v znaleckom posudku mala byť drevná hmota ohodnotená na základe cien v roku 2009 a nie v roku 2010, keďže k výrubu došlo v roku 2009.

42. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), vec preskúmal podľa a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa .

43. Súd prvej inštancie pomenoval viaceré samostatné dôvody zakladajúce neúspech predostretej žaloby – spornosť parcely, na ktorej mal byť realizovaný výrub, nedostatok pasívnej legitimácie – pričom z hľadiska procesnej ekonómie na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku postačuje verifikovanie (čo i len) jedného z nich.

44. Takýmto/týmto náležitým záverom je absencia vecnej legitimácie na žalovanej strane. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (pasívne legitimovaný). 45. V okolnostiach súdenej veci, t.j. pokiaľ sa žalobcovia domáhajú podielu za vyťaženú drevnú hmotu, nositeľom právnej povinnosti je samotné združenie, resp. spoluvlastníci, nie však predseda (štatutár). Spoluvlastníci sa totiž prostredníctvom „Zmluvy o združení osôb na dosiahnutie účelu – spoločného hospodárenia v lesnej pôde v zmysle ustanovení § 829 až 841 Obč. zák.“ a vydanie lesa vlastníkom podľa zák. č. 229/91 Zb.“ združili za účelom prevzatia, odborného a trvalého obhospodarovania lesnej pôdy, získavania výnosov z nej a rozhodovania o jej využití. Na základe uvedenej zmluvy bol upravený výkon správy spoluvlastníckych podielov vrátane určených orgánov, medzi ktoré patrí aj predseda združenia, ktorým bol pôvodne žalovaný.

46. V rozpore s obsahom odôvodnenia je v danej spojitosti tvrdenie odvolateľov, že okresný súd prehliadol ustanovenie o pasívnej solidarite. Pri pozornom oboznámení

sa s obsahom odôvodnenia je nepochybné, že dotknuté ustanovenie ( ) bolo východiskom úvah okresného súdu (bod 9 tohto odôvodenia), ktorý však (správne) dospel k záveru o neaplikovateľnosti označenej normy v danej veci a to z dôvodu, že samotní žalobcovia explicitne žalobu „vystavali“ na tvrdení o zodpovednosti A. E. ako predsedu združenia súkromných vlastníkov, t.j. nie ako spoluvlastníka, resp. člena združenia. Naznačovaná/požadovaná pasívna solidarita však môže existovať/vzniknúť len vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi/členmi (a teda v rámci nich si môže veriteľ „zvoliť“, ktorého zažaluje), nie medzi predsedom a spoluvlastníkmi/členmi, pričom v konaní nebolo tvrdené (tobôž preukázané) spoluvlastníctvo právneho predchodcu žalovaných k sporným pozemkom. 47. Pokiaľ tu žalovaní osobitne poukazujú na listinu označenú ako Dohoda o odovzdaní užívania zo dňa 9.6.1999 (č.l. 73 a nasl. spisu), skutočne zodpovedá jej obsahu fakt, že medzi účastníkmi dohody je uvedený aj A. E.. Žalovaný však opomínajú (okrem skutočnosti, že pojem účastníci dohody nie je totožný s pojmom účastníci/členovia združenia), že z časti 7 predmetnej zmluvy („Mená a podpisy účastníkov dohody“) vyplýva, že ju pôvodne žalovaný A. E. podpisoval ako poverený zástupca (jeden z poverených zástupcov) združenia vlastníkov lesa, t. j. ako ich štatutár/funkcionár. Navyše, v článku II. veta prvá Zmluvy o združení osôb na dosiahnutie účelu – spoločného hospodárenia v lesnej pôde je stanovené, že členom združenia môže byť každý občan, ktorý je vlastníkom lesa v Zákopčí, pričom, ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že pôvodne žalovaný A. E. nebol v rozhodnom čase spoluvlastníkom podielu na spornej parcele

48. Z určujúceho hľadiska je zásadným (a opodstatneným) konštatovanie okresného súdu, že v zmysle relevantných záverov orgánov činných v trestnom konaní A. E. konal nie „za seba“ ale práve a len titulom svojho oprávnenia ako zástupca združenia vlastníkov (v ktorej súvislosti z vyšetrovacích spisov vyplynulo, že na ťažby, označené žalobcami ako protiprávne, bol udelený súhlas odborného lesného hospodára). Nie je súčasne možné ustáliť žiadny dôvod (napr. exces v postupe štatutára v podobe ponechania si dreviny alebo finančných prostriedkov), ktorý by zakladal jeho zodpovednosť titulom výkonu funkcie predsedu (viď bod 12 tohto odôvodnenia). 49. Obdobne, ak žalobca 4/ zdôrazňuje, že o tom, že pôvodne žalovaný A. E. vyplácal spoluvlastníkov sám, má svedčiť listinný dôkaz - rukou písané vyúčtovanie ťažby – opísané nijako nie je spôsobilé vyvrátiť záver o tom, že menovaný konal ako zástupca združenia (pričom podpisoval svojim menom). 50. Možno preto uzavrieť, že pôvodne žalovaný A. E. nemohol byť z titulu splnomocneného zástupcu vlastníkov zaviazaný na plnenie uplatnené v žalobe. „Zodpovednostným“ subjektom sú tu totiž len spoluvlastníci, resp. ich združenie. Inými slovami a zjednodušene, vystihujúc však podstatu, skutkovým základom žaloby je pohľadávka voči združeným spoluvlastníkom, nie predsedovi združenia. 51. Nadväzne, čo sa týka odvolacích námietok smerujúcich k nesprávnosti ostatných/ďalších skutkových záverov okresného súdu o preukázaní rozsahu a výšky uplatneného peňažného nároku, tieto ostávajú s ohľadom na ustálený/primárny dôvod zamietnutia žaloby, t.j. nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, bez právnej relevancie.

52. Neobstoja ani prezentované námietky procesného charakteru. 53. Primárne z princípu okamžitej aplikability procesného predpisu vyplýva, že súd je oprávnený realizovať (pochopiteľne reflektujúc aktuálny procesný stav tej-ktorej veci) koncentráciu i v rámci konania začatého pred účinnosťou ( ). 54. Dôvody, ktoré okresný súd viedli k nevykonaniu ďalších dôkazov, vysvetlil (bod 30 jeho odôvodnenia), keď pomenoval hospodárnosť a fakt, že jednak označené dôkazy už boli súčasťou spisového materiálu a predovšetkým, neviedli by k iným záverom. Uvedený postup korešponduje jeho oprávneniu rozhodnúť/ určovať, ktoré dôkazy ne/budú v konaní vykonané, pričom vo vzťahu k posudzovanému/určujúcemu dôvodu zamietnutia žaloby (nedostatok pasívnej legitimácie) ide o záver správny, keďže žiadny z ďalších dôkazov by v tomto smere nebol spôsobilý privodiť v danom smere zmenu. 55. Napokon, pokiaľ ide o neoznámenie miesta a čas verejného vyhlásenia rozsudku právnej zástupkyni žalobcu 4/, je potrebné pripomenúť, že v rámci predmetného procesného inštitútu súd rozsudok len vyhlási a nevykonáva žiadny iný úkon, preto ani strany na verejnom vyhlásení rozsudku nemajú priestor na procesnú aktivitu relevantnú pre výsledok konania. Iným slovami, predmetné opomenutie súdu nevykazuje intenzitu zakladajúcu možnosť konštatovať kvalifikované odňatie procesných práv a povinností (ako dôvod zrušenia rozsudku len z tohto dôvodu). Opačný výklad by niesol znaky neprípustného súdneho formalizmu. 56. Ohľadne námietky, že právna zástupkyňa žalobcu 4/ sa v konečnom dôsledku (napriek opísanému opomenutiu zo strany súdu) o dátume a čase vyhlásenia rozhodnutia dozvedela (inak než z predvolania) a na súd sa i dostavila, avšak (údajne) nebola volaná do pojednávacej miestnosti, odvolací súd nad

rámec už vyššie konštatovaného postulátu (o nedostatočnej intenzite rozoberaných okolností) dodáva, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.10.2020 vyplýva, že pojednávanie začalo o 14.00 hod a zápisnica bola skončená o 14:08 hod. S uvedeným korešponduje zvuková nahrávka z uvedeného dátumu/pojednávania, z ktorej je zrejmé, že v úvode pojednávania boli vyvolávacím zariadením strany sporu do pojednávacej miestnosti volané (na základe čoho prítomní i vstúpili). Ďalej zo záznamu konajúcej sudkyne vyplynulo, že po vyhlásení rozsudku a po opustení pojednávacej miestnosti pred pojednávacou miestnosťou sa nachádzala právna zástupkyňa žalobcu 4/, ktorá uviedla, že nepočula vyvolávacie zariadenie, prišla presne o 14:00 hod, avšak do pojednávacej miestnosti nevstúpila. Sudkyňa jej oznámila, že pojednávanie bolo skončené, vo veci bol vyhlásený rozsudok. Túto skutočnosť potvrdili aj na chodbe prítomní, tak právna zástupkyňa žalovaných, ako aj prítomný žalovaný, ktorý sa vyhlásenia rozsudku zúčastnil. 57. Nie je preto ani v tejto spojitosti preukázaný reálny podklad pre konštatovanie relevantného pochybenia zo strany súdu prvej inštancie.

58. V závislom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania je akceptovaný princíp úspechu/ neúspechu strán v spore, úspešná strana sporu – žalovaní 1/ až 5/ majú nárok od strany neúspešnej na náhradu trov prvoinštančného konania, ktoré v rámci svojej obrany v konaní museli vynaložiť. O výške nároku rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení vyšší súdny úradník okresného súdu.

59. O náhrade trov odvolacieho konania (nároku na náhradu) rozhodol krajský súd podľa v aplikácií tak, že žalovaným 1/ až 5/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % voči žalobcom 2a/ až 4/ v odvolacom konaní plne neúspešným. Výšku týchto trov (obdobne ako v prípade trov prvoinštančného konania) vyčísli po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení vyšší súdny úradník okresného súdu.

60. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .